Ako správne presádzať okrasné stromčeky

Presádzanie rastlín je dôležitou súčasťou ich starostlivosti. Správny čas a technika presádzania pomáhajú rastlinám lepšie sa zakoreniť, rásť a prosperovať. Správne presádzanie je kľúčom k zdravému rastu rastlín. V okrasnej záhrade niekedy potrebujeme presadiť aj staršie dreviny. Niektoré kry sa časom husto rozrastú, stromy sú príliš blízko pri sebe alebo sme pri sadení nenašli najvhodnejšie miesto. Mohla nastať aj zmena prevádzkových (napríklad rozšírenie terasy) či stanovištných podmienok (zamokrenie). V takýchto prípadoch môžeme dreviny - i veľké exempláre - presadiť.

Dôležité je zachovať čo najviac jemných korienkov a korunu zmenšiť rezom. Objem koreňov a nadzemnej časti by mal byť po výsadbe v rovnováhe. Presadením sa oddiali nástup rodivosti. Staršie dreviny treba na presadenie špeciálne pripraviť a táto príprava môže trvať aj rok.

Kedy presádzať?

Skorá jar je vhodné obdobie na vysádzanie a presádzanie drevín. Jar je po jeseni druhé vhodné obdobie na vysádzanie a presádzanie drevín. Ideálny termín je hneď po oteplení, keď pôda rozmrzne. Obyčajne vtedy má ešte dostatočnú zásobu zo zimnej vlahy. Jarné presádzanie je vhodné pre väčšinu izbových rastlín, trvaliek a ovocných stromov.

Jesenné presádzanie je vhodné pre dreviny, kríky a niektoré cibuľoviny. Všeobecne platí, že najlepší čas na presadenie je neskoro na jeseň, prípadne koncom zimy a tiež skoro na jar. Je to obdobie vegetačného pokoja, listnaté druhy musia byť pri presádzaní bez listov. Najvhodnejšie obdobie na výsadbu drevín je jeseň, jar v menej priaznivých klimatických podmienkach a pri chúlostivejších druhoch. Koniec leta a začiatok jesene je ideálny najmä na výsadbu ihličnanov a vždyzelených drevín. Opadavé dreviny môžete vysádzať aj neskôr na jeseň. Pôda je zohriata, je vysoký predpoklad častejších zrážok a teplota vzduchu je už spravidla nižšia. Všetko toto prispieva k rýchlemu ujatiu vysadených drevín. Tento termín výsadby je dokonca často oveľa lepší ako jarný, pretože vysadené rastliny nebudú trpieť suchom ani vyššími teplotami. Do zimy sa vysadené dreviny stihnú adaptovať na nové podmienky, kvalitne zakoreniť a najchladnejšie mesiace roka prežijú bez ujmy.

August je vhodným obdobím na presádzanie vždyzelených drevín, pretože majú do začiatku zimy ešte dostatok času na to, aby sa zakorenili. Je to veľmi dôležité, lebo na rozdiel od listnatých drevín, ktoré prežívajú zimu bez listov a mráz ich nepoškodí, vždyzelené dreviny potrebujú vodu aj v zimnom období. V nutných prípadoch môžeme presádzať aj mladé ovocné stromčeky. Väčšinou bez problémov sa dajú presádzať do dvoch rokov po výsadbe na trvalé miesto.

Na otázku „Môžem presadiť okrasný strom, ktorý sme vysadili na jar? Až počas sezóny sme si uvedomili, že na danom mieste nám nevyhovuje a bude časom prekážať. Ako postupovať, aby sme stromu neublížili?“ odpovedáme: Môžete, urobte tak, ale až skoro na jar, najlepšie dovtedy, kým vypučia nové listy. Počas zimy sa do toho nepúšťajte. V zásade platí, že čím menšia drevina, tým lepšie reaguje na presádzanie. Samozrejme, nemalo by ísť o príliš časté presádzanie.

Príprava dreviny na presadenie

Ak máte na pozemku zdravé a životaschopné stromy, určite stojí za to ich presadiť. Stromčeky, ktoré sa chystáte presadiť, by nemali byť staršie ako 10 rokov, v opačnom prípade je už vhodnejšie zasadiť nové. Odrastenejšie dreviny by ste mali presádzať vždy s čo najviac celistvým koreňovým balom. Nie vždy je to jednoduché a pohodlne zvládnuteľné.

Dôležité je presádzanú drevinu dôkladne obkopať, a to vždy aj v adekvátnej vzdialenosti od kmeňa či bázy. V žiadnom prípade drevinu z pôdy nevytŕhajte, ani korene po vybraní z pôvodného miesta neočisťujte od pôdy. Vypláca sa tiež drevinu na presadenie dlhšie vopred pripraviť. Na tento tvrdý zásah ich však musíme dôkladne pripraviť.

Rok (alebo dva) pred presádzaním, skoro na jar, vykopeme okolo kra alebo stromu hlbšiu kruhovitú ryhu v šírke a hĺbke záberu rýľa tak, aby všetky korene boli čisto preseknuté (rýľ musí byť ostrý). Obkopanie robíme podľa veľkosti dreviny vo vzdialenosti 15 až 50 cm od kmeňa. Týmto prerušíte bočné korene a zároveň podporíte tvorbu nových. Potom presekneme aj spodné korene. Ryhu zasypeme kvalitnou vyhnojenou zeminou, zhutníme a zalejeme. Počas vegetačného obdobia sa v ryhe vytvorí početný obrast koreňových vlásočníc, a tým aj pevný koreňový bal. Neskôr ker alebo strom presvetlíme, aby sme dosiahli rovnováhu medzi skrátenou koreňovou sústavou a nadzemnou časťou.

Príprava miesta a samotné presádzanie

Miesto, kde presúvate drevinu, musí byť vopred kvalitne pripravené. Vyplatí sa pripraviť si tiež kvalitný substrát, ktorým zasypete korene presádzaného kra či stromčeka. Ak presádzate kyslomilný druh, zaobstarajte si kyslejší substrát. Pôda: Použite kvalitnú pôdu bohatú na živiny.

Novú nádobu alebo jamu vyložte vrstvou drenáže (napr. štrku, keramzitu, alebo hrubého piesku). Ak vysádzate rastliny do ťažších, mastnejších pôd, odporúčame spraviť na spodku jamy drenáž, ktorá ochráni rastlinu pred zahnívaním korienkov. Do vopred pripravenej výsadbovej jamy nasypte dobre vyzretý kompost a stromček opatrne vložte dnu. Pri vlastnom presádzaní bal odhrnieme a drevinu presadíme do novej jamy, ktorú sme vopred dôkladne pripravili.

Drevinu prenášajte opatrne, snažte sa o to, aby sa jej nerozpadol koreňový bal. Ideálne je strom vyryť s dostatočne veľkým koreňovým balom, ten nesmiete porušiť ani rozoberať. Ak sa vám to podarí, mal by byť o niečo väčší než pôvodný koreňový bal dreviny. Dreviny presádzajte pokiaľ možno s čo najväčším koreňovým balom. Pri transporte a presádzaní dávame pozor, aby sa bal nepoškodil. Vyhnite sa dlhšiemu skladovaniu drevín, ktoré na pôvodnom mieste vyberiete z pôdy.

Pri presádzaní stromov a krov je dôležité čo najšetrnejšie narábať s koreňovým systémom, a pri vykopávaní dreviny nepoužívajte rýľ ako páku. Korene odrežte silným zaseknutím rýľa a celú drevinu podľa možnosti vykopte s čo najväčším koreňovým balom. Prednosťou takého postupu je, že v koreňovom bale sa zachová značná časť jemných korienkov, ktoré rastlinu zásobujú vodou a postarajú sa, aby sa na novom stanovišti ujala drevina čo najskôr.

Ak budete vykopanú drevinu premiestňovať na vzdialenejšie miesto, mali by ste koreňový bal zavinúť do sieťoviny či netkanej textílie. Použiť však môžete aj starú posteľnú plachtu alebo niečo podobné. Je to veľmi dôležité najmä pri drevinách, ktoré majú menej rozvetvený koreňový systém, pretože koreňový bal by sa ľahko mohol rozpadnúť a korene by sa obnažili. Pochopiteľne, pred výsadbou na novom stanovišti treba odstrániť ochranný koreňový obal.

Pri niektorých rastlinách, ako sú vresy, vresovce, azalky alebo rododendróny, môžeme po vytiahnutí z črepníka sledovať silno prepletenú vonkajšiu vrstvu balu, pripomínajúcu plsť. V takomto prípade je veľmi dôležité šikovné zaobchádzanie s rastlinou. Rastlinu pred zasadením intenzívne polejte, alebo spolu s kontajnerom ponorte na istý čas do nádoby s vodou. Koreňový bal niekoľkokrát narežte záhradnými nožnicami alebo nožom, čím narušíte zbitú vrstvu, povzbudíte korene k regenerácii a prenikaniu do pôdy. Po vložení balu do vykopanej jamy dbajte na to, aby ste dobre vyplnili zemou zvyšný voľný priestor tak, aby sa koreňový bal po celom povrchu stýkal s okolitou pôdou.

Drevinu vysádzajte tak, aby horná časť zemného balu bola v úrovni s okolitou pôdou. Po zasadení pôdu okolo rastliny dobre utlačte a výdatne prelievajte vodou. Týmto spôsobom vytlačíte vzduch a rastlina dostane dostatočnú oporu.

Starostlivosť po presadení

Hneď po výsadbe dreviny dobre zalejte a hneď ako voda vsiakne, treba vyplniť vzniknuté jamky v pôde humusom, aby sa znížil výpar vody z pôdy. Po vysadení rastlinám prospeje aj častejšie povrchové kyprenie pôdy, ktoré znižuje odparovanie vody. Základom úspechu je aj kvalitný substrát. Myslite na to, že na presádzanie nereagujú všetky dreviny dobre.

Ak sa vám podarilo presadenie aj s koreňovým balom, zrežte korunu o tretinu. Ak sa bal počas presádzania rozpadol, pri mladších stromoch korunu skracujte až o polovicu, pri starších ju treba skrátiť až o dve tretiny. Vysádzané okrasné dreviny sa zrezávajú, ak treba, tesne pred vysadením alebo po ňom, a to tak, že výhonky sa skrátia až o dve tretiny dĺžky. Kratšie výhonky sa skracujú menej ako dlhšie, nikdy však nie do jednej roviny.

Po presadení nezabudnite na pravidelnejšie zavlažovanie a v prípade stromov aj na ukotvenie pomocou oporných kolov. Pri výsadbe stromčekov nezabúdajte na poriadne ukotvenie aspoň do troch strán, aby počas veterných dní nedošlo k vyvráteniu stromčekov. Opora v podobe kôlov sa ponecháva do doby, než strom poriadne zakorení a zosíli, potom ju môžete od stromu odstrániť.

Na nedostatočnú zálievku sú citlivé najmä čerstvo zasadené rastliny, staršie dreviny s dobre vyvinutou koreňovou štruktúrou si zvyčajne vedia „nájsť“ vodu v pôde samy. Polievaním však môžeme rastliny podporovať (predovšetkým vzácne a náročné rastliny alebo rastliny, ktoré v lete pučia) počas predĺženého obdobia sucha alebo na piesčitých, silno priepustných pôdach. Pri vždyzelených drevinách netreba zabúdať, že potrebujú vlahu aj v priebehu zimy. Ak nemrzne a je sucho, zalievame ich aj v zimnom období. Na zálievku je najlepšia dažďová voda.

Pravidelné polievanie krov v záhrade, predovšetkým v ťažkých a súdržných zeminách, často zapríčiňuje veľké škody. Rastliny sa v mokrej pôde „dusia“ a chorľavejú, až nakoniec odumrú. Pre prevenciu koreňových chorôb, ktoré sú vyvolávané hubami a napádajú predovšetkým rododendrony, cyprušteky a tisy, je nevyhnutné zabezpečiť drenáž pri sadení, neprelievať rastliny a dbať na to, aby sa pri koreňoch neusádzala voda. Ak sa príznaky objavia len na časti rastliny, presaďte ju, pričom na novom mieste vytvorte optimálne podmienky, odstráňte choré výhonky a polejte, prípadne ich postriekajte prípravkami: Aliete, Previcur, Acrobat, Sandofan.

S prihnojovaním začnite v apríli a opakujte ho 2 - 3 krát, najneskôr do konca júna. Ak máte k dispozícii hnojivo s dlhodobou účinnosťou typu „Osmocote“, obmedzte prihnojovanie na 1x počas skorej jari. Nasledujúce roky súbežne s rastom rastlín, dávku hnojiva opatrne zvyšujte. Pôdu okolo rastlín prekryte netkanou textíliou a vysteľte 5 - 8 centimetrovou vrstvou mulču (kôra, drevená štiepka, štrk), čím zabránite vysychaniu hornej vrstvy pôdy. Rastliny saďte tak, aby ste zakryli koreňový bal 3 - 5 centimetrovou vrstvou pôdy.

Druhy drevín neznášajúce presádzanie

Možno si myslíte, že presadiť môžete všetky druhy drevín, ale nie je tomu tak. V súčasnom sortimente sú druhy, ktoré presádzanie priam neznášajú, a ak ich aj tak presadíte, veľmi často strom uhynie. Veľmi riskantné je presádzanie ihličnanov a stálezelených drevín a druhov, ktoré majú málo rozvetvený koreňový systém, sem patria napríklad brest, breza, orech, magnólia, platan, buk, hruška alebo hraby.

Naopak niektorým druhom presádzanie nevadí a sem patria javory, jelše, hlohy, jablone, moruše, vŕby alebo topole.

tags: #presadzanie #okrasnych #stromcekov