Moruša biela (Morus alba)

Moruša biela ´Pendula´ - dekoratívny strom s ovísajúcimi konármi

Moruša biela ´Pendula´ je kompaktný menší strom s charakteristickými ovísajúcimi konármi, ktoré vytvárajú akoby záves lesklých zelených listov. Listy majú tvar srdca, sú tmavozelené a na jeseň sa sfarbujú do zlatožltej farby. Strom kvitne bledými zelenožltými kvetmi, po ktorých sa objavujú jedlé, biele plody, dozrievajúce do tmavočervenej farby. Moruša ´Pendula´ je naštepená na kmienok a v dospelosti dosahuje výšku 2,5 až 3 metre. Spočiatku rastú konáre vertikálne nadol, u starších stromov sa rozširujú aj do šírky. Ideálne prostredie pre jej pestovanie je na slnku, v humóznych, vlhkých a dobre priepustných zeminách. Tento strom dokáže v záhrade poskytnúť príjemný tieň počas horúcich letných dní.

Moruša biela (Morus alba L.) - charakteristika druhu

Moruša biela, vedecky známa ako Morus alba L., je strom, ktorý môže dosiahnuť výšku až 20 metrov, zriedka aj viac. Má výrazný, neraz vysoký a priebežný kmeň, na ktorom je rozložená bohato rozkonárená a olistená koruna. Konáriky sú tenké a hladké, zatiaľ čo listy sú tenké, vajcovité, s dĺžkou 60 až 180 mm. Listy sú na báze zaokrúhlené alebo šikmo srdcovité, pílovité alebo peristo delené, na líci hladké a na rube len na žilnatine páperovité. Súplodie, ktoré sa skladá z viacerých spojených plodov, má dĺžku 10 až 25 mm a je na stopke dlhej do 20 mm. Farba plodov sa pohybuje od zelenej, cez červenkastú až po purpurovo čiernu. Plody sú sladké a strom kvitne v máji, pričom súplodia dozrievajú v júli. Počet chromozómov druhu je 2n = 28.

Prirodzený areál a história rozšírenia

Prirodzený areál moruše bielej sa rozprestiera v oblasti strednej Číny. V minulosti bola hojne pestovaná v Prednej, strednej a južnej Ázii. Do Európy sa dostala už v 7. alebo až v 12. storočí. Na Slovensku sa začala pestovať v 18. storočí, s kulmináciou výsadieb v 19. storočí. Napriek útlmu pestovania v 20. storočí patrí moruša biela k najrozšírenejším cudzokrajným listnatým drevinám na Slovensku. V súčasnosti sa vyskytuje na 1530 lokalitách a je neodmysliteľnou súčasťou krajinného celku južného Slovenska, najmä vo vidieckych sídlach a ich poľnohospodárskej krajine. Pestuje sa solitérne, v skupinách a v alejach popri cestách. Celkový počet exemplárov sa odhaduje na približne 20 000 kusov.

Geografické rozšírenie na Slovensku

Horizontálny výskyt moruše bielej na Slovensku siaha od západu (Vysoká pri Morave, 16°14'30" v.z.dl.) až po východ (Uličské Krivé, 23°22'20" v.z.dl.), čo predstavuje rozpätie 5°54'50" v.z.dl. Najjužnejšou lokalitou sú Patince (47°14'30" s.z.š.) a najsevernejšou lokalitou sú Korejovce vo východoslovenskom regióne (49°22'45" s.z.š.), čo predstavuje rozpätie 1°38'15" s.z.š. Lokality sa nachádzajú prevažne v teplej klimatickej oblasti „A“ a v mierne teplej „B“, len ojedinele v chladnej oblasti „C“. Vertikálny výskyt je menej variabilný, kolíše od 95 m n.m. (Streda nad Bodrogom) do 690 m n.m. (Polom). Priemerná výška všetkých lokalít je len 210 m n.m., čo naznačuje, že moruša biela rastie prevažne v nížinách a na dostatočne teplých miestach pahorkatín.

Biológia a ekológia

Moruša biela je spravidla jednodomá, veľmi zriedka dvojdomá drevina. Kvitne v máji. Vo voľnom priestranstve začína plodiť v 4. až 6. roku života, v zápoji v 10. až 15. roku. Prináša plody (súplodie nažiek) žltozelenej, načervenalej alebo čiernej farby, ktoré v našich podmienkach dozrievajú v júli. Klíčivosť semien dosahuje 80 až 90 %, čo vytvára dobré predpoklady pre generatívne rozmnožovanie alebo výrobu podpníkov pre štepovanie kultivarov či ťažšie množitelných druhov, ako je napríklad Morus nigra.

Rastové charakteristiky a životnosť

V mladom veku patrí moruša biela k rýchlorastúcim drevinám. Po 10 až 15 rokoch sa však jej výškový rast rapídne spomaľuje a intenzita rastu sa presúva do formovania koruny. Najčastejšie dorastá do výšky približne 15 metrov s priemerom kmeňa 0,8 až 1,5 metra. Dožíva sa 150 až 300 rokov. Najhrubšie a najstaršie exempláre na Slovensku sa nachádzajú na východnom Slovensku, napríklad v Lipovej (priemer 1,52 m, vek cca 250 rokov), Kráľovskom Chlmci (priemer 1,235 m, vek cca 180 rokov) a v Strede nad Bodrogom (priemer 1,2 m, vek cca 150 rokov).

Ekologické nároky

Moruša biela je svetlomilný a teplomilný druh, ktorý rastie na rozličných pôdach, vrátane pieskov, kde sa využíva ako protierózna drevina, napríklad vo vetrolamoch. Dobre znáša aj letné suchá v oblastiach s ročnými zrážkami pod 400 až 500 mm. Najlepšie sa jej darí na hlbokých, hlinitých, hlinito-piesočnatých, dobre prevzdušnených a na vápno bohatých pôdach. Neznáša zamokrené a podmáčané pôdy. Je dostatočne mrazuvzdorná, hoci niektoré jej kultivary, ako napríklad ´Pendula´ a ´Tortuosa´, môžu v silných zimách namŕzať (pod -20°C), najmä jednoročné výhonky, avšak na jar rýchlo regenerujú.

Využitie moruše bielej

Pôvodne sa listy moruše bielej najviac využívali na chov priadky morušovej, čo bol dôvod jej introdukcie do Európy. Hoci nadšenie pre chov hodvábnika postupne upadalo, druh sa nezlikvidoval, pretože jeho plody sa stali obľúbeným ovocím, najmä na vidieku. V druhej polovici 20. storočia záujem o jej ovocie síce poklesol, no kedysi bolo bežnou súčasťou dvorov poľnohospodárskych usadlostí na juhu Slovenska, pričom v období bohatých úrod slúžili plody aj ako potrava pre hydinu.

Drevo a estetická hodnota

Drevo moruše bielej má veľmi dobré fyzikálno-mechanické vlastnosti - je dostatočne tvrdé a ohybné. Využíva sa v debnárstve (napríklad na výrobu sudov) a v nábytkárstve pre svoje pekné červeno-hnedé jadro. Moruša biela ako strom je zaujímavá a esteticky hodnotná drevina vďaka svojmu habitu, pravidelnej korune s lesklými listami. Najmä v bezlesných oblastiach pôsobí ako prvok obohacujúci krajinu, či už ako solitér, skupina alebo aleja. Jej kultivary poskytujú doplnkový sortiment pri tvorbe verejnej a parkovej zelene, pričom nízko rastúce odrody ako ´Nana´ a ´Pendula´ sú vhodné aj do záhradiek.

Charakteristika vybraných variet a kultivarov

Morus alba L. je veľmi premenlivý druh, pestovaný už niekoľko tisícročí a ľahko sa kríži. Medzi známe odrody patria:

• ´Pendula´: Menší strom so štíhlym kmeňom a oblúkovito zohnutými vetvami takmer až k zemi, s červenými plodmi.
• ´Aurea´ (var. aurea): Žltolistá forma so žltou kôrou, dorastajúca do výšky okolo 10 m.
• ´Laciniata´ (f. skeletoniana Schnd. var. skeletoniana): S pravidelne a hlboko vykrajovanými listami s veľmi úzkymi a zašpicatenými lalokmi, výška 5 - 6 m.
• ´Macrophylla´ (f. macrophylla var. macrophylla): Stromček alebo strom s kratším kmeňom, široko guľovitou korunou (výška 5 - 10 m). Listy sú veľmi veľké (150 - 220 mm), väčšinou nedelené, čepeľ hladká. Plody sú svetlo červené.
• ´Multicaulis´ (syn.: M. cucullata Bonefous., M. chinosa Loud., M. tookwa Sieb.): Silný rast, často mnohokmenný ker (výška 5 - 6 m). Listy sú veľmi veľké (80 - 250 mm), najčastejšie nedelené, zvrchu svetlo zelené, tupé a mierne drsné, zuby tupé. Plody sa menia z bielych na červené a nakoniec takmer čierne.
• ´Nana´ (f. globosa Hort.): Vytvára nízky, okrúhly a hustý ker (výška okolo 1 m) s hlboko vykrajovanými stredne veľkými listami.
• ´Nana Issai´: Menší, hustý a guľatý ker.
• ´Nigrobacca´: Menší ker do 2 m výšky, s oválne vajcovitými listami (40 - 50 mm dlhé, 30 - 40 mm široké), nepravidelne drobno zubatými, niekedy mierne laločnatými. Plody sú výrazne lesklé, čierne.
• ´Constantinopolitana´: Kompaktná hustá koruna, výška 10 m. Listy vajcovité (90 - 150 mm dlhé), hrubo pílovité, na báze široko srdcovité, na líci tmavozelené, lesklé. Plody sú červenočierne.
• ´Fegyvernekiana´: Zakrpatený, hustý a široký ker (výška okolo 1 m), bez známeho kvitnutia.
• ´Pyramidalis´ (f. fastigiata Hort. var. pyramidalis): S stĺpovito vystúpavými konármi, drsné, výška okolo 5 m.
• ´Venosa´ (f. venosa var. nervosa Loud.): Menší strom (výška okolo 10 m).
• ´Tatarica´ (var. tatarica Pallas.): Tiež označovaná ako M. tatarica. Kompaktnejšia koruna, celková výška stromu okolo 6 m. Niekedy vytvára široké a husté kry do 3 m. Malé listy (40 - 80 mm) sú laločnaté alebo nedelené.

Ďalšie kultivary, ako ´Constantinopoliana´, ´Macrophylla´, ´Nana´, ´Pyramidalis´ a ´Tatarica´, boli zistené len ojedinele. Walter (1984) určil skupinu talianskych kultivarov vyskúšaných na Slovensku: ´Rosa di Lombardia´, ´Colombassette´, ´Limoncina´ (nekvitne a neplodí), ´Giazzola´, ´Pomera´, ´Trentin´.

Moruša biela ´Eldorado´ - úrodná a chutná

Moruša biela ´Eldorado´ je atraktívna odroda pestovaná nielen pre chutné plody, ale aj ako dekoratívny strom. Vďaka svojej nenáročnosti a odolnosti patrí medzi tradičné a cenené ovocné dreviny.

Vzhľad a veľkosť

Strom dorastá do výšky 6-10 metrov s rozložitou, guľovitou korunou. Listy sú veľké, srdcovité až laločnaté, počas sezóny sviežo zelené a na jeseň sa sfarbujú do žlta.

Kvitnutie a plody

Kvitne v máji nenápadnými zelenkastými kvetmi. Plody sú podlhovasté, biele až krémovo žlté, veľmi sladké a šťavnaté. Zbierajú sa v júni až júli a sú vhodné na priamu konzumáciu, sušenie alebo spracovanie na džemy a sirupy.

Stanovište a pôda

Najlepšie sa jej darí na slnečnom stanovisku s hlbokou, priepustnou a úrodnou pôdou. Je tolerantná voči suchu aj menej kvalitnej pôde, čo z nej robí nenáročný strom na pestovanie.

Výsadba a starostlivosť

Odporúča sa výsadba na jar alebo jeseň. Pri výsadbe s koreňovým balom ponechajte obal, iba ho narežte. Po výsadbe strom pravidelne zalievajte, v suchých obdobiach doprajte doplnkovú zálievku. Rez nie je nevyhnutný, odporúča sa iba tvarovací alebo zdravotný rez v období vegetačného pokoja.

Škodcovia a choroby

Moruša je vo všeobecnosti odolná voči chorobám a škodcom. Zriedkavo môže trpieť múčnatkou alebo voškami, ktoré však zvyčajne nespôsobujú vážne škody.

Mrazuvzdornosť

Odroda ´Eldorado´ je mrazuvzdorná do -25 °C a v našich podmienkach prezimuje bez problémov.

Moruša biela ´ALBA PENDULA´ - čiernoplodá previsnutá forma

Moruša biela ´ALBA PENDULA´ je atraktívny previslý strom, ktorý vyniká zaujímavým tvarom a chutnými tmavými plodmi. Táto previsnutá moruša vytvára kompaktnú korunu s dlhými, elegantne prevísajúcimi konármi. Listy sú sviežo zelené, husté a vytvárajú príjemný tieň. Moruša ´ALBA PENDULA´ pôsobí veľmi dekoratívne už krátko po výsadbe.

Porovnanie s morušou čiernou (Morus nigra)

V porovnaní s morušou čiernou má moruša biela rýchlejší rast, skoršie dozrievanie plodov a dlhšie stopky. Najzásadnejším rozdielom medzi oboma druhmi je však chuť plodov.

Všeobecná charakteristika a pestovanie

Moruša biela je jedným z tradične pestovaných krásnych kríkov. Je veľmi nenáročná, dobre odoláva suchu, vetru a v dospelosti aj mrazu. Netrpí chorobami. Na konci leta prináša podlhovasté plody bielej, ružovej alebo čiernej farby, podobné malinám. Preferuje polohu na priamom slnku. Kontajnerované stromy možno vysádzať počas celého roka, s výnimkou nízkych teplôt a zamrznutej pôdy. Plody dozrievajú postupne do polovice júla.

Samotný strom je opadavý, strednej veľkosti, dorastajúci do výšky len 6-9 metrov. Dokáže rásť na ľahkých piesočnatých aj stredne ťažkých pôdach. Ideálne je pestovanie na priamom slnku alebo v polotieni, najlepšie na mieste chránenom pred chladnými zimnými vysušujúcimi vetrami. Rast je možné obmedziť zrezaním na konci zimy. Stromy sú mierne odolné voči suchu, počas dlhších období sucha ich treba polievať. Sú známe svojou dlhovekosťou a dokážu prinášať plody niekoľko sto rokov.

Previslá odroda bielej moruše ´Pendula´ je veľmi obľúbená pre svoj zaujímavý tvar. Z miesta vrúbľovania na kmienku vyrastajú prevísajúce konáre, ktoré sa časom dotknú zeme a tvoria tak zaujímavú kompaktnú kupolu. Moruša na kmienku skrášli každú záhradu. Stromček je opadavý, odolný voči chorobám a mrazuvzdorný do -34 stupňov. Vyžaduje si plne slnečné stanovište a priepustné výživné pôdy. Znesie aj dlhšie sucho - má rada stredne veľkú zálievku. V kvalitných pôdach sa dožíva desiatky až stovky rokov.

tags: #morusa #alba #dvojfarebna