Tekvica obyčajná, latinsky známa ako Cucurbita pepo, je najznámejší a najviac rozšírený druh z rodu tekvíc. Ide o rastlinu pôvodom zo strednej Ameriky, ktorá sa teraz pestuje po celom svete. Rastliny Cucurbita pepo môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové.
Tekvica je symbolom jesene, plná vitamínov A, B, C a minerálov ako železo, horčík, vápnik, sodík a draslík. Semená obsahujú zinok a ich konzumácia sa odporúča pri liečbe ochorení močového mechúra a močovodov. V ázijskej medicíne sa tekvica Hokkaido používa na liečbu podžalúdkovej žľazy, sleziny a žalúdka. Tekvice majú radi teplé a slnečné stanovištia s úrodnou pôdou, dostatok dažďa alebo pravidelné zalievanie. Pozemok by mal byť ideálne orientovaný na juh. Tekvice sú vďačné za prvú trať, a pretože dobre reagujú na organický hnoj alebo dobre rozložený kompost, často sa pestujú len ako kompostový kryt, aby v lete toľko nevysychal.
Druhy tekvíc a ich využitie
Existuje mnoho rôznych druhov tekvíc, ktoré sa líšia farbou, tvarom a veľkosťou. Máloktorá zelenina dosiahla také rozsiahle prešľachtenie do toľkých rozmanitých druhov a odrôd ako tekvice. Tekvica muškátová (Cucurbita moschata), často označovaná ako maslová tekvica, je zastúpená obľúbenou odrodou ‚Butternut‘ typického hruškovitého tvaru. Jemná mäsitá dužina (v skorej zrelosti krémovobiela až svetložltá, v plnej jasnooranžová) ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien. Mladé plody sú vhodné na priamy konzum aj za surova, neskôr je výborná na pečenie a grilovanie.
Tekvica Hokkaido je jedným z obľúbených typov tekvíc, ktorý patrí do druhu tekvica obyčajná. Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha. Šupka Hokkaida je jedlá, takže ju nemusíte lúpať.
Špagetová tekvica je ďalšia odroda tekvice, ktorá je známa pre svoje unikátne vlastnosti. Špagetová tekvica má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám a je často podávaná s omáčkou alebo ako príloha. Je tiež bohatá na mnoho vitamínov a minerálov, ako je vitamín C, vitamín B6, draslík a vápnik. Špagetové tekvice boli vyšľachtené cca pred 70 rokmi v Japonsku. Ich dužina sa po uvarení rozpadne na výborné nefalšované zeleninové špagety, ktoré stačí len vybrať, dať na tanier a dochutiť vhodným dresingom.
Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu charakteristickému hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej farbe dužiny. Jej dužina je krémová a jemná, čo ju robí skvelou voľbou pre polievky, pečené pokrmy, rizoto alebo ako prílohu. Maslová tekvica je tiež výborným zdrojom vitamínov A a C, vlákniny a draslíka. Jej semená sú tiež jedlé a môžu byť pražené ako chutná a zdravá desiata.
Latinsky známa ako Cucurbita maxima 'Goliáš', je druh tekvice, ktorá je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Táto tekvica má typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Dužina je tiež oranžová, s jemnou a sladkou chuťou. Pre svoju veľkosť je táto tekvica často používaná na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie veľkých Halloweenových lampiónov.
Cuketa je ďalšia odroda tekvice obyčajnej. Je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti. Cukety sa tiež často používajú v receptoch na moussaku, ratatouille, cestoviny alebo ako prísada do šalátov. Sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu. Navyše sú nízkokalorické, čo ich robí populárnym výberom pre zdravé stravovanie.
Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie. Okrasná tekvica je určitý typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu.
Výsev a výsadba
Existujú dve hlavné možnosti, ako začať s pestovaním tekvíc: priamy výsev zo semien alebo výsadba predpestovaných sadeníc. Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tieto živiny im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom.
Ideálny čas na výsev priamo do záhona nastáva na konci apríla a pokračovať môžeme až do konca mája. Do zeminy vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená do hĺbky 3 až 5 cm. Semená tekvíc je vhodné pred výsadbou namočiť na 24 hodín do teplej vody.
Tekvice sú teplomilné rastliny, preto ich vysievajte na jar, až keď pominie riziko posledných mrazov a pôda sa zohreje na minimálne 15 °C. Ideálny čas na výsev je od apríla do mája, v závislosti od miestnych klimatických podmienok. Semená vysievajte do hĺbky 2-3 cm. Tekvice majú tendenciu rásť do šírky, preto nechávajte medzi rastlinami dostatok miesta - minimálne 1-2 metre.
Predpestovanie tekvíc je možné, najmä v chladnejších oblastiach, približne s predstihom 4 týždňov, teda už na začiatku apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba, v závislosti od odrody. Do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda po takzvaných „troch zmrznutých“. Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou.
Pri pestovaní v nádobách je dôležité použiť dostatočne veľké kvetináče (objem pôdy cca 30 l) a kvalitný substrát zmiešaný s kompostom. Na spodok kvetináča pod pôdu je vhodné dať dve vrstvy materiálu - kamienky alebo keramzit a na to riečny piesok pre lepšie uvoľňovanie a zadržiavanie vlahy.
Podmienky pre rast a starostlivosť
Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou.
Tekvice potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne, aby dobre rástli a tvorili veľké plody. Vyberte pre ne miesto s dobrým prístupom k svetlu a teplom. Príprava pôdy pred výsevom je dôležitá - do pôdy je vhodné zapracovať organické hnojivo alebo kompost, aby sa zabezpečil dostatok živín pre rastliny.
Tekvice majú radi vlhkú pôdu, ale nemajú radi premočenie. Udržujte pôdu stále mierne vlhkú, najmä počas obdobia intenzívneho rastu a tvorby plodov. Použitie mulču okolo rastlín pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje potrebu častého polievania.
Na začiatku rastu rastliny používajte hnojivá bohaté na dusík, ktoré podporujú rast listov a silných výhonkov. Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzajte na hnojivá bohaté na fosfor a draslík. Tieto živiny podporujú tvorbu veľkých a kvalitných plodov.
Tekvice sú veľmi odolné rastliny a ich pestovanie nie je náročné. Stačí ich občas vyplieť a v prípade veľkého sucha pravidelne zalievať. Tekvice majú bohatý koreňový systém, ktorý siaha hlboko do pôdy, a zvyčajne si samy zabezpečia potrebnú vlahu. Po výsadbe prikryte pôdu silným mulčom zo záhradného kompostu, pokiaľ nepestujete priamo v kompostéri.
Tekvice sa medzi sebou ľahko krížia a z ponechaných semien vyrastajú rôzne krížence. Ak použijete vlastné osivo, ktoré je skrížené s nejedlými a horkými odrodami, môžu vyrásť malé tekvičky s horkastou chuťou.
Ak chcete vypestovať veľké plody, obmedzte ich počet na dve alebo tri na rastlinu. Pri obrovských tekviciach si nechajte len jednu a odstráňte všetky ostatné kvety alebo plody, ktoré sa začnú tvoriť. Ak máte dostatok priestoru, môžete rastliny nechať rozprestrieť po zemi, ale ak potrebujete obmedziť ich šírenie, môžete stonky vyskladať do veľkého kruhu a vložiť krátke tyčky, ktoré ich budú držať na mieste.
Vertikálne pestovanie na malom priestore
Vertikálne pestovanie zeleniny má jedno veľké plus - využíva výšku záhrady. Vďaka tomu prinesie bohatú úrodu aj na malom priestore. Čoraz viac záhradkárov objavuje ich výhody - nielen úsporu miesta, ale aj zdravšie plody (menej kontaktu s pôdou), ľahšiu údržbu a dekoratívny vzhľad.
Niektoré popínavé zeleniny, vrátane tekvíc, rastú mimoriadne rýchlo a bez problémov dosiahnu výšku troch metrov. Potrebujú pevné, ale nie príliš hrubé tyče (do 4-5 cm), aby sa ich výhonky mohli dobre prichytiť. Pamätajte, že fazuľa je ľavotočivá - ak ju navádzate opačne, nebude sa správne ovíjať. Najlepšie sa im darí na sieťkach alebo trelážach s okami veľkými 10 až 25 cm.
Tieto rastliny vytvárajú ťažké plody, preto potrebujú veľmi pevnú oporu - napríklad kovové konštrukcie alebo pergoly. Pri veľkých plodoch sa osvedčili podporné sieťky či popruhy, ktoré zabránia ich odlomeniu.
Popínavé zeleniny sú skvelou voľbou aj do malých mestských priestorov. S troškou kreativity dokážete využiť oplotenie, zábradlie balkóna, steny či šikmé opory. Na balkón si môžete vysadiť hrach, fazuľku alebo mini uhorky do väčších kvetináčov s oporou. Postačí objem aspoň 10-15 litrov, drenáž a kvalitný substrát.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Tekvice môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú slimáky, vošky alebo chrobáky. Pravidelne kontrolujte rastliny a používajte organické metódy ochrany, ako je neemový olej, mydlový roztok alebo iné prírodné pesticídy.
Tekvice môžu byť náchylné na plesňové ochorenia, najmä ak sú listy dlhodobo vystavené vlhkosti. Zálievku je vhodné vykonávať priamo ku koreňom, aby sa listy zbytočne nenamočili.
Medzi najčastejších škodcov tekvíc patria rôzne druhy slimákov, ale hlavne slizniaky, ktoré dokážu zničiť celé malé rastlinky a neskôr aj nedozreté plody, keď majú ešte jemnú šupku. Už dorastená väčšia rastlina má jemné chĺpky na listoch, ktoré slimákom celkom vadia, a preto ich už moc nenapádajú. Potom sú tu však rôzne druhy hlodavcov, ktoré sa živia celými plodmi.
Pri pestovaní je dôležité nestriedať plodiny na tom istom poli, aby sa zabránilo premnoženiu škodcov a vyčerpaniu pôdy. Takisto nie je vhodné ju sadiť na miesto po uhorkách, hlbokovej zelenine či paprikách.
Zber a skladovanie
Tekvice sa zbierajú pred prvými mrazmi. Zrelú tekvicu spoznáte podľa tvrdej a matnej šupky, ktorá odolá tlaku nechtu, a sfarbenej stopke, na ktorej sa tvoria praskliny. Ak ponecháte stopku, pomôže to tekvici vydržať dlhšie.
Zber sa zvyčajne začína koncom augusta a pokračuje až do konca októbra. Vždy by ste mali zberať ešte pred príchodom mrazov. Tekvica Hokkaido je charakteristická zaschnutou stopkou, keď je zrelá.
Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložte ich vonku na slniečku alebo doma a nechajte ich minimálne dva týždne stáť. Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít.
Najlepšia tekvica na skladovanie je tekvica Hokkaido, ktorá vydrží až šesť mesiacov. Ideálne je skladovať ju na chladnom mieste pri teplote okolo 10 stupňov - výborné sú debny vystlané senom umiestnené na chladnom mieste. Tekvice nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb.
Pri zbere je dôležité zbierať tekvicu, keď je úplne dozretá - šupka plodu je krásne oranžová, tvrdá a stopka je zhrubnutá, zdrevnatená. Snažte sa ju odrezať čo najväčšiu, cca 5 až 10-centimetrovú, má to vplyv na úplné dozretie a zároveň sa predlžuje jej životnosť a tým aj kvalita uskladnenia.
Nutričné hodnoty a využitie semien
Tekvica je bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu, čo z nej robí zdravý doplnok do jedálnička. Tekvicové jadierka - so šupkou aj bez nej - sú najhodnotnejšou časťou tekvice. Majú podobné zloženie ako orechy. Obsahujú 20 % bielkovín, 15 % sacharidov, 40 % tukov a 4 % vlákniny.
Čo ich však robí mimoriadne cennými, to je cucurbitacín, ktorý zabraňuje zväčšovaniu prostaty, a cucurbitín, ktorý má protiparazitický účinok. Sú bohaté aj na vitamín E, na celú skupinu vitamínov B a kyselinu listovú, a teda aj B17, ktorý má protinádorový účinok.
Okrem toho jadrá obsahujú minerály, ako sú horčík, vápnik, draslík, fosfor, železo, selén, mangán a najmä zinok, ktorý je dôležitý pre reprodukčné orgány a imunitný systém. Znižujú cholesterol a vplývajú na dobrý stav ciev. Využívajú sa aj proti vypadávaniu vlasov, miernia močové infekcie, pomáhajú pri klimakterických problémoch a tiež udržiavať zdravé kosti.
tags: #pestovanie #tekvice #na #malom #priestore