Hoci má Slovensko spolu s Českom európsky monopol na pestovanie maku pre potravinársky priemysel, jeho úroda v posledných rokoch klesá. Pestovanie maku na Slovensku má dlhú tradíciu, no zároveň je vnímané celkom kontroverzne. Kým väčšina krajín Európskej únie ho úplne zakazuje, u nás je stále povolené, avšak s istými obmedzeniami. Napriek tomu sa maku na Slovensku vypestuje každý rok čoraz menej. Tento článok sa venuje problematike pestovania maku na Slovensku, jeho histórii, súčasnej legislatíve, možnostiam využitia a iným zaujímavostiam.
História maku a jeho využitie
História maku je prekvapivo dlhá a siaha až do obdobia 6. tisícročia pred Kristom, kedy bol pestovaný v oblasti Stredomoria. Sumeri ho pre jeho narkotické účinky nazývali rastlinou radosti, Egypťania ho kvôli obsahu kodeínu používali ako sedatívum. V Európe sa mak pestoval od stredoveku. Na území Česka a Slovenska sa začal mak ako olejnina vo veľkom pestovať začiatkom 19. storočia, po tom, čo olivové plantáže v južnom Francúzsku náhle postihli obrovské škody.
Mak bol vždy plodinou dvoch odlišných tvárí. Počas celej svojej dlhej histórie sa mak využíval na rôzne účely - liečivé, dekoratívne, potravinárske a v neposlednom rade ako narkotikum. V starovekom Ríme bol považovaný za rastlinu pokoja, tíšenia bolesti ale aj smútku. Rimania verili, že mak stvoril boh spánku Hypnos. Naopak, Peržania a Číňania považovali mak a jeho kvety za symbol šťastia, radosti a nespútanosti. Budhisti dokonca verili, že mak sa na zemi objavil po tom, ako Budha raz zaspal a dotkol sa zeme. Idylické predstavy o maku výrazne naštrbili ópiové vojny v 19. storočí.
Súčasná situácia v pestovaní maku na Slovensku
Hoci spolu s Českom držíme v jeho produkcii pre potravinársky priemysel európsky monopol, nie je pre našu ekonomiku vôbec dôležitý. Podľa údajov Štatistického úradu sa vlani na Slovensku na ploche 385,62 hektára vypestovalo 163 ton maku. Takmer tretina úrody pochádzala z Košického kraja. Zozbieraná úroda klesá - ešte pred piatimi rokmi to bolo viac ako 500 ton.
Prečo slovenskí farmári nezvyšujú produkciu a nevyvážajú mak do iných európskych krajín, kde je jeho pestovanie zakázané, nevedel odpovedať ani šéf slovenskej agrokomory Ivan Oravec. „Maku je tak málo, že o ňom nič bližšie neviem,“ skonštatoval. Slovensku ani po vstupe do Európskej únie nehrozí, že by muselo zakázať pestovanie maku. „Bude sa môcť ďalej pestovať.“
Legislatíva a podmienky pestovania maku
Na Slovensku je legislatíva pestovania maku prísna. Podľa zákona 167/1998 Zb. o návykových látkach je zakázané z maku získavať ópium (§ 15) a pestovanie maku na výmere väčšej než 100 m² podlieha ohlasovacej povinnosti (§ 29). Ak hodláte pestovať mak siaty na ploche väčšej ako 100 m², budete potrebovať povolenie od Ministerstva zdravotníctva SR, ktorého vydanie je spojené s nemalou dávkou byrokracie.
V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky.
Keďže sa makovice nepestujú len pre mak, ale aj pre alkaloidy dôležité pre výrobcov liekov, dohľad nad ich pestovaním je v gescii ministerstva zdravotníctva. „Dohovor OSN z roku 1961 hovorí o možnosti zákazu, ale aj o dohľade nad pestovaním. Slovensko uplatňuje dohľad nad každým makovým poľom s rozlohou vyššou ako sto štvorcových metrov. Drobní pestovatelia žiadne povolenie nepotrebujú. OSN nám síce ponúkla odrody maku s nižším obsahom alkaloidov, ale to by nevyhovovalo farmaceutickej výrobe,“ povedal Jozef Slaný z odboru liekovej politiky ministerstva zdravotníctva.
Pestovanie maku v praxi
Samotné pestovanie maku nie je úplne jednoduchou záležitosťou. Vezmime si ako príklad mak siaty, ktorý je najrozšírenejšou odrodou. O úspechu vašej snahy sa rozhoduje už na jeseň, kedy je vhodné dôkladné spracovanie pôdy. Okrem toho je veľmi dôležité, aby bola pôda dostatočne vyživená, zvlášť vhodné sú pôdy s vyšším obsahom humusu. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj.
Siatie maku prebieha veľmi skoro, dokonca v niektorých prípadoch už aj rovno „na sneh“. Na pestovanie je potom ideálne vybrať rovinaté lokality s dostatkom slnka, treba si však dávať pozor na preschnutie pôdy. Časový rámec: mak sa vysieva už vo februári, aj na sneh, pričom najneskorší termín je apríl. Spôsob sejby: osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte. V prípade výskytu plesne makovej je potrebné okamžite odstrániť napadnuté rastliny.
Využitie maku a jeho zdravotné benefity
Druhým aspektom využitia maku je potravinárstvo. Makové semeno s veľmi nízkym až stopovým obsahom alkaloidov sa vo veľkej miere využíva pri príprave kysnutého pečiva; je vhodné na rôzne posýpky a plnky. Makový olej je kulinárskou pochúťkou a, nakoľko má vynikajúcu chuť, odporúča sa predovšetkým pri príprave studených jedál, napríklad zeleninových a cestovinových šalátov.
Na trhu existujú rôzne odrody maku, nielen klasické modré či sivé semená, ale aj biele (odrody Albín a Sokol). Farba semien môže byť čierna, tmavomodrá, biela, ružová či dokonca hnedá.
O zdravotných účinkoch maku je dnes v odbornej literatúre mnoho zmienok. Semeno maku je významným zdrojom bielkovín, vlákniny, fytosterolov a látok zo skupiny vitamínu E, tzv. tokoferolov. Mak je bohatý na železo, horčík a predovšetkým na vápnik, ktorého obsahuje oveľa viac než mlieko a mliečne výrobky. Z tohto dôvodu je zrejmý jeho priaznivý vplyv na stavbu kostí, mak je vhodný pri prevencii osteoporózy.
Makové semeno obsahuje vysoký podiel tukov, všeobecne sa uvádza hodnota okolo 50 %. Nutričná hodnota makového oleja sa zvyšuje s množstvom mono- a poly- nenasýtených mastných kyselín. Makový olej je vhodnou alternatívou pre zdravý životný štýl. Obsahuje vysoké percento „prospešných“ poly- nenasýtených mastných kyselín, najmä esenciálne mastné kyseliny (kyseliny linolová a alfa-linolénová), ktoré si organizmus nevie syntetizovať sám a musí ich prijímať v potrave. Tieto látky sú potrebné pre tvorbu životne dôležitých tkanivových hormónov stimulujúcich činnosť nervového i svalového tkaniva.
Dominantnými mastnými kyselinami v oleji semena maku sú kyseliny olejová (C18:1, n-9) a linolová (C18:2, n-6). Menšie zastúpenie predstavujú kyseliny palmitová, linolénová a stearová. Kyselina linolová, ktorú makový olej obsahuje v najvyššom množstve, je ω-6 esenciálna mastná kyselina. Je pre organizmus nevyhnutná a jej nedostatok sa prejavuje symptómami ako padanie vlasov a zlé hojenie rán. Veľmi významným izomérom kyseliny linolovej je CLA - konjugovaná kyselina linolová. Znižuje nahromadený tuk v tele a podporuje rast svalov; je preto obsiahnutá v mnohých prípravkoch pre športovcov.
Makovému oleju sa pripisujú aj upokojujúce účinky na psychiku. Uvoľňuje kŕče a tlmí bolesti hlavy. Odporúča sa pri chronickej únave, pri strese, psychickej i fyzickej námahe. Vhodný je aj počas tehotenstva a dojčenia, najmä z dôvodu obsahu vápnika a horčíka, ktoré mamičky a ich ratolesti potrebujú. Olej z maku je vhodný i na lokálne vonkajšie použitie. Pôsobí pozitívne na pokožku, regeneruje a hydratuje predovšetkým tú, ktorá má sklony k popraskaniu. Odborníci odporúčajú aplikovať tento olej na suchú a citlivú pokožku či už obsiahnutý v kozmetických prípravkoch, alebo samostatný olej zmiešaný napríklad s ružovou vodou. Koži dodá zamatový vzhľad a vyhladí drobné vrásky okolo očí.
Ako predísť zhorknutiu maku?
V domácnosti sa vám pri využívaní semena maku môže stať, že zhorkne. Príčina je jednoduchá: mak obsahuje veľa oleja. Ak sa semeno poškodí počas zberu alebo je nesprávne uskladnené, olej preniká na povrch semena a dochádza k tzv. oxidácii. Vtedy sa tvoria nežiadúce produkty rozkladu a voľné mastné kyseliny, ktoré spôsobia, že vôňa a chuť sa stávajú nepríjemnými. Olej tak stráca svoje pozitívne zdraviu-prospešné vlastnosti.
Týmto nežiadúcim procesom výborne prospieva svetlo, teplo a vzduch. Preto sa odporúča makové semeno uchovávať v chladničke a v tmavej nádobe. Dôležité je, aby bola nádoba s makom vždy dobre utesnená, tak sa zabráni styku s kyslíkom.
Mak ako superpotravina aj superdroga
Mak siaty (Papaver somniferum) patrí medzi najstaršie a najzdravšie potraviny na svete. Veľká časť nutričných odborníkov ho dokonca zaraďuje medzi takzvané superpotraviny. Obsahuje dvanásťkrát viac vápnika ako mlieko, trikrát viac ako štandardné syry. Ak by sme porovnali obsah bielkovín v rovnakom množstve maku a hovädzom alebo bravčovom mäse, dostali by sme tú istú hodnotu.
Najvýznamnejším pestovateľom makovíc je Afganistan, ktorý však svoju produkciu používa na nelegálnu výrobu drog. Na Slovensku a v Česku vyrábajú z makovíc drogy farmaceutické spoločnosti, zvyšok úrody nechávajú farmári dozrieť a mak predajú ako neškodnú potravinu.
Droga ópium sa získava tak, že na tobolkách nezrelých makovíc sa urobia špeciálne upravenými nožmi zárezy, z ktorých vyteká lepkavý sivobiely latex. Šťava na vzduchu rýchlo tuhne a premieňa sa na tvrdú tmavohnedú hmotu - ópium. Najkvalitnejší ópiový mak sa dodnes pestuje v oblasti takzvaného Zlatého trojuholníka. Zoškrabaná stuhnutá hmota zo zelených makovíc - ópium - obsahuje až 15 percent morfínu.
Pre medicínu majú ópiové alkaloidy a farmaceutické prípravky s obsahom týchto látok bezpochyby mimoriadny význam. Morfín alebo morfium je hlavný alkaloid ópia, ktorý je tzv. „zlatým štandardom“ v liečbe silnej bolesti. Na druhej strane však hrozí jeho zneužitie v podobe jeho ″agresívnejšieho″ a návykového derivátu heroínu.
Ópiová horúčka a jej vplyv na spoločnosť
Ópiová horúčka začala v polovici 19. storočia v Ázii a Číne. Postupne sa rozšírila do Ázie aj Európy. Keď v 30. rokoch 19. storočia čínska vláda obmedzila obchodovanie s britským impériom, začali zahraniční obchodníci z Číny pašovať ópium. Ako protiopatrenie zhabala v roku 1839 čínska vláda z britských skladov v prístave Kanton 20-tisíc debien s ópiom a spálila ich.
S prvou vlnou čínskych prisťahovalcov v polovici 19. storočia sa ópiová horúčka dostáva z Číny do Spojených štátov amerických. V roku 1909 bolo fajčenie ópia v USA definitívne zakázané. Najväčšími ópiovými centrami v Európe sa v tom čase stávajú Londýn a Paríž.
Ópiová horúčka vyvrcholila v Amerike v rokoch 1880 - 1890. V zlatých časoch ópia prepadli tejto návykovej droge mnohé slávne osobnosti, napríklad básnici Charles Baudelaire a Jean Cocteau či maliar Pablo Picasso. Obľuboval ho aj rímsky cisár Marcus Aurelius. Spisovateľ Charles Dickens bol na ópiu ťažko závislý, až kým ho nepostihla náhla mozgová príhoda. Hudobný skladateľ Frederic Chopin trpel viacerými ochoreniami a duševnými chorobami.
V roku 1853 predstavil francúzsky lekár Charles Pravaz verejnosti svoj nový zlepšovák - injekčnú ihlu a striekačku.
V minulosti sa ópium najčastejšie fajčilo. Pri zmenách vedomia vyvolaných ópiom sa človek dostával do stavu eufórie. Strácal pocit telesnej aj duševnej bolesti. Ópium ale neprinášalo žiadne fantastické halucinácie. Celé opojenie bolo o miernej a pokojnej extáze. Po fajčení ópia dochádzalo často k zvracaniu. To je aj dôvod, prečo takmer všetci jeho užívatelia na dobových fotografiách a ilustráciách z obdobia ópiovej horúčky ležia na boku. Po vytriezvení nastáva obdobie veľmi nepríjemných abstinenčných príznakov.
Nikdy Neodhalený príbeh Enocha: Muž, ktorého Boh vzal do Neba – Dokumentárny film
tags: #pestovanie #maku #nova #legislativa