Ríbezle a egreše sú obľúbené ovocie, ktoré však môže byť napadnuté rôznymi škodcami a chorobami. Správna identifikácia a včasná ochrana sú kľúčové pre zabezpečenie bohatej úrody.
Najrozšírenejší škodcovia
Vošky
Najrozšírenejšími škodcami ríbezlí a egrešov sú vošky. Na červených ríbezliach sa najčastejšie vyskytuje voška ríbezľová (Cryptomyzus ribis), na čiernych ríbezliach voška šalátová (Hyperomyzus lactucae) a na egrešoch voška egrešová (Aphidula grossulariae).
Všetky tieto druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok uložených v úžľabí pukov ríbezlí alebo egrešov. V spôsobe života sú však medzi nimi určité rozdiely. Prvé dva druhy sú dvojhostiteľské, čo znamená, že prezimujú na ríbezliach, na ktorých sa vyvinú tri pokolenia. V treťom pokolení, spravidla koncom mája, sa objavia krídlaté jedince, ktoré preletujú. V prípade vošky ríbezľovej na rôzne byliny z čeľade hluchavkovitých, v prípade vošky šalátovej na mlieč. Na jeseň sa oplodnené samičky vracajú z týchto bylinných hostiteľov späť na ríbezle a nakladú prezimujúce vajíčka.
Kolónie vošky egrešovej sa udržujú celý rok na tých rastlinách, kde vajíčka prezimovali, alebo preletujú na ďalšie kry egreša. S obľubou napádajú aj vrcholy výhonkov meruzalky, používanej ako podpník pre stromčekové ríbezle a egreše.
Škodlivosť vošiek sa neprejavuje iba v priamom cicaní rastlinných štiav a v znečisťovaní listov medovicou, ktorá je živnou pôdou pre rôzne černe, ale aj v prenose vírusových ochorení ríbezlí a egrešov. Preto proti nim musíme zasiahnuť neúprosne a včas.
Najdôležitejším zásahom proti voškám je zimný postrek rastlín osídlených vajíčkami vošiek. V prípade vošky ríbezľovej a šalátovej dôkladne vykonaný zimný postrek úplne vylúči možnosť napadnutia týmito druhmi vošiek v nasledujúcom vegetačnom období. Voška egrešová nám však môže naletieť kedykoľvek počas vegetácie zo susedných záhrad, kde zimný postrek neurobili. V takom prípade musíme zasiahnuť čo najskôr po zistení príznakov napadnutia, ktoré sú dosť nápadné a jednoznačné. Listy napadnuté voškou egrešovou sa deformujú a vytvárajú zhluky na vrcholových výhonkoch, ktoré sa tiež deformujú. Najväčšie škody môže spôsobiť na výhonkoch meruzalky, ktoré sa v mnohých prípadoch nemôžu použiť na štepenie.
Počas vegetácie proti voškám aplikujeme prípravky ako Pirimor DP 50 (ochranná lehota 7 dní), Diazinon 60 EC, alebo Basudin 60 EC (ochranná lehota 14 dní).
Voška ríbezľová (Cryptomyzus ribis) je pôvodcom nápadných fialovočervených pľuzgierov na listoch červených ríbezlí. Začiatkom leta migruje na rastliny z čeľade hluchavkovitých. Skoro na jar možno pozorovať nápadné červenofialové až žlté pľuzgiere na vrchnej strane listov predovšetkým červených odrôd ríbezlí. Vošky na ríbezliach prezimujú v štádiu vajíčok, z ktorých sa v apríli liahnu larvy. Tie dospievajú na bezkrídle samičky. Bezkrídla živorodá samička je žltej, žltozelenej alebo oranžovej farby so štíhlym 1,2 - 1,8 mm dlhým telom. Rovnako ako aj ostatné štádiá vošiek cicia na spodnej strane listov. Vývoj vošiek prebieha na mladých listoch, z ktorých vyciciavajú šťavu. Vplyvom cicania, ako aj vylúčenými slinami rastlinné pletivo dráždia, reakciou pletiva listov je produkcia zvýšeného počtu buniek a nakoniec zdurenie a zafarbenie listov. V dutinkách zdureného pletiva sa usadzujú kolónie vošiek, ktoré tu žijú až do neskorého leta. Tu sa vyvíjajú aj okrídlené samičky, ktoré odlietajú na sekundárne hostiteľské rastliny. Na jeseň sa vracajú na ríbezle, kde vznikajú pohlavné formy. Dospelé oplodnené samičky kladú vajíčka na ríbezle až k púčikom, kde vajíčka prezimujú.
Ovocné dreviny sa ošetrujú proti prezimujúcim škodcom vždy až po vypučaní. V marci sa postrekujú zvyčajne len skôr pučiace druhy, napr. aj ríbezle. Týmto postrekom sa úspešne ničia najmä vošky, prípadne aj puklice a štítničky. V prípade napadnutia ríbezlí voškami ochrana spočíva buď v odstránení silno napadnutých vetví, čím sa zníži následný výskyt vošiek alebo v použití insekticídov, ako Calypso 480 SC, Karate Zeon 5 CS, Mospilan 20 SP, Neudosan, Pirimor 50 WG, Spruzit-Flussig a Vektafid A.
Roztoč vlnovník ríbezľový (Eriophyes ribis)
Zákerným a nebezpečným škodcom ríbezlí je roztoč vlnovník ríbezľový (Eriophyes ribis), ktorý spôsobuje zdurenie pukov hlavne čiernych, ale i červených kultivarov ríbezlí, prípadne i egrešov. Napadnuté puky sú v porovnaní so zdravými zväčšené a majú nápadný guľovitý tvar. Roztoč v nich prezimuje a opúšťa ich až po vypučaní za teplých a slnečných dní. Z napadnutých pukov spravidla nevyrastú výhonky či súkvetia, pretože krátko po vypučaní zasychajú. Na rastlinách vznikajú veľké (až 1,5 cm v priemere), zdurelé a guľovité púčiky (hálky), ktoré na jar nepúčia, ale hnednú, zasychajú a opadávajú. Tento príznak je typický pre ríbezle čierne, ale aj červené a biele. Vtedy ale nedochádza k zdureniu púčikov, ale púčiky buď rašia oneskorene alebo nevyrašia vôbec. V oboch prípadoch sa u napadnutých rastlín postupne znižuje výnos vplyvom redukcie počtu zdravých púčikov.
Škodlivosť roztoča ríbezľového zvyšuje skutočnosť, že je prenášačom nebezpečného vírusového zvratu čiernych ríbezlí.
Proti roztočovi ríbezľovému tesne pred kvitnutím a po odkvitnutí ríbezlí môžeme použiť prípravky ako Diazinon 60 EC, alebo Basudin 60 EC. Prípadné ďalšie postreky vykonáme v 10-dňových intervaloch, pričom pri neskorších postrekoch dbáme na dodržanie 14-dňovej ochrannej lehoty uvedených prípravkov. Podľa možností vždy striekame za teplého a slnečného počasia.
Podobník tipuľovitý (Aegeria tipuliformis)
Nenápadným, ale nie bezvýznamným škodcom ríbezlí je aj podobník tipuľovitý (Aegeria tipuliformis), ktorého húsenica vyžiera dreň dvoj až trojročných konárikov ríbezlí a môže spôsobiť ich postupné, alebo náhle odumieranie. Do roka má jedno pokolenie a prezimuje v štádiu staršej, ale ešte nie dospelej húsenice vo vyžratých chodbičkách. Na jar sa kuklí. Motýle sa liahnu približne od polovice júna, ale lietať môžu až do konca augusta.
Vzhľadom na dlhé obdobie rojenia motýľov je chemická ochrana, ktorá by mala byť zameraná práve proti motýľom, dosť problematická, lebo spadá do obdobia dozrievania ríbezlí. Z hygienických dôvodov preto chemické ošetrovanie výsadieb v čase dozrievania ovocia musíme vynechať. Striekať by sme mohli až po zbere úrody, no v tom čase je už dosť vajíčok nakladených a z nich sa už v mnohých prípadoch vyliahli aj húseničky, ktoré sa vžierajú do výhonkov.
Preto ťažiskom boja bude odstraňovanie napadnutých výhonkov počas jarného rezu ríbezlí. Ak nájdeme konárik s vyžratým stredom, skracujeme ho dovtedy, kým nenarazíme na zdravú časť. Odrezané kúsky spálime, pretože v nich sa nachádzajú zimujúce húsenice.
Piliarka ríbezľová a Piadivka egrešová
Menej častým škodcom ríbezlí a egrešov je piliarka ríbezľová (Pteronidea ribesii) a piadivka egrešová (Abraxas grussulariata). Larvy oboch škodcov ožierajú listy ríbezlí a egrešov, niekedy môžu spôsobiť aj holožery, hlavne v mladých výsadbách. Proti nim chemicky zasahujeme iba výnimočne. Aj tu môžeme použiť Diazinon, alebo Basudin, ale iba proti mladým larvám.
Byľomor ríbezľový (Dasyneura tetensi)
V posledných rokoch sa na čiernych ríbezliach čoraz častejšie stretávame s byľomorom ríbezľovým (Dasyneura tetensi), ktorého oranžové beznohé a bezhlavé larvy spôsobujú výrazné deformácie listov na vrcholoch výhonkov. Do roka máva 2 až 3 pokolenia a prezimuje v štádiu lariev v pôde. Chemická ochrana vo väčšine prípadov nebýva potrebná.
Puklica slivková a Štítnička nebezpečná
Nešpecifickým škodcom ríbezlí a egrešov je puklica slivková (Parthenolecanium corni) a štítnička nebezpečná (Quadraspidiotus perniciosus). Ich výskyt signalizuje, že často zabúdame na chemické ošetrenie drobného ovocia v záhradkách a preto sa môžu uvedení škodcovia z roka na rok na nich udržovať a rozmnožovať. Pritom by stačilo ríbezľové a egrešové kry, resp. stromčeky dôkladne ošetriť v zimnom období nitrosanom, alebo Arborolom, ktoré spoľahlivo ničia zimujúce larvy oboch škodcov.
Puklica slivková sa vyznačuje výrazným pohlavným dimorfizmom. Typické znaky hmyzu totiž majú len samčeky škodcu. Samičky sú 4-6 mm dlhé a majú pologuľovito klenuté telo zrastené s červenohnedým voskovým štítom. Podobne ako štítnička nebezpečná, aj puklica slivková škodí cicaním rastlinných štiav na kôre napadnutých drevín. Najviac poškodzuje slivky, ale nájde sa aj na ďalších ovocných či okrasných drevinách. Za rok má len jednu generáciu a prezimuje v štádiu lariev druhého vývinového stupňa na kôre napadnutých drevín. Dlhodobo napadnuté a neošetrované ovocné dreviny zaostávajú v raste, dávajú nižšie úrody a postupne usychajú.
Vzhľadom na to, že sa puklica slivková (podobne ako štítnička nebezpečná) zdržuje na kôre ovocných drevín, aj ju môžeme účinne ničiť len vtedy, keď sú napadnuté stromy a kríky bez listov. Puklicu slivkovú v súčasnosti ničíme predjarným postrekom. Postrek musí byť výdatný a treba ho urobiť krátko po vyrašení ovocných drevín, najneskôr však tesne pred ich kvitnutím.
Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius)
Roztočec chmeľový je nešpecifickým škodcom ríbezlí, ktorý škodí na desiatkach rôznych kultúrnych rastlín. Na ríbezliach sa zvyčajne premnožuje v letných mesiacoch, spravidla až po zbere úrody. Je to pavoukovec, nie hmyz, a je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Pri silnejšom výskyte škodcu striekame prípravkami ako Diazinon, Basudin, alebo špeciálnymi akaricídmi (napr. Plictran 25 W, Milbol EC, Omite 57 E).
Roztoč ríbezľový (Cecidophyes ribis)
Roztoč ríbezľový spôsobuje zdurenie púčikov najmä čiernych ríbezlí. Prezimuje v napadnutých púčikoch, ktoré sa na jar síce rozvinú, ale neskôr prestávajú rásť a usychajú. Ochrana spočíva v odrezaní výhonkov so zdurenými púčikmi. V prípade silného napadnutia môžeme kry totálne zmladiť. Chemická ochrana sa vykonáva krátko po vypučaní rastlín prípravkom Omite 30 W.
Najčastejšie choroby
Hrdza čiernej ríbezle (Cronartium ribicola)
Hrdza čiernej ríbezle škodí hlavne na čiernych ríbezliach. Na spodnej strane listov sa od júna objavujú drobné hrdzavohnedé kôpky letných výtrusov. Koncom leta sa vytvárajú na listoch zimné výtrusy žltej až hnedej farby. Pri silnom napadnutí býva celá spodná časť čepele listu pokrytá žltohnedým huňatým povlakom a listy predčasne usychajú a opadávajú. V dôsledku predčasného opadnutia sa znižujú úrody a konáriky namŕzajú. Vlhké a daždivé počasie a striedanie vyšších denných teplôt s nižšími nočnými teplotami je priaznivé pre šírenie choroby.
Pri silnej infekcii, pokiaľ je možné dodržať ochranné lehoty po aplikácii chemických prípravkov, je vhodné urobiť jedno chemické ošetrenie do zberu plodov a ďalšie ošetrenie po zbere. Druhé ošetrenie je dôležitejšie pre udržanie dobrého zdravotného stavu ríbezlí. Z povolených prípravkov proti hrdzi sa používajú Bayleton 25 WP v 0,03 % koncentrácii a Fundazol 50 WP v 0,06 % koncentrácii, s ochrannou lehotou 21 dní.
Antraknóza ríbezle (Drepanopeziza ribis)
Na červených a menej na bielych ríbezliach je závažnou chorobou antraknóza ríbezle. Už v období kvitnutia sa začínajú objavovať prvé príznaky choroby. Na listoch, stopkách, plodoch a jednoročných konárikoch sa vytvárajú okrúhle, hnedé až čierne škvrny, ktoré neskôr splývajú. Najprv sú napádané staré listy od spodnej časti krov. Infikované listy usychajú a predčasne opadávajú. Choroba sa šíri hlavne vo vlhkých a teplých rokoch. Prezimuje v opadanom lístí.
Z ochranných opatrení je veľmi vhodné odstrániť, najlepšie na jeseň, infikované listy, ktoré sú zdrojom infekcie choroby v budúcom roku. Z chemických prípravkov používame na ošetrenie Dithane M 45 v 0,3 % koncentrácii alebo Novozir MN 80 v 0,3 % koncentrácii.
Septóriová škvrnitosť ríbezlí (Mycosphaerella ribis)
Septóriová škvrnitosť ríbezlí napáda viac biele ríbezle, ako červené. Príznaky choroby sú veľmi podobné antraknóze a preto sa často prehliada. Prejavuje sa hnedočervenými škvrnami na listoch, stopkách a môže prechádzať aj na plody. Škvrny bývajú väčšie ako pri antraknóze a neskôr dostávajú sivé zafarbenie. Choroba prezimuje v opadnutých listoch.
Plazmopara ríbezľová (Plasmopara ribis)
Plazmopara ríbezľová sa vyskytuje hlavne na červených ríbezliach. Prvými príznakmi sú olejové škvrny, ktoré za sucha zasychajú a pri silnejšom napadnutí listy predčasne opadávajú. K infekcii listov dochádza koncom jari v závislosti od množstva zrážok. V normálnych rokoch sú napádané iba prízemné listy, vo vlhkých rokoch všetky listy. Opadané infikované listy musíme spáliť a nie kompostovať.
Americká múčnatka egreša (Sphaerotheca mors-uvae)
Na koncoch mladých konárikov čiernych a pri niektorých kultivaroch i bielych ríbezlí sa objavujú už v máji belavé múčnaté povlaky zapríčinené hubovou chorobou americkou múčnatkou egreša. Múčnatý povlak môže prechádzať aj na plody. Belavý povlak neskôr hnedne a stáva sa kožovitý. Na listoch sa väčšinou nevyskytuje. Napadnuté konáre majú menšie listy, ktoré zasychajú a predčasne opadávajú. Plody napadnuté hneď po odkvitnutí sa nevyvíjajú a zasychajú. Neskôr napadnuté plody dozrievajú, ale často sú znehodnotené.
Choroba prezimuje hlavne na mladých konárikoch. Americkou múčnatkou sú spravidla napádané ríbezle v uzavretých polohách, v tieni a v hustých porastoch, kde sa držia hmly. Husté, nepresvetlené kry sú na múčnatku viac náchylné.
Z preventívnych opatrení je proti múčnatke veľmi dôležitá správna výživa - dostatočné hnojenie hlavne draselnými, fosforečnými a vápenatými hnojivami a neprehnojovanie dusíkom. Napadnuté konáriky je potrebné zrezať, odstrániť spod infikovaných krov lístie. Chemické ošetrenie robíme pri objavení sa prvých príznakov. Pred zberom i po zbere plodov môžeme používať z prípravkov Karathane FN 57 v 0,1 % koncentrácii s ochrannou lehotou 28 dní, Morestan v 0,03 % koncentrácii s ochrannou lehotou 21 dní a Fundazol 50 WP v 0,06 % koncentrácii s ochrannou lehotou 21 dní.
Európska múčnatka egreša (Microsphaera grossulariae)
Európska múčnatka egreša vytvára biele múčnaté povlaky na líci listov čiernych a bielych ríbezlí a na rozdiel od americkej múčnatky, neprechádza na stopky a konáriky.
Akútne vädnutie
Pestovatelia ríbezlí aj egrešov iste poznajú dosť nápadný jav, ktorý sa vyskytuje na týchto bobuľovinách takmer každý rok a to, že v prvej polovici vegetačného obdobia sa zastavuje náhle svoj vývoj niektorý silnejší konár, ktorý vädne a postupne celkom uschne. Len zriedkavo bývajú takto postihnuté celé kry, alebo stromčeky. Niekedy prichádza toto akútne vädnutie tiež v čase dozrievania úrody, vtedy ostávajú nedozreté bobule visieť na konárikoch.
Skutočnou príčinou takéhoto hynutia ríbezlí aj egrešov býva namrznutie kôry a dreva v období vegetačného pokoja, ku ktorému sa zákonite pridáva infekcia postihnutých tkanív bežne sa vyskytujúcou hubou - plesňou sivou Botrytis cinerea.
Optimálnou prevenciou je voľba vhodného pozemku pri výsadbe (kyslejšia, ale priepustná pôda, dostatok vlahy), ďalej starostlivé vedenie stromčekov alebo krov najmä jarným rezom, nie hustý spon, presvetľovanie kultúry, vyrovnané hnojenie (najmä dusíkom), dostatok draslíka, zimný postrek (najlepšie 1 % Nitrosanom), podľa potreby aj chemické ošetrenie cez vegetáciu, starostlivý zber ovocia, aby nedošlo k mechanickému poškodeniu letorastov, alebo konárov.
Ak sa napriek tomu náhle hynutie bobuľovín objaví, treba čo najskôr konár pri báze ostrým nožom odrezať až do zdravého (nezhnednutého) dreva a ranu natrieť napr. stromovým balzamom.
Preventívne a ekologické opatrenia
Ríbezle a egreše môžu byť náchylné na rôzne choroby a škodcov, ktoré môžu ovplyvniť ich rast a úrodu. Pravidelná kontrola a preventívne opatrenia vám pomôžu udržať vaše rastliny zdravé.
Prírodné ochranné prostriedky
Používajte ekologické prípravky, ako je neemový olej alebo insekticídne mydlo, na ochranu pred škodcami. Môžete si tiež vyrobiť domáce postreky.
Domáci cesnakový postrek
Pripravte si 8 až 10 hlavičiek cesnaku a celé aj so šupkou ich posekajte na menšie kusy. Potom ich vložte do hrnca, zalejte 8 litrami vody a varte do mäkka. Nechajte roztok vychladnúť, potom cesnak rozmixujte tyčovým mixérom a preceďte cez plátno do čistej nádoby. Nalejte do nádoby s rozprašovačom a môžete aplikovať.
Mydlová zmes s olejom
Ďalším prostriedkom, ktorý možno využiť na ochranu ríbezlí, je draselné mydlo. Nastrúhajte ho 200 g do 1 l teplej vody, rozmiešajte a nechajte úplne rozpustiť. Pridajte niekoľko kvapiek oleja (1 až 2 lyžice na 1 l vody) a dôkladne premiešajte. Akonáhle je roztok studený, možno ho použiť. Druhý deň rastlinu opláchnite čistou vodou. Mydlo a olej je možné pridať aj do cesnakového extraktu. Vznikne vám tak veľmi účinný prostriedok proti už usídleným voškám, ktorý aplikujte aj na spodnú stranu listov. Mydlo priľne k hmyzu a olej mu znemožní dýchanie. Tento postrek však funguje iba proti mäkkým druhom hmyzu, ako sú vošky, puklice a molice. V prípade tohto postreku by ste mali vedieť, že ho nemožno využívať veľmi často, aby ste rastliny nepoškodili. Vždy pracujte len s nariedenou formou a vyhnite sa kvetom a plodom.
Výluh zo žihľavy
Ak vám na záhrade rastie žihľava, neváhajte ju použiť k ďalšiemu druhu postreku ríbezlí. Škodcovia ju totiž nemajú v láske. Výluh zo žihľavy má svoje výhody, nielenže je prírodný, ale funguje ako na nepozvaný hmyz, tak aj na niektoré choroby. Ako si ho môžete vyrobiť? Naplňte väčšiu nádobu do 2/3 objemu žihľavami bez kvetov a zalejte ich odstátou vodou tak, aby boli všetky ponorené. Nádoba by nemala byť z kovu. Nechajte kvasiť zhruba 2 až 3 týždne a občas premiešajte.
Správny rez a výživa
Presvetlenie a prevzdušnenie ríbezlí pozitívne prispieva nielen k rodivosti a vyšším výnosom kríkov, ale aj k prevencii premnoženia roztočov na ríbezliach. Správna výživa, najmä dostatočné hnojenie draselnými, fosforečnými a vápenatými hnojivami a neprehnojovanie dusíkom, je tiež dôležité pre odolnosť rastlín.
Zimný postrek
Precízny predjarný postrek proti prezimujúcim škodcom je jedným z najefektívnejších spôsobov ochrany. Okrem toho je dôležité aj skracovanie výhonov v rámci jarného rezu, ktoré je veľmi dôležité pri eliminácii škodcov žierúcich zvnútra konáriky.
Časté otázky
Prečo majú moje ríbezle málo plodov?
Príčinou môže byť slabé opelenie, nevhodný rez alebo stres z chorôb a škodcov.
Dá sa pestovať ríbezľa v črepníku?
Áno, existujú kompaktné odrody vhodné na črepníkové pestovanie.