Správna starostlivosť o polievanie rastlín

Efektívne polievanie rastlín je kľúčovým faktorom pre ich zdravý rast a vývoj. Prítomnosť vody určuje nielen ich rast a zdravie, ale hlavne celý život. Nesprávne zalievanie však môže v extrémnych prípadoch viesť k odumretiu rastliny.

Zdroj vody pre polievanie

Dažďová voda

Dažďová voda je veľmi vhodná na zavlažovanie, pretože nie je príliš teplá ani príliš studená. Obsahuje tiež výrazne menej vápnika ako voda z vodovodu, čo je ideálne pre niektoré kvety, ako sú napríklad rododendron a hortenzie. Dažďovú vodu môžete zachytávať v sude na dažďovú vodu alebo pod zemou v cisterne, čím budete mať v záhrade vždy k dispozícii dostatok vody na polievanie. Niektoré rastliny uprednostňujú dažďovú vodu s nízkym obsahom vápnika.

Studničná a vodovodná voda

Mnoho záhradkárov používa vodu zo studne alebo vodovodu, no dôležité je dať pozor na teplotu zálievky. Polievanie ľadovou vodou môže spôsobiť rastlinám teplotný šok a znížiť schopnosť koreňov vstrebávať vodu a živiny. Na druhej strane, príliš teplá voda, napríklad prehriata dažďová voda v nadzemných nádržiach počas leta, tiež nie je vhodná. Dažďová voda má prirodzene optimálnu teplotu a je mäkká - bez prebytočných solí a chlóru, ktoré sa môžu nachádzať vo vode z vodovodu.

Kedy a ako často polievať

Optimálny čas polievania

Rastliny zalievajte ideálne skoro ráno, aby ste zabránili spáleniu listov. Optimálny čas na polievanie je v skorých ranných hodinách, keď vonku ešte nie je príliš teplo, voda môže vsiaknuť a neodparí sa tak rýchlo. Nikdy nepolievajte rastliny pri priamom slnku. Pri polievaní trávnika načasovanie nie je až také dôležité, pretože na úzkych steblách sa tvoria pomerne malé kvapky a riziko popálenia je nízke.

Keď budete polievať večer, vlhkosť sa udrží dlhšie, čo však znamená, že dlhšie aktívni budú aj takí nepriatelia, akým je napríklad slimák. Hoci sa často hovorí o škodlivosti polievania na obed kvôli spáleniu listov, ide skôr o mýtus. Pri zavlažovaní chladnej pôdy vo večerných hodinách alebo cez noc dochádza k vyparovaniu menšieho množstva vody ako pri zavlažovaní rozpálenej pôdy počas dňa.

Frekvencia a množstvo vody

Pravidelný rytmus polievania zvyšuje kondíciu rastlín v záhrade. Polievajte pokojne menej často, zato však výdatne. Rastliny potom vytvárajú dlhšie korene, ktoré siahajú hlbšie do zeme, čo im umožňuje dostať sa k vode v hlbokých vrstvách zeme aj počas dlhých období horúčav. Naopak, časté polievanie malým množstvom vody bráni presakovaniu vody do hlbších vrstiev pôdy, v dôsledku čoho si rastliny vytvárajú veľmi plytký a slabý koreňový systém, ktorý nie je odolný voči periodickému suchu. Voda presakujúca do spodných vrstiev pôdy stimuluje korene k hlbšiemu rastu.

Čím vyššia vrstva pôdy, tým pomerne rýchlejšie vysychá. Rastliny, ktoré vytvárajú ploché korene, by ste preto mali polievať častejšie. Stredne hlboko a hlboko zakorenené rastliny potrebujú menej vody.

V zeleninovom záhone postačuje približne 10 l až 15 l vody na 1 m². Počas teplých letných dní potrebujú kvety a iné rastliny v záhrade dvakrát toľko vody: 20 l až 30 l na 1 m². Na rozdiel od rastlín zasadených v exteriéri nedokážu kvetináčové rastliny na terase alebo balkóne odoberať vodu z hlbších vrstiev. V lete sú preto odkázané na pravidelný prísun vody a počas horúcich dní by ste ich mali niekedy poliať dokonca dvakrát. Dajte však pozor na to, aby v kvetináčoch nedochádzalo k zamokreniu. Zarastený trávnik si spravidla vystačí s menším množstvom vody, približne 10 l na 1 m² na týždeň.

Pri polievaní rastlín existuje jedno základné pravidlo: na dostatočné zvlhčenie pôdy potrebujete na 1 cm hlbokú vrstvu pôdy 1 l vody na 1 m². Ak chcete zvlhčiť 20 cm hlbokú vrstvu pôdy, potrebujete teda 20 l na 1 m². Množstvo vody potrebnej na polievanie sa znižuje, ak predtým intenzívne pršalo. Na správne dávkovanie vody vám pomôže zrážkomer.

Keď rastliny tvoria púčiky alebo plody, potrebujú viac vody, napríklad paradajky. Počas fázy rastu zalievajte tieto rastliny častejšie a výdatnejšie. Mladé rastliny potrebujú viac vody ako už zakorenené rastliny.

Techniky polievania

Polievanie zhora vs. zdola

Polievanie rastlín zhora priamo na substrát je prirodzené, keďže simuluje dážď a pomáha vyplavovať soli a minerály z pôdy. Avšak, môže viesť k problémom s nadmernou vlhkosťou, hlavne ak prebytočná voda neodteká z kvetináča. Po polievaní rastlín zhora odporúčame zdvihnúť rastlinu v plastovom kvetináči z okrasného kvetináča a vyliať prebytočnú vodu. Mokré listy sa ľahko nakazia chorobami, a ak necháte listy mokré cez noc, môže to viesť k vzniku chorôb.

Polievanie izbových rastlín zospodu má rôzne výhody, posilňuje koreňový systém a zabraňuje prelievaniu. Rastlinku necháte vo vode stáť približne pol hodinu až hodinu a ona si vytiahne len toľko vody, koľko potrebuje. Následne prebytočnú vodu vylejete. Táto metóda je veľmi vhodná pre sukulenty, ako tučnolisty, starček, lampášik, ako aj pre pilei či peperómie. Taktiež je dobré pre mäsožravky, ktoré vyžadujú stále vlhkú pôdu, niektoré druhy dokonca môžu stáť neustále ponorené vo vode. Polievanie zdola je skvelou voľbou, pokiaľ si nie ste istí, koľko vody rastlina potrebuje.

Všeobecné pravidlá techniky

Pokiaľ ide o samotnú „techniku“ polievania, dávajte pozor na príliš silný prúd vody a namáčanie listov. Väčšina rastlín nemá rada, keď ich niekto „kropí hlavou“. Polievajte rastliny zospodu, listy pritom nechajte suché. Poďme teda prúd nasmerovať pod rastlinu, blízko jej základne. Silný prúd vody môže navyše poškodiť rastlinné tkanivo, čo je vstupnou bránou pre patogény, napríklad plesňové ochorenia. Oslabená rastlina je navyše náchylnejšia na napadnutie škodcami.

Rastliny s ozdobnými listami a kvetmi si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Tu je najlepšie použiť zálievku alebo vhodný režim postrekovača na zálievke. Pre väčšinu rastlín je zabezpečenie rovnomernej vlhkosti mimoriadne dôležité. Primerané zavlažovanie znamená, že sa voda dostane až ku korienkom, pretože príliš malé množstvo vody často pokryje len vrchnú vrstvu pôdy. Vsiaknutie vody do pôdy chvíľu trvá. Zavlažovanie len jednej určenej časti koreňa spôsobuje jeho jednostranný rast a nedostatočné vstrebávanie živín v pôde.

Faktory ovplyvňujúce potrebu vody

Typ pôdy a jej vlastnosti

Veľmi priepustné pôdy môžete obohatiť humusom alebo zeleným hnojivom. Pôda tak dokáže akumulovať viac vody. Po výsadbe rozložte na zeminu aj mulč, aby ste zadržali vlhkosť. Zemina s vysokým obsahom humusových minerálov disponuje lepšími expanznými vlastnosťami, a preto dokáže lepšie a rovnomernejšie zadržiavať vodu v pôde.

Charakteristika rastliny

Pri zalievaní by ste mali brať do úvahy aj pôvod a umiestnenie rastliny: v závislosti od klimatického pásma, z ktorého váš zelený spoločník pochádza, si poradí s rôznym množstvom vody. V ideálnom prípade sa pri kúpe opýtajte priamo predajcu. Rastliny s veľkými listami majú zvyčajne vyššie nároky na vodu ako rastliny s malou listovou plochou. To isté platí pre zvrásnené alebo inak zdrsnené povrchy listov. Keď rastlina rastie (zvyčajne v lete), potrebuje dostatok živín a dostatok vlahy na tvorbu nových listov a kvetov. Keď teploty klesnú, pre mnohé izbové rastliny sa začína fáza odpočinku, kedy potrebujú menej vody.

Typ kvetináča

Malé rastliny vo veľkých kvetináčoch dokážu dlhšie zadržiavať vodu, a preto ich možno zalievať menej často. Naopak, väčšie rastliny, ktoré nemajú v kvetináčoch toľko miesta, by sa mali zalievať intenzívnejšie a ideálne je čo najskôr ich presadiť do kvetináča o 2-4 cm väčšieho. Rastliny v keramických a terakotových kvetináčoch vyžadujú podstatne viac vlahy ako rastliny v plastových kvetináčoch, pretože nádoba z tohto materiálu absorbuje vodu predtým, ako ju uvoľní do pôdy. Po silnom daždi vylejte vodu z misky pod kvetináčom, aby ste zabránili zamokreniu rastlín v črepníkoch a kvetináčoch. Kvetináče z terakoty alebo hliny zadržiavajú vodu, sú preto vhodné na balkón a terasu.

Ako zistiť, kedy polievať izbové rastliny

Pravidlo „Menej je viac“

Správna zálievka izbových rastlín je často väčšia veda, než sa zdá. Pri polievaní platí jednoduché pravidlo: „Menej je viac.“ Prečo? Pretože preliata rastlina väčšinou trpí viac než rastlina, ktorá pár dní počká. Nadbytočná voda spôsobuje hnitie koreňov - a to môže byť pre rastlinku fatálne. Hoci tento systém funguje pre väčšinu izboviek, existujú citlivejšie druhy, ktoré potrebujú špeciálnu starostlivosť, ako napríklad Calathey, Begónie a Paprade. Tieto rastliny vyžadujú vlhkejší substrát a opatrnejší prístup k polievaniu. Rastliny majú prirodzene zásobu vody, ktorá im vydrží niekoľko dní - presne ako v prírode, kde neprší každý deň. Preto sa oplatí naučiť sa ich signály pozorovať a polievať až vtedy, keď to naozaj potrebujú.

Overené metódy kontroly

Pri izbových rastlinách je najdôležitejšie správne odhadnúť moment, kedy naozaj potrebujú vodu. Tu sú overené tipy:

• Kontrola pohľadom: Ak rastlina pôsobí uvädnuto alebo podozrivo smutne, niečo nebude v poriadku.
• Kontrola listov: Mäkký, slabý list signalizuje, že rastlina je smädná. Pevný, pružný list znamená, že rastlina má dosť vody. Odporúčame ohmatať list krátko po zálievke a zapamätať si, aký má mať „správny“ stav. Tvar listov vám tiež podáva informáciu o tom, koľko vody rastlina potrebuje. Veľa tenkých listov poukazuje na vysokú potrebu vody.
• Kontrola váhy kvetináča: Skúsenosťou rýchlo odhadnete rozdiel medzi čerstvo poliatym a suchým substrátom.
• Test prstom: Strčte prst do pôdy. Ak je suchá už niekoľko centimetrov pod povrchom, je čas zalievať. Tento postup je síce praktický, ale zároveň nepresný, pretože pôdu možno takto skontrolovať len povrchovo. Povrch často vysychá rýchlejšie - ale pôda môže byť pod povrchom stále vlhká. Ak teda povrch krátko po zalievaní opäť zosvetlí, nemusí to nevyhnutne znamenať, že rastlinu treba opäť zaliať.
• Meranie vlhkosti pôdy: Malý prístroj za pár eur vám spoľahlivo ukáže, čo sa v substráte deje. Tento trik sa používa najmä pri vzácnejších rastlinách.

Automatické zavlažovacie systémy

Výhody a typy

Ak si chcete uľahčiť zavlažovanie rastlín v kvetináči a v záhone, môžete si nainštalovať zavlažovací systém. Máte na výber z rôznych systémov, pomocou ktorých môžete automatizovať zavlažovanie vašich rastlín.

• Kvapkové zavlažovanie (systém Micro-Drip): Vhodné pre rastliny v kvetináči na výdatné zavlažovanie oblasti okolo koreňov a na automatické riadenie prívodu vody. Voda sa tak dostane presne tam, kde je potrebná. Zásuvný systém pozostáva z rôznych kvapkačov a hadíc, ktoré sa dajú individuálne skrátiť. Týmto spôsobom môžete systém ideálne prispôsobiť podmienkam na vašej terase alebo balkóne a vybaviť každú rastlinu v kvetináči kvapkačom. Umožňuje presný prísun vody do koreňových balov.
• Priesaková hadica: Na záhony, kvetinové lúky a podobne je vhodné nainštalovať jednu alebo viac priesakových hadíc. Priesakovú hadicu môžete umiestniť okolo vašich rastlín buď nad zemou alebo pod zemou. Druhá možnosť má tú výhodu, že dochádza k nižšiemu odparovaniu vody a tá sa dostáva priamo ku koreňom rastlín. Je to lacná alternatíva kvapkovej závlahy.
• Automatické postrekovače: Sú ideálne na veľké trávniky a lúky, zabezpečujú rovnomerné prenikanie vody do pôdy. Systém je riadený ovládačom, ktorý môže mať nastavenie od najjednoduchšieho po veľmi komplikované.

Dôležité zváženie

Dobre si premyslite, ktoré funkcie automatického zavlažovacieho systému budú pre vás najužitočnejšie, v závislosti od tvaru a povrchu polievanej plochy.

Ako rastliny prijímajú vodu (fyzikálne javy)

Aby rastliny dokázali absorbovať vodu z pôdy, sú rozhodujúce tri fyzikálne javy:

1. Difúzia a osmóza

Pri difúzii dochádza k vyrovnaniu koncentrácie medzi dvomi látkami. Proces difúzie membránou sa nazýva aj osmóza. Výraz „difúzia“ pochádza z latinčiny a znamená niečo ako „rozšíriť sa“. Výraz „osmóza“ zase pochádza z gréčtiny a jeho význam je „preniknúť“. Keďže majú rastliny vyšší obsah soli ako voda v pôde, pri procese difúzie alebo osmózy dochádza k ich prirodzenému vyrovnávaniu. Voda sa pritom nasáva do koreňov cez čiastočne priepustnú membránu. Voda v rastline stúpa ďalej nahor a odparuje sa, takže rovnováha nikdy nie je trvalá. Ak pôda obsahuje veľa soli, má to opačný efekt: pôda potom odoberá vodu z rastliny a vsakuje ju. Príčinou môže byť príliš veľa hnojiva alebo posypovej soli v zime. Osmotický tlak stimuluje vyrovnávanie koncentrácie a zabezpečuje, aby rastliny nasávali vodu.

2. Kapilárny efekt

Kapilárny efekt vzniká v úzkych kapilárach alebo dutinách. Ak sa tam nachádza kvapalina, priťahuje ju vlastné povrchové napätie a takzvané hraničné napätie medzi kvapalinou a kapilárou. Voda tak stúpa v kapiláre vyššie, ako je skutočná hladina kvapaliny. Vďaka tomuto efektu dokáže rastlina prenášať vodu z koreňov do listov proti gravitácii.

3. Transpirácia

K spomínaným javom sa pridáva ďalší fyzikálny efekt, ktorý možno pozorovať najmä v teplých dňoch: transpirácia. Zelené alebo ešte tmavšie listy absorbujú slnečné svetlo, takže listy sa zahrievajú. Zároveň sa odparovaním uvoľňujú molekuly vody. Preto v rastline, z fyzikálneho hľadiska v uzavretom systéme, vzniká podtlak. Do určitej miery môžu rastliny tento efekt riadiť sami.

tags: #polievanie #rastlin #rast #rastlin #obrazok