Prehľad odrôd čerešní dozrievajúcich v júli

Čerešne patria medzi prvé letné ovocie a sú obľúbené pre svoju sladkú, šťavnatú a osviežujúcu chuť. Okrem toho, že sú plné vitamínov, sú aj veľmi krásnym stromom spojeným s mnohými tradíciami. Pri výbere vhodných odrôd čerešní je dôležité zvážiť nielen ich chuť a kvalitu plodov, ale aj odolnosť proti mrazom, praskaniu plodov či chorobám ako monilióza. Kľúčovým faktorom je však obdobie ich dozrievania, ktoré ovplyvňuje nielen dĺžku zberovej sezóny, ale aj ochranu pred najväčším škodcom - vrtivkou čerešňovou.

Čerešňové týždne: Systém určovania zrelosti

Na určenie vhodného termínu dozrievania čerešní sa používa systém takzvaných čerešňových týždňov. Tento systém definoval už začiatkom 19. storočia Christian Truchsess von Wetzhausen, ktorý systematicky rozdelil obdobie dozrievania do siedmich intervalov. V našich klimatických podmienkach začínajú čerešne dozrievať v druhej polovici mája. Čerešňové týždne sa rátajú odo dňa, keď dozrieva najskoršia odroda ‘Rivan’ (pôvodne ‘Rýchlica nemecká’), čo je približne na prelome mája a júna.

Poznáme sedem čerešňových týždňov, z ktorých každý má 15 dní. Pre prehľadnosť sa v našich podmienkach začínajú 16. mája a končia 31. augusta, pokrývajúc tak obdobie od najskorších po veľmi neskoré odrody čerešní. Hoci sa termín prvých zberov môže v jednotlivých rokoch líšiť podľa počasia, poradie dozrievania odrôd zostáva rovnaké.

Prehľad čerešňových týždňov s príslušnými dátumami a príkladmi odrôd:

Odrody čerešní dozrievajúce v júli (4. a 5. čerešňový týždeň)

Júl predstavuje strednú až neskorú sezónu dozrievania čerešní, ktorá zahŕňa predovšetkým 4. a 5. čerešňový týždeň. Tieto odrody sú ideálne pre tých, ktorí si chcú vychutnať sladké plody aj v strede leta.

4. čerešňový týždeň (1. júla - 15. júla)

V tomto období dozrievajú odrody ako Summit, Granát, Vanda, Troprichterova, Medňanská polochrupka, Vackova, Debora, Sylvana, Těchlovan, Sam, Sunburst, Carmen a Early Korvik. Niektoré odrody ako Vanda a Sylvana môžu dozrievať až do 5. týždňa.

5. čerešňový týždeň (16. júla - 31. júla)

Druhá polovica júla patrí odrodám ako Schneiderova, Kordia, Těchlovan, Napoleonova, Van, Záhoráčka, Sam, Amid, Justyna, Lívia, Sandra, Tim, Irena, Lapins, Halka, Hedelfingenská a Stella. Mnohé z nich sú odolné voči rôznym nepriaznivým vplyvom.

Podrobnejší pohľad na vybrané odrody zrejúce v júli:

• Kordia: Táto česká, neskorá odroda čerešne je nenáročná na stanovisko a odolná voči praskaniu plodov. Plody dozrievajú v 5. až 6. čerešňovom týždni, teda v prvej polovici júla. Čerešňa má tmavé, takmer čierne, chrumkavé a veľmi chutné plody.
• Lapins: Pôvodom kanadská odroda, ktorá je v súčasnosti najpestovanejšia a zároveň najuznávanejšia samoopelivá odroda. Je známa pre svoje veľké a kvalitné plody s intenzívnou sýto-červenou farbou. Dozrieva v 6. čerešňovom týždni, teda v druhej polovici mesiaca júl. Dužina je tmavo červená, mäkká, jemná a aromatická. Je vhodná na priamy konzum, zaváranie a na výrobu džemov a štiav.
• Stella: Táto odroda rodi "až" v 3.-5. čerešňovom týždni, čo je dôležité pre vyhnutie sa vrtivke. Bola základom pre vyšľachtenie mnohých samoopelivých odrôd.
• Těchlovan, Karešova či Gaštanka: Tieto odrody sú vhodné do chladnejších oblastí. Gaštanka, napríklad, dozrieva v 2. čerešňovom týždni, ale v chladnejších podmienkach sa jej obdobie dozrievania môže posunúť.

Odrody dozrievajúce na prelome júla a augusta (6. čerešňový týždeň)

Na prelome júla a augusta, v 6. čerešňovom týždni, dozrievajú odrody ako Regina, Kordia, Van, Germersdorfská, Hedelfingenská, Těchlovan, Napoleonova, Halka, Lapins a Vilma. Niektoré z nich, ako Kordia, Van, Hedelfingenská, Těchlovan, Napoleonova, Halka a Lapins, sa prekrývajú aj s 5. čerešňovým týždňom, čím sa predlžuje možnosť zberu týchto lahodných plodov.

Boj proti vrtivke čerešňovej a skoré odrody

Jedným z najväčších škodcov čerešní je vrtivka čerešňová, ktorá spôsobuje známu červivosť plodov. Vrtivka čerešňová napáda neskoršie odrody čerešní, ktorých plody sú pri jej náletoch ešte nevyvinuté a zelené. Čerešne samé o sebe nemajú odolnosť voči vrtivke, ale skoršie odrody, ktoré dozrievajú v 1., 2. a ešte tuším aj 3. čerešňovom týždni, majú väčšiu šancu sa jej vyhnúť.

Skoré odrody na prevenciu vrtivky:

• 1. čerešňový týždeň (približne od 24.5. do 31.5.): Rivan, Rýchlica nemecká.
• 2. čerešňový týždeň (približne od 1.6. do 18.6.): Burlat, Karešova, Gaštanka.

Odroda Burlat je veľmi dobre známa francúzska skorá odroda čerešne, ktorej plody sú srdcovitého tvaru s pevnou, lesklou, tmavočervenou šupkou. Dozrieva v druhom čerešňovom týždni, teda na začiatku júna. Keďže ide o skorú odrodu, netrpí vrtivkou čerešňovou a je odolná aj voči monilióze.

Ochrana pred vrtivkou:

Ochrana pred vrtivkou je celkom jednoduchá. Po odkvitnutí čerešne možno pod korunu nastlať netkanú textíliu, ktorá zabráni vyliahnutým dospelcom vyletieť z pôdy do koruny a naklásť vajíčka do plodov. Pri pestovaní neskorších odrôd sa termín rojenia škodcu dá zistiť pomocou žltých lepových doštičiek natretých nevysychajúcim lepom, ktoré treba už začiatkom mája rozvešať do korún stromov. Pri malom počte čerešní s nimi bez problémov zvládnete i odchyt múch.

Chemická ochrana spočíva v ošetrovaní stromov v čase rojenia múch, čo je v období kvitnutia bazy čiernej. Druhý postrek treba urobiť o 7 až 10 dní, teda na začiatku liahnutia lariev. Povolené prípravky v malospotrebiteľských baleniach sú napríklad Calypso 480 SC, Decis EW 50, Decis Protech, Mospilan 20 SP.

Opelenie a samoopelivé odrody

Väčšina odrôd čerešní je cudzoopelivá, čo znamená, že na opelenie potrebujú peľ z iných odrôd kvitnúcich v rovnakom čase. Preto, ak sa chcete dočkať kvalitnej úrody, potrebujete aspoň dve navzájom opelivé odrody s podobným časom kvitnutia. Pri výbere odrôd s odlišnými termínmi dozrievania si tak zabezpečíte dlhšiu zberovú sezónu. Napríklad vhodným opeľovačom pre neskorú čerešňu KORDIU je skorá čerešňa RIVAN.

Ak máte v záhrade menej miesta a môžete si dovoliť len jeden strom, dobre si overte, či siahate po samoopelivej odrode. Tieto odrody boli vyšľachtené, pričom základ im dala odroda Stella, ktorá je v tomto smere spoľahlivá. Medzi samoopelivé odrody patrí aj už spomínaná Lapins. Pri čerešniach si dávajte pozor aj na neschopnosť vzájomného opelenia sa niektorých odrôd.

Odrody v prvých čerešňových týždňoch môžu mať problém s opelením, lebo keď kvitnú, ešte nelieta dosť opeľovačov. Ak po zakvitnutí bude málo plodov, nedostatočná opelivosť môže byť jednou z príčin. Pomôcť môže zistenie, aké odrody čerešní majú v okolitých záhradkách, a podľa toho zvoliť vhodnú odrodu pre vašu záhradu.

Výber podpníka a podmienky pestovania

Výber správneho podpníka pre čerešne je jedným z najdôležitejších krokov, ktorý výrazne ovplyvňuje rast, životnosť aj úrodu stromu. Podpník predstavuje časť ovocného stromu, ktorá zakoreňuje v pôde a vytvára základný koreňový systém. Výberom podpníka môžeme ovplyvniť aj veľkosť stromu, zafarbenie plodov, životnosť a mrazuvzdornosť.

Prehľad podpníkov pre čerešne:

• Gisela 5: Pomaly rastúci podpník, ideálny pre menšie stromy a pestovanie v tvare štíhleho vretena. Je vhodný do záhrad s obmedzeným priestorom, dobre sa prispôsobuje rôznym pôdnym podmienkam a vyniká odolnosťou voči mrazu.
• Gisela 6: Zabezpečuje stredne silný rast, koreňový systém s dostatkom koreňových vlásočníc je veľmi dobrý. Je vhodný pre zakrslé a stĺpovité odrody vysádzané do dobre živených pôd. Odolný voči mrazu. Dorastá do výšky max. 250 cm.
• Mahalebka: Podpník vhodný pre čerešne aj višne, so stredne silným až pomalším rastom oproti čerešni vtáčej. Vyznačuje sa odolnosťou voči suchu a chloróze, nastupuje do rodivosti stredne skoro. Patrí medzi stredne rastúce podpníky.
• Colt: Anglický podpník so stredne silným rastom, približne o 25 % slabším ako čerešňa vtáčia. Je univerzálny, vhodný pre rôzne pestovateľské tvary a pôdy, avšak nie je úplne odolný voči silným mrazom. Je menej náročný na pôdne podmienky, nástup do rodivosti je rýchly a je dobre odolný voči mrazu. Dorastá do výšky max. 400 cm.
• Čerešňa vtáčia (Alkavo): Tradičný, bujne a rýchlo rastúci podpník, ktorý vytvára vysoké, rozložité stromy vhodné do veľkých záhrad a parkov. Má neskorý nástup do rodivosti, no výbornú afinitu s väčšinou odrôd čerešní. Pomerne nenáročný na pôdu a mrazuvzdorný. Dorastá do výšky max. 700 cm.

Pôdne a klimatické podmienky:

Čas zrenia ovplyvňuje aj klíma. Dokonca aj skoro zrelé čerešne dozrievajú rýchlejšie v strednom regióne ako v chladnejších oblastiach. Bobule dozrievajú neskôr, ak letné počasie prinesie viac daždivých a zamračených dní. Strom bude rýchlejšie rodiť ovocie, keď bobule dozrievajú na slnku. Pestovanie kríkov v tieni bude zrieť dlhšie. Nepáči sa mu kultúra a nízko položené miesta s výskytom podzemnej vody v blízkosti zemského povrchu. Z bažinatej pôdy sa začne hnitie koreňového systému, zastaví sa rast kríka a neskôr sa začne kvitnúť a rodiť. Doba zrenia je ovplyvnená stavom pôdy. Pôda v lokalite by mala byť sypká, výživná a neutrálna v kyslosti.

Stromom čerešní vyhovujú nadmorské výšky od 250 do 400 m n. m., s priemernou ročnou teplotou okolo 8 °C a úhrnom zrážok cca 550 mm. Stanovisko by malo byť slnečné, teplé, chránené pred vetrom a mrazmi, s dobrou cirkuláciou vzduchu. Kedysi sa odporúčalo pestovať čerešne do nadmorskej výšky 350 m, dnes už to vzhľadom na zmenu klímy nemusí úplne platiť, ale i tak sú do chladnejších oblastí vhodnejšie napríklad odrody ‘Těchlovan’, ‘Karešova’ či ‘Gaštanka’. Pestovanie čerešní vo vyšších a chladnejších oblastiach si vyžaduje starostlivý výber podpníka aj odrody.

Oslabuje a oneskoruje dozrievanie ovocia aj veľké množstvo divokého rastu čerešní. Preto sa odstránia tie koreňové prísavky, ktoré nie sú potrebné na vytvorenie kríka. Rany po reze záhradným nožom sa ošetria smolou, aby sa vylúčila infekcia stromu. Rany budú za horúca rásť rýchlejšie a drevo nebude oxidovať a zrútiť sa. Záhradná var sa kupuje v špecializovanom obchode alebo sa pripravuje nezávisle od 10 dielov kolofónie, štyroch autolov a dvoch voskov. Vosk s kolofóniou sa zahrieva nad ohňom, po miernom ochladení zmesi sa naleje časť autolu.

Choroby a škodcovia:

Strom náchylný na plesňové infekcie (monilióza, kokcykóza, antracóza) sa po chorobe zotaví dlhšie a rodenie sa bude pohybovať niekoľko týždňov. Útok škodcov na záhrade nepriaznivo ovplyvňuje kvitnutie a vaječníky. Okrem vrtivky čerešňovej sa môžu vyskytnúť:

• Škvrnitosť listov (Blumeriella jaapii): Častejšia v severnejších oblastiach; spôsobuje žltnutie a predčasný opad listov. Ochrana: Horizon, Calypso, Mospilan, Decis.
• Monilióza: Hubová choroba spôsobujúca hnitie plodov a vädnutie výhonkov.
• Praskanie plodov: Objavuje sa pri daždivom počasí po období sucha.

Iba s náležitou starostlivosťou a vytvorením pohodlných podmienok poskytne čerešňa šťavnaté sladké bobule včas, v súlade s podmienkami.

Starostlivosť po výsadbe a zbere:

Vhodným časom na výsadbu čerešní je podobne ako pri ostatných ovocných stromoch jeseň alebo jar. Pre lepšie zakorenenie je vhodné vykopať jamu 2x väčšiu, ako je samotný koreňový systém. Na spodok jamy primiešame záhradnícky substrát a vodorovným rezom zastrihneme hrubé korene. Po vysadení čerešne je dôležitá pravidelná zálievka, ktorú udržujeme aj po zakorenení. Už zasadenú Gaštanku čaká na jar povýsadbový rez.

Stromy po zbere čerešní si vyžadujú osobitnú starostlivosť pozostávajúcu z:

• spracovania zmesou Bordeaux,
• bohatej vlhkosti,
• prerezávania proti starnutiu,
• kŕmenia humusom alebo kompostom.

Striekaním stromov fungicídnymi prípravkami na jeseň im dávajú príležitosť kvitnúť na jar a pripraviť sa na tvorbu ovocných vaječníkov. Znižujú nadbytočný rast, ktorý sa tvorí na podnosoch, pomáhajú kultúre kôstkového ovocia rásť silnejšie, zásobovať sa živinami v dostatočnom množstve na včasné rodenie. Až s náležitou starostlivosťou o budúci rok sa ovocným stromom dá veľa chutných bobúľ a sibírska zima prežije aj pri silných mrazoch.

Zber a skladovanie čerešní

Keď si majú vybrať čerešne, záhradníkom bobule oznámia, že sú mäkké a šťavnaté. Farba pokožky tiež indikuje stupeň zrelosti, zvyčajne sa zmení na tmavočervenú, vínovú. Aj keď existujú odrody so svetločerveným ovocím, po ochutnaní jedného bobúľa si môžete byť istí jeho zrelosťou podľa chuti - vláknina vydáva sladkosť, je v nej veľa šťavy a netkne jazyk. Kvalita úrody v sezóne závisí od vlhkosti vzduchu, priemernej teploty v roku, mesiaca zberu a zastavenia zalievania 2-3 týždne pred zberom.

Zrelé bobule sa zvyčajne objavujú rýchlejšie na čerešňových kríkoch, ktoré rastú v slnečných oblastiach. Úroda sa začína pozberať postupne, aby sa nedostala k vtákom alebo nezačala hniť a padať na zem. Po odstránení iba zrelého ovocia zostanú nezrelé plody na ďalšie dozrievanie. Ak sa plánuje preprava plodiny, bobule sa zbierajú 2-3 dni pred tým, ako dosiahnu plnú zrelosť. Ovocie zo stromov nie je možné odstrániť príliš skoro, pretože nemôžu dozrieť v interiéri, na rozdiel od jabĺk alebo hrušiek.

Metódy zberu:

Čerešne sa zbierajú rôznymi spôsobmi:

• So stopkou: Opustenie stopky umožňuje predĺžiť dobu skladovania čerstvých bobúľ. Strihacie nožnice rezajú stonku tak, aby jej polovica zostala s ovocím. Tieto bobule sa dajú vložiť do chladničky a svoju prezentáciu si budú uchovávať po dlhú dobu.
• Bez stopky (dojenie): Používa sa, keď sú čerešne potrebné na kulinárske spracovanie alebo konzervovanie.

Zbierať čerešne z vysokého stromu je neľahké a vyžaduje si zariadenia. Háčiky pomáhajú záhradníkovi vytiahnuť konáre. Rebríky sa tiež používajú na získavanie bobúľ z vrchu kríka. Medzi nástroje používané na zber bobúľ patria záhradné nožnice, záhradnícke nožnice a zberače ovocia. Všetky metódy zberu čerešní a višní sa vykonávajú v bavlnených rukaviciach, pretože bobuľová šťava je zle vyplavená z pokožky.

Keď sú čerešne správne zozbierané, vložia sa do košov. Je lepšie tkať nádoby na ovocie z vŕbovej révy alebo vyrobiť z brezy. Môžete pripraviť špeciálne misky na veľkú úrodu, v ktorých sa vyrábajú kartónové krabice so sladkou úrodou. Čerešne sa skladujú aj vo vreciach, pričom je dôležitý prístup vzduchu k plodom.

tags: #odroda #ceresne #ktora #zreje #v #juli