So zvyšovaním kultúrnej úrovne a stúpajúcou úrovňou vzdelania sa zvyšujú aj nároky na úpravu prostredia, v ktorom žijeme a pracujeme. Väčšina ľudí dnes pociťuje nedostatočný styk s prírodou a jej prvkami, najmä rastlinami. Prírodu si do interiéru môžeme priblížiť, ak v ňom budeme pestovať črepníkové rastliny alebo z rastlinného materiálu vytvárať rozličné úpravy. Rastlina zjemní strohosť architektonického vybavenia interiéru, farebne ho oživí a dodá mu osobitú krásu aj útulnosť.
Úprava základných vegetačných činiteľov v interiéri
Rastliny v byte
Výber kvetín pre dekoráciu obytného prostredia závisí najmä od tepelných a svetelných podmienok. Na trvalú dekoráciu sa používajú črepníkové rastliny s okrasnými listami. Črepníkové rastliny s okrasnými kvetmi sú väčšinou určené na krátkodobé použitie, takisto ako rezané kvety.
Veľkosť rastlín musí zodpovedať veľkosti miestnosti i veľkosti priestoru, ktorý jej môžeme poskytnúť, aby neprekážala prevádzke, prípadne netienila. V stiesnených miestnostiach sa rastliny umiestňujú na nábytok, zavesujú na steny a kvetinové stojany. Pestovanie rastlín v miestnostiach, kde sa na kúrenie alebo varenie používa plyn, je problematické, väčšina z nich za niekoľko mesiacov zožltne a postupne odumiera. Medzi pomerne trvácne druhy patria Billbergia, klívia, monstera a zelenec.
Trvalá kvetinová výzdoba sa dopĺňa pri slávnostných príležitostiach alebo sviatkoch kvitnúcimi rastlinami alebo kvetmi aranžovanými v miskách a vázach, pričom nesmieme zabúdať ani na kvetinovú dekoráciu stola. Cez zimu sa používajú suché a prírodné materiály. Kvetinová výzdoba miestnosti musí byť v súlade s jej vybavením i farebným riešením.
Rastliny na pracoviskách
Charakter pracovísk je veľmi premenlivý a takisto aj ich mikroklíma, a preto je ich kvetinová dekorácia náročnejšia. Všade tam, kde to podmienky umožnia, sa kvetiny používajú ako nevyhnutné dekoračné prvky, ktoré priaznivo ovplyvňujú duševný a zdravotný stav pracujúcich a vplývajú na ich spokojnosť i pracovnú výkonnosť.
Rastliny sa umiestňujú vo väčšom zoskupení - do mís, debničiek, na kvetinové stolíky a do hydroponických nádob, aby ich ošetrovanie bolo ľahšie a estetický účinok väčší. Tam, kde sú väčšie voľné plochy stien, možno využiť rozličné typy závesov s popínavými i previsnutými rastlinami. Rastliny sa umiestňujú tak, aby netienili, neprekážali prevádzke a netrpeli od prievanu. Keď sú svetelné podmienky zlé, treba nad skupiny rastlín umiestniť žiarivky. Lepšie podmienky na umiestnenie rastlín sú v kanceláriách. Podľa veľkosti miestnosti sa tu môžu uplatniť ako solitéry, tak aj zoskupenia rastlín. Vo výrobných priestoroch treba brať do úvahy rozličné chemické výpary, prašnosť, prievan, výkyvy teplôt a podobne. Tam, kde nemožno použiť črepníkové rastliny, sú vhodné úpravy zo suchých materiálov. Skoro v každej dielni, výrobnej hale, chodbe i kancelárii možno pestovať kvetiny, zoskupiť ich a umiestniť tak, aby sa z nich stala prirodzená, organická súčasť priestoru.
Rastliny v spoločenských miestnostiach
Spoločenské miestnosti sú určené na rozličné účely a od toho závisí ich vybavenie. Kvety sú určené na ich architektonické dotváranie a vytváranie slávnostnej atmosféry, niekedy prispievajú aj k ich útulnosti. Vyberajú sa rastliny, ktoré sú menej náročné na ošetrovanie. Zoskupujú sa do väčších útvarov alebo sa pestujú aj väčšie solitérne rastliny.
Základnú trvalú výzdobu tvoria rastliny s okrasnými listami, ktorá sa pre rozličné príležitosti dopĺňa aranžovanými kvetinami. V moderných budovách sa už pri výstavbe pamätá na umiestnenie kvetín rozličnými vitrínami, osobitne vybudovanými plochami na vysadenie rastlín alebo bazénmi na zvlhčovanie ovzdušia. V klubovniach, kultúrnych miestnostiach, hoteloch, reštauráciách a podobne sa umiestňujú na stôl malé vázy alebo misky s niekoľkými kvetmi alebo len konárikmi zelene na spríjemnenie prostredia i na zvýšenie kultúry stolovania. Úroveň kvetinovej výzdoby interiéru i starostlivosť o ňu svedčí o kultúrnosti človeka, jeho pomere k spoločnosti i hodnotám, ktoré spoločnosť vytvorila.
Pestovanie črepníkových kvetín v hydropónii
V záhradníckych podnikoch možno začať s hydroponickým pestovaním už pri rozmnožovaní rastlín. Odrezky rastlín sa zapichujú na vodotesne upravené rozmnožovateľské záhony do substrátu alebo priamo do vložiek hydroponických nádob. Spočiatku sa zavlažujú čistou vodou, po zakorenení slabým živným roztokom. Jeho koncentrácia sa postupne zvyšuje až na optimálnu hodnotu. Teplota roztoku sa pohybuje medzi 20 - 26 °C podľa druhu rastlín. Neskôr sa udržiava na takej výške, akú si vyžaduje pestovaný druh pri normálnej kultivácii.
Keď rastliny dorastú do trhovej veľkosti, umiestnia sa do plášťa hydroponickej nádoby so živným roztokom a potom sa expedujú. Aj mladšie rastliny z normálneho porastu sa môžu zbaviť zeminy, korene treba umyť vo vode a prevliecť cez otvory vložky hydroponickej nádoby, v ktorej sa upevnia pomocou substrátu. Vonkajšia nádoba - plášť - sa naplní vodou do takej výšky, aby medzi vložkou a hladinou zostal najmenej 20 mm vysoký priestor pre vzduch. Po vytvorení novej koreňovej sústavy z belavých koreňov sa voda vymení za slabší živný roztok, ktorého koncentrácia sa postupne zvyšuje. Vodu treba dopĺňať podľa toho, ako sa odparuje. V období vegetačného pokoja znižujeme hladinu živného roztoku.
Hydroponické nádoby môžu byť z keramiky alebo z plastov. Majú mať menej výrazný farebný povrch. Na pohľad sú estetickejšie ako normálne kvetináče a môžu sa dlhý čas používať. Aj kvetinové stolíky upravené pre hydropóniu sú vhodným doplnkom zariadenia moderného interiéru. V hydropónii dobre rastie väčšina rastlín, najmä v teplejších priestoroch, v ktorých teplota neklesá pod 15 - 18 °C. Využije sa všade tam, kde má byť ošetrovanie kvetín čo najjednoduchšie.
Hydroponické pestovanie umožňuje umelo riadiť minerálnu výživu rastlín v ľahko prijateľnej forme a v správnom pomere i koncentrácii. Pracovné náklady sa pritom znižujú na minimum. Zároveň sa znižuje i nebezpečenstvo šírenia chorôb z pôdy, ktorá sa pri hydroponickom spôsobe pestovania nepoužíva. Pravda, s prípravou zariadení potrebných na takéto pestovanie sú spojené vyššie finančné náklady.
Je viacero spôsobov, ako zostaviť živné roztoky. Buď ich pripravíme z jednoduchých minerálnych hnojív, z viaczložkových minerálnych hnojív, alebo zo špeciálnych hydroponických prípravkov, ktoré sa predávajú v špecializovaných predajniach vo forme ľahko rozpustných tabliet. Tieto tablety umožňujú jednoduchú prípravu živného roztoku.
Pri hydroponickom pestovaní musíme dbať na špeciálne požiadavky jednotlivých druhov rastlín. Sú to: dusík, fosfor, horčík, vápnik, mangán, síra a železo. Okrem týchto základných prvkov by mal roztok obsahovať i stopové prvky bóru, molybdénu, medi, zinku atď. Na tento spôsob pestovania sú najvhodnejšie črepníkové rastliny, ktorých ozdobou sú hlavne listy a ktoré na svoj rast nepotrebujú pôdu.
Hydroponické pestovanie má mnoho výhod. Odpadá pri ňom pravidelné zalievanie a rastliny netrpia suchom ani prílišným premokrením. Živný roztok v nádobách vystačí i na niekoľko týždňov a rastliny majú optimálnu výživu na svoj rast. Vďaka málo náročnému ošetrovaniu a minimálnej možnosti nákazy z pôdy sa tento spôsob pestovania hodí najmä do priestorov, ktoré vyžadujú čistotu a zdravé prostredie, ako sú nemocnice či zdravotnícke zariadenia, ale aj výskumné ústavy a laboratórne zariadenia. Menšie nádoby sú vhodné do uzatvorených miestností. V hydropónii sa môžu pestovať takmer všetky črepníkové kvetiny.
Zásady pestovania a spôsoby použitia črepníkových kvetín
Črepníkové rastliny s okrasnými kvetmi patria u nás tradične medzi trhovo dôležité záhradnícke výrobky. Sú obľúbené najmä ako darčekové izbové kvetiny. V poslednom čase sa používajú aj do vysádzaných misiek. Niektoré druhy sa predávajú ako rezané kvetiny (napríklad Euphorbia pulcherrima, Cyclamen persicum, Saintpaulia ionantha). Predávajú sa hneď na začiatku kvitnutia, aby zákazníkovi čo najdlhšie v byte kvitli.
Záhradníci musia rátať s nepretržitou obmenou pestovaného sortimentu, pretože sa objavujú nové kultivary s lepšími vlastnosťami. Na trh sa uvádzajú aj nové druhy kvitnúcich črepníkových rastlín. Požiadavky týchto izbových rastlín na jednotlivé vegetačné činitele závisia nielen od pestovaného druhu, prípadne kultivaru, ale aj od vývinového štádia rastlín. Všeobecne mladé rastliny v čase klíčenia a v prvých obdobiach svojho vývinu potrebujú vyššie teploty než dospelé rastliny.
Napríklad cyklámen vyžaduje v čase klíčenia optimálnu teplotu 18 až 20 °C, mladé rastliny potrebujú pre ďalší rast a vývin teploty 16 až 22 °C (podľa vývinovej fázy a ročného obdobia) a mladým kvitnúcim rastlinám najlepšie vyhovujú teploty 12 až 15 °C. Zásady pestovania a rozmnožovania črepníkových rastlín s okrasnými kvetmi sú v podstate rovnaké ako pri izbových rastlinách s okrasnými listami. Pretože po postrekovaní vznikajú na kvetoch a pukoch škvrny, zavlažujú sa buď priamo do črepníka, alebo podmokom, prípadne sa používa kvapkové zavlažovanie.
Úsilie o racionalizáciu výroby kvetín spôsobuje zmeny v technológii pestovania, ktoré sa prejavujú nielen zvýšenou kvalitou výrobkov, ale aj skracovaním doby pestovania. Na základe moderných poznatkov výskumu má väčšina týchto kvetín už tak prepracovanú metodiku pestovania, že sa môžu dopestovať k určitým termínom pri využití prívsvetľovania, zatemňovania a dodržania optimálnych teplôt. Prepracované je aj používanie regulátorov rastu retardačného charakteru (napríklad Retacel, Alar), ktoré pomáhajú získať kvalitné výpestky kompaktného vzrastu s kratšími internódiami, ale pri tej istej veľkosti kvetov.
Pri ochrane rastlín pred chorobami a škodcami sa používajú tie isté prípravky ako pri črepníkových rastlinách s okrasnými listami. Pestovateľ musí prípadný výskyt choroby alebo škodcu signalizovať a vlastná ochrana je už v rukách odborníkov, ktorí pracujú v každom veľkom záhradníckom podniku. Menšie podniky miestneho hospodárstva a prevádzkárne služieb dnes prevažne nakupujú mladé črepníkové kvetiny na dopestovanie (napríklad cyklámeny, senpólie, Poinsettie) od špecializovaných podnikov, ktoré môžu dopestovať tieto rastliny vo veľkom množstve, sortimente a požadovanej kvalite celkom podľa zásad modernej veľkovýroby.
Niektoré druhy črepníkových rastlín s okrasnými kvetmi stále patria medzi dôležité trhové rastliny, ktoré sa pestujú na predaj najčastejšie na určitý termín daný ročným obdobím (na jar muškáty, ibišteky alebo významnými sviatkami - na Vianoce begónia ‘Glorie de Lorraine’, prýštec najkrajší; na MDŽ rododendrony, cinerárie), iné sa predávajú takmer po celý rok (senpólie). Predávajú sa na začiatku rozkvitania, aby v interiéri kvitli čo najdlhšie.
Uplatňujú sa ako solitéry, do vysádzaných misiek i kvetinových stolíkov, ale aj ako jednotlivé darčekové rastliny či v darčekových košoch. V zimnom období, keď je nedostatok rezaných kvetov, sa používajú na rezanie (cyklámen, prýštec, hviezdnik, senpólia). Aby bol trh zásobovaný rovnomerne, rastliny treba rozmnožovať postupne a používať rôzne pestovateľské zásady, ktoré ovplyvnia ich vývin, a tým aj termín kvitnutia. Úpravou dĺžky svetelného dňa sa dosiahne termínované obdobie kvitnutia na najvhodnejšie obdobie z hľadiska ich odbytu (prýštec, kalanchoa) alebo sa obdobie kvitnutia ovplyvní pestovaním pri určitých teplotách (senpólia, rododendrony, hortenzia).
Sortiment črepníkových rastlín s okrasnými kvetmi treba stále dopĺňať novými vyšľachtenými kultivarmi, prípadne novými druhmi, a tým obohacovať trh. Rozširuje sa pestovanie F1 hybridov, ktoré bohatšie kvitnú a ich farebný sortiment je širší. Technológia pestovania črepníkových rastlín s okrasnými kvetmi sa postupne zjednodušuje, ale predovšetkým sa skracuje dĺžka ich kultivácie. Prehlbuje sa špecializácia výroby.
Niektoré podniky sa zaoberajú len pestovaním mladých rastlín s dobrým zdravotným stavom a bohatším sortimentom (cyklámeny, prvosienky, muškáty), ďalšie podniky ich dopestujú na predaj. Na získanie kvalitnejších výpestkov sa používajú regulátory rastu (Alar, Retacel a iné). Pomocou nich získavame nižšie, kompaktnejšie a bohatšie kvitnúce rastliny a ušetríme ručnú prácu. Pestovateľské zásahy sú podobné ako pri črepníkových rastlinách s okrasnými listami, častejšie sa používa spodné zavlažovanie, aby sa po zálievke postrekovaním netvorili na kvetoch škvrny.
Moderné, špecializované kvetinárske podniky majú vybudované laboratóriá, v ktorých zamestnávajú vyškolených pracovníkov na výživu a ochranu rastlín proti chorobám a škodcom. Títo pracovníci udržiavajú porasty v dobrom zdravotnom stave a usmerňovanou výživou dosiahnu rýchlejší rast i bohatšie kvitnutie rastlín.
Pestovanie priesad kvetov
Črepníkové kvetiny s vysokými nárokmi: Aphelandra
Aphelandra, známa aj ako afelandra, je rastlina s peknými kvetmi a okrasnými listami, ktorá je vhodná najmä pre tropické okná alebo vitríny. V byte sa môže pestovať iba prechodne, kým je dostatočná vlhkosť vzduchu. Obľúbená je aj do vysádzaných kvetinových mís a môže sa pestovať aj v hydropónii.
Charakteristika Aphelandry
Pochádza z riedkych tropických brazílskych pralesov. Rastlina je asi 0,35 m vysoká, má dužinaté stonky a podlhovasto kopijovité, tmavozelené listy s výraznou bielou žilnatinou. Vrcholové súkvetie - klas - tvoria súmerné rúrkovité kvety, ktoré majú dvojpyskovitú korunu a v jej pazuchách vyrastajú výrazne zafarbené listene. Kvitne v období od apríla do októbra asi 2 mesiace.
Aphelandra squarrosa je pôvodný druh, ktorý sa už nepestuje, ale pestujú sa iba jej variety alebo krížence:
- A. s. var. leopoldii - má široko kopijovité listy, dlhé až 0,30 m, svetložlté listene a tmavožlté kvety.
- A. s. var. louisae - má úzko elipsovité listy, dlhé iba 0,12 m, citrónovožlté listene a tmavožlté kvety.
Pestuje sa aj kultivar 'Dania', ktorý má široké, striebristo žilkované listy a bohatšie kvitne.
Požiadavky na pestovanie
Rastliny potrebujú svetlé, ale pred priamym slnkom zatienené stanovište. V lete jej vyhovuje teplota 20 až 25 °C, v zime 18 až 20 °C. Potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu. Od jari do jesene vyžaduje pravidelné a výdatné zalievanie, prípadne aj prestriekanie vodou izbovej teploty. Od marca do augusta sa raz do týždňa prihnojuje 0,2% roztokom viaczložkového hnojiva s pomerom živín N:P:K = 18:6:12, čím sa podporuje nielen vegetatívny rast, ale aj množstvo a veľkosť kvetov. Po odkvitnutí nastáva menej výrazné obdobie pokoja pri obmedzenom zalievaní a trochu zníženej teplote. V januári alebo vo februári sa rastlina zreže na 0,15 m a presadí do humóznej zeminy, bohatej na živiny, s pôdnou reakciou pH = 5,0 až 6,5. Pri zvýšenej pestovateľskej teplote, primeranom zalievaní a prípadnom tienení už v pomerne krátkom čase zasa vyrastie.
Rozmnožovanie
Zvyčajne sa rozmnožuje odrezkami. Asi 0,10 m dlhé vrcholové odrezky sa režú tesne pod listami. Dolné listy sa odstránia a rezná plocha sa namočí do stimulátora. Odrezky sa zapichujú do malých črepníkov naplnených zmesou rašeliny a piesku. Najlepšie sa zakorenia do väčších črepníkov, naplnených zmesou bohatou na živiny. Včas ich treba zaštipovať, aby sa rozkonárili. Trhové jednovýhonkové rastliny sa vypestujú zvyčajne za 8 až 10 mesiacov.
tags: #pestovanie #kvetov #vo #velkom