Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata), známa aj pod starším či ľudovým názvom mandelinka zemiaková, je jedným z najvýznamnejších a najobávanejších škodcov zemiakov na svete. Tento druh chrobáka patrí do radu chrobákov a pochádza zo Severnej Ameriky, pričom do Európy bol zavlečený začiatkom 20. storočia.
Opis a biológia škodcu
Dospelý jedinec pásavky zemiakovej je oválny chrobák dlhý približne 10 mm. Má žltooranžové sfarbenie s desiatimi charakteristickými čiernymi pruhmi na krovkách a čiernymi škvrnami za hlavou. Tento výrazný vzhľad umožňuje relatívne ľahkú identifikáciu.
Životný cyklus
Pásavka prechádza štyrmi vývojovými štádiami: vajíčko, larva, kukla a dospelý jedinec. V teplejších oblastiach Slovenska máva škodca zvyčajne dve generácie za rok, v chladnejších jednu.
- Vajíčka: Samičky kladú žltooranžové vajíčka v zhlukoch po 30 až 35 kusoch na spodnú stranu listov zemiakov, ale aj na iné buriny v porastoch. Priemerná plodnosť jednej samičky je až 500 vajíčok.
- Larvy: Po 4 až 15 dňoch (v závislosti od teploty) sa liahnu žravé larvy. Sú červené až oranžové s čiernou hlavou a nohami, pričom na tele majú dva rady čiernych škvŕn. Larvy prechádzajú štyrmi vývojovými štádiami a počas rastu sa trikrát zvliekajú.
- Kukla: Po dosiahnutí zrelosti larvy vniknú do pôdy, kde sa zakuklia. O 5 až 10 dní neskôr sa liahnu dospelé jedince.
Spôsobované škody
Pásavka zemiaková napáda okrem zemiakov aj iné plodiny z čeľade ľuľkovité (Solanaceae), ako sú paradajky, papriky a baklažán. Škody spôsobujú ako chrobáky, tak aj larvy, ktoré sa živia listovou čepeľou.
Mladé larvy vyžierajú v listoch drobné otvorky, zatiaľ čo staršie larvy a dospelé chrobáky konzumujú celé listy, pričom ostáva len hrubšia žilnatina. Defoliácia (strata listov) znižuje schopnosť rastliny fotosyntetizovať, čo vedie k výraznému zníženiu vitality a úrody o 30 až 50 %. V prípade silného premnoženia môže dôjsť k úplnému zničeniu porastu.
Možnosti ochrany a boja proti škodcovi
Pásavka zemiaková je známa svojou schopnosťou vyvinúť rezistenciu na mnohé insekticídy, čo komplikuje chemickú ochranu.
Mechanické a agrotechnické opatrenia
- Ručný zber: Na malých plochách a v záhradkách je najúčinnejšou metódou manuálne odstraňovanie vajíčok, lariev a dospelých jedincov.
- Rotácia plodín: Zaradenie zemiakov do osevného postupu v intervale minimálne 4 rokov pomáha zabrániť tomu, aby škodca zostával v pôde.
- Zakrývanie plodín: Použitie jemnej sieťoviny alebo netkanej textílie bráni dospelým jedincom v prístupe k rastlinám.
- Iné: Tipom na ochranu je aj vytváranie plastových priekop medzi zemiakovými riadkami.
Biologická ochrana
Podpora prirodzených predátorov, ako sú lienky, zlatoočky, bystrušky, pavúky a parazitické osy, môže znížiť populáciu škodcu. Využívajú sa aj biologické prípravky:
- Bacillus thuringiensis var. tenebrionis: Baktéria, ktorá po požití larvami narúša ich tráviaci systém.
- Nematódy: Parazitické hlístice (napr. Heterorhabditis bacteriophora) určené na kontrolu lariev v pôde.
- SpinTor: Prírodný produkt získaný fermentačnou činnosťou baktérií Saccharopolyspora spinosa, na ktorý doposiaľ nebola preukázaná rezistencia.
Chemická ochrana
Pri aplikácii insekticídov je nevyhnutné dbať na bezpečnosť a povolené dávkovanie. Pri vysokých teplotách (nad 25 °C) sa účinnosť mnohých látok znižuje, preto sa odporúča aplikácia v skorých ranných alebo neskorších poobedných hodinách. Pri začiatku liahnutia lariev sa využívajú najmä inhibítory tvorby chitínu (napr. Match, Nomolt).