Rastliny paradajok sú nenáročné, prinášajú kilá úrody a zmestia sa aj do tých najmenších záhrad. Aby aj vám dozreli šťavnaté, sladké a voňavé plody, treba paradajkám dopriať správnu starostlivosť. Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny našich záhrad. Ich pestovanie nie je ťažké, no potrebujú dostatok tepla, svetla, vody a živín.
Výber odrody paradajok
V prvom rade by ste si mali vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch. Existujú tisíce odrôd paradajok rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov a rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín rajčiakov, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa paradajky rozdeľujú na klasické, omáčkové, cherry a dužinaté (steakové).
Tyčkové (indeterminantné) odrody
Indeterminantné (kolíkové) rajčiaky pestované v prirodzenej forme rajčiakov (liana) za pomoci opory. V podstate rastú neustále do výšky až kým ich nezastaví ochladenie na konci sezóny. Pre pestovanie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme.
Kríčkové (determinantné) odrody
Determinantné (kríčkové/trpasličie) rajčiaky, ktoré dorastajú do určitej výšky (0,5 - 1 m) a sú vhodné na pestovanie bez opory či pestovanie paradajok v kvetináči. Ich nevýhodou je, že väčšinou prinášajú len jednu vlnu plodov (táto vlastnosť však môže byť aj výhodou napríklad pri pestovaní omáčkových paradajok, ktoré pri zbere naraz spracujeme). Ide väčšinou o hybridné rajčiaky.
Špeciálne a trendové odrody
Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov. Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Trendom medzi pestovateľmi sa stali aj fialové alebo čierne paradajky.
V záhrade by vám určite nemala chýbať paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g. Obľube sa už dlhé roky tešia aj cherry paradajky. Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob.
Výber vhodného stanoviska a pôdy
Dôležité je vybrať paradajkám vhodné stanovisko. Najviac im vyhovujú miesta v polotieni, ktoré sú prevzdušnené, ale dobre chránené pred vetrom. Dobrou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník. Pestovanie paradajok v skleníku je obzvlášť jednoduché a úrodné. Rastliny sú tu v bezpečí pred vetrom a nepriaznivým počasím, je tu vždy príjemne teplo a svetlo. Preto si tu môžete rastliny nielen predpestovať, ale už na začiatku jari aj vysadiť.
Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5. Paradajky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v neutrálnych pôdach s pH 6,2 až 6,8. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie rajčín maximálne priepustná pretože korene rajčiaku môžu v ideálnych podmienkach siahať až 2,5 m do hĺbky. Paradajky preto dosahujú najlepšie výsledky pri pestovaní v priepustných (piesočnaté pôdy s dostatkom organickej zložky) pôdach zatiaľ čo v ťažkých, ílovitých a kamenistých pôdach dosahujú menšie úrody.
Predpestovanie a výsadba
Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Dopestovanie priesad trvá približne dva mesiace, takže s vysievaním môžete začať už koncom februára, no lepšie je počkať do polovice marca. Ak by sme paradajky sadili v záhrade zo semien, rajčiakom by trvalo 4 - 5 mesiacov kým by začali produkovať prvé plody a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné rajčiaky predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť) a do záhrady je možné paradajky presadiť až keď im nehrozí mráz a keď priemerná teplota pôdy vzrastie nad 15 °C, čo v našich podmienkach znamená apríl až máj podľa lokality a sezóny. V prípade pestovania rajčiakov zo semienok je potrebné semienka vysadiť 6 až 8 týždňov pred poslednými jarnými mrazmi aby mali sadenice na presádzanie ideálnu veľkosť (10 - 20 cm).
Výsev semien
Semienka zasejte do misiek na výsev alebo do samostatných črepníkov so 4 až 5 cm substrátu na výsev. Každé semienko dostane vlastnú 1 cm hlbokú jamku, ktorú následne zasypete zeminou. Výsev potrebuje veľa svetla, niekoľkokrát denne vodu z rozprašovača a izbovú teplotu okolo 20 °C. Na výsev je ideálny okenný parapet. Môžete si vypestovať vlastné sadenice rajčiakov zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade. Môžete ich pestovať doma v interiéri na slnečnom mieste (zimná záhrada alebo pri okne na parapete) či v skleníku. Semienka rajčiakov môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Môžete na to využiť štandardný záhradnícky substrát, pričom nádoby musia mať na dne drenážne otvory. Semienka prekryjeme cca. 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejeme. Substrát udržiavame vlhký, no nie premočený. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť 2 semienka, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie.
Pikírovanie sadeníc
Približne tri týždne po výseve majú sadenice vyvinuté prvé lístky. Vtedy ich môžete pikírovať. Pritom od seba oddelíte jednotlivé rastliny a zasadíte ich do samostatných črepníkov. Na uvoľnenie jemných korienkov použite pikírovací kolík. V krajnom prípade postačí aj špajdľa.
Aklimatizácia a presádzanie
Pred výsadbou je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.
Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. Priesady si môžeme predpestovať zo semienka alebo kúpiť. Sadenice paradajok sú pripravené na presadenie ako náhle dosiahnu 10 - 20 cm výšku. Tri až štyri týždne po pikírovaní môžete paradajky vysadiť do záhrady. Presádzanie sadeníc paradajok do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy a pôda je dostatočne zohriata (15 °C). Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde. Na sadenie rajčín si vyhliadnite slnečné stanovisko s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne.
Spôsoby pestovania
Pestovanie v záhrade
V záhrade by mali byť paradajky sadiť ďalej od seba, aby vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuloval. Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade, 100 cm medzi radmi. Miery môžeme prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody. Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Zapracujte do pôdy dostatok kompostu a pomocou lopatky alebo záhradnej lopatky vyhĺbte jamky na sadenie. Opatrne vyberte sadenicu paradajky z črepníka a vložte ju do jamky. Pôdu dobre utlačte a rastlinu zalejte. Nakoniec namontujte oporu na popínavé rastliny. Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Mnoho pestovateľov umiestňuje do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky. Väčšia časť stonky sa potom zahrnie hlinou, aby vznikol bohatší koreňový systém. Po prihrnutí pôdu dôkladne zatlačíme.
Pestovanie na balkóne a terase
Na balkóne či na terase môžeme pestovať paradajky v kvetináčoch, debničkách či dokonca vo vreciach. Ak budú mať dostatok svetla a vlahy, bude sa im dariť rovnako ako tým v záhrade. Výsadbu sadeníc do nádob naplánujeme na druhú polovicu mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky. Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom. Pri pestovaní paradajok v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Ostatné nároky a starostlivosť o paradajky v kvetináčoch sa nelíšia od ich pestovania v záhrade. Ak chcete pestovať väčšie rastliny paradajok v kvetináči, doprajte každej rastline objem aspoň 20 l. Menším odrodám určeným do bytu postačí aj objem približne 10 l na rastlinu.
Pestovanie vo vyvýšenom záhone
Extra tip: Vo vyvýšenom záhone môžete paradajky vysadiť o dva až tri týždne skôr ako v bežnom záhone. Teplota pôdy je tu totiž vyššia. Pri zakladaní vyvýšeného záhonu dbajte na výšku odrody paradajok: čím vyššia je rastlina, tým nižší by mal byť záhon. V opačnom prípade bude starostlivosť a zber náročný.
Základná starostlivosť o paradajky
Zálievka
Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Dôležité je polievať ku koreňom a nie na listy, aby sa predišlo plesňovým ochoreniam. Paradajky potrebujú pravidelnú a výdatnú zálievku, najlepšie ráno alebo večer. Každá rastlina by mala dostať približne 1,2 litra vody každé 2,3 dni. Dôležité je polievať ku koreňom a nie na listy, aby sa predišlo plesňovým ochoreniam. Paradajky sú známe svojimi hlbokými koreňmi, ktorými si dokážu vodu ťahať až z 2,5 m hĺbky. Častejšiu zálievku si preto vyžadujú len 1 - 2 týždne po presadení a následne ich je potrebné polievať len pri dlhotrvajúcom suchu (1x týždenne). Mierne zoschnutie listov paradajok rastline nevadí a neovplyvní výšku úrody. Nastieľanie slamou udržuje pôdu vlhkú, chráni nízko rastúce plody pred opieraním sa o zem, čím pomáha predchádzať hubovitým chorobám, ktoré paradajky často napádajú.
Hnojenie
Paradajky sú náročné na živiny, potrebujú dostatok dusíka, fosforu, draslíka a mikroprvkov ako vápnik či horčík. Zaujímavou a ekologickou voľbou je napríklad prírodné hnojivo na báze hmyzieho trusu. Obsahuje všetky základné živiny pre rast a navyše aj chitín, látku, ktorá prirodzene zvyšuje obranyschopnosť rastlín proti škodcom. Aby paradajky dostali potrebné živiny, musíš ich hnojiť každých 14 dní. Ako hnojivo je vhodný kompost, hnojivo na paradajky alebo žihľavový výluh. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar rajčiaku vystačí po celú sezónu a preto paradajky už nie je potrebné prihnojovať.
Odstraňovanie zálistkov (štipovanie)
Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov. Potrebujú ho tyčkové paradajky s neukončeným rastom stonky. Zálistky sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili. Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú. Pravidelné zaštipovanie (vylamovanie zálistkov) zabezpečí, že paradajka investuje svoju energiu do plodov. Pri zaštipovaní odstraňuješ nadbytočné výhonky v pazuchách listov - teda priamo v mieste, kde sa od hlavnej stonky oddeľuje nová listová stopka. Pri odrodách, ktoré rastú s oporou vyštipujeme výhonky v pazuchách listov, aby sa rastliny nevyčerpávali zbytočným rozrastaním. Pri vyštipovaní dávame pozor, aby sme neodstránili veľa listov. Ak treba, vylomíme aj prvé zálistky. Plody tak skôr a lepšie dozrejú.
Opora a priväzovanie
Paradajky potrebujú oporu, ideálne kolíky alebo špagáty. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. oporu je potrebné zatĺcť do zeme pri každej priesade. Hlavnú stonku je s postupným rastom potrebné priväzovať k opore (cca. každých 25 cm) širokými motúzmi/stužkami.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Najčastejšie choroby
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Agresívna hubová choroba listov, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto.
- Bakteriálna bodkovitosť: Napáda listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a spôsobujú chrastavosť.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami, čo má za následok nižšiu úrodu.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, šíri sa od spodných listov nahor. Typické sú žlté škvrny a neskôr hnednutie listov.
- Hniloba špičiek plodov: Spôsobená nedostatočnou výživou či závlahou v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia po prudkej zmene počasia. Postihuje stonky a plody, ktoré môžu zbeleť, skrehnúť a polámať sa.
Najčastejší škodcovia
- Strapka západná: Vyžiera rastlinné šťavy a je prenášačom vírusových ochorení.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Okrem zemiakov napáda aj paradajky a baklažány. Larvy vyhrýzajú listy.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.
Škodcovia a choroby paradajok a ako ich opraviť organickými roztokmi
Zber úrody
Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných.
Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri. Asi mesiac pred prvými mrazmi vytrháme korene rastlín, pooberáme z nich posledné plody, aj tie, ktoré nedozreli. Nemusíme sa báť, že prídeme o svoju úrodu, ktorá na koreni nedozrela. Paradajky vložíme do 4 litrového pohára a necháme dozrieť na okne. Je dobré vložiť do pohára jablko.
Čo budete potrebovať na pestovanie
- Miska na sadenice
- Substrát na výsev
- Črepníky
- Podmisky
- Pikírovací kolík/vidlička
- Záhradná lopatka
- Rukavice
- Krhla / záhradná hadica
- Kompost
- Opora k rastlinám
- Keramzit alebo štrk (pre nádoby)
tags: #pestovanie #plant #rajcin