Rakytník: Pestovanie, starostlivosť a benefity

Rakytník je mimoriadne prospešný a odolný ovocný ker, ktorý si môže dopriať každý záhradkár. Jeho zdravotné benefity a nenáročná starostlivosť robia z rakytníka ideálnu voľbu pre každú záhradu. Okrem plodov získate aj výbornú drevinu na živý plot alebo dokonalé a husté vytvorenie pozadia.

Charakteristika a výhody rakytníka

Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) je robustný, rýchlo rastúci ker alebo strom dorastajúci do výšky 3-6 metrov. Je známy svojimi sladkokyslými plodmi žltej farby, ktoré sú bohaté na vitamíny a antioxidanty, čím sa radí medzi tzv. "superpotraviny". Vďaka vysokým hladinám antioxidantov, najmä vitamínu C (desaťkrát viac ako v pomaranči), je toto ovocie priam výživovou bombou. Okrem toho obsahuje vitamíny A, E, B2, K, kyselinu listovú, karotenoidy, flavonoidy, minerály a ďalšie cenné látky.

Jeho koreňový systém je hlboký a rozkonárený, vďaka čomu výborne toleruje sucho. Zaujímavou vlastnosťou rakytníka je symbióza jeho koreňov s baktériami, ktoré fixujú atmosférický dusík, čím zvyšujú úrodnosť pôdy. To znamená, že rakytník nevyžaduje dusíkaté hnojenie.

Rakytník je nenáročná rastlina, ktorá dobre zvláda rôzne podmienky. Odoláva suchu aj teplu, darí sa mu vo vlhkom, no nie trvalo podmáčanom prostredí a dobre rastie aj v ílovitej pôde. Je odolný voči mrazom, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda aj zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Tieto vlastnosti ho robia ideálnou rastlinou pre ekologické záhrady.

Výsadba rakytníka

Výber vhodného miesta a pôdy

Rakytník je svetlomilná rastlina, ktorá vyžaduje slnečné stanovisko. Pre maximálnu úrodu by mal mať prístup k priamemu slnku počas väčšiny dňa. Preferuje priepustné pôdy, ideálne piesočnaté alebo hlinito-piesočnaté. Vyhnite sa ťažkým, ílovitým pôdam, kde voda stagnuje, pretože rakytník je citlivý na premočenie koreňov. Ideálna je pôda s pH 6-7, s dostatočnou priedušnosťou, čo možno čiastočne zabezpečiť častým kyprením pôdy.

Dvojdomosť rastliny

Rakytník je dvojdomá, cudzoopelivá rastlina. To znamená, že na získanie plodov potrebujete vysadiť samčiu a samičiu rastlinu. Samčia rastlina dokáže opeliť až 7 samičích rastlín. Pre maximálnu produkciu plodov sa odporúča pomer 1 samčej rastliny na 4-6 samičích rastlín. Samčie rastliny majú viditeľné, veľké, zložené púčiky pripomínajúce šišku cédra, zatiaľ čo samičie rastliny majú menšie púčiky s dvoma krycími šupinami. Sú vetrom opelivé, preto je výhodné, ak je výsadba v smere prevládajúceho vetra.

Proces výsadby

Najlepší čas na výsadbu rakytníka je jar od konca marca do polovice novembra, prípadne koniec septembra. Pred výsadbou prekyprite pôdu a pridajte kompost alebo organické hnojivo pre podporu zakorenenia a rastu. Výsadbová jama by mala byť dostatočne veľká, približne dvakrát hlbšia a širšia ako koreňový bal sadenice. V prípade potreby pridajte kypriace materiály, kompost, humus, rašelinu, pohár popola a superfosfátu, alebo použite špeciálne hnojivá na výsadbu.

Rozostupy medzi jednotlivými kríkmi by mali byť dodržané na 2 až 3 metre, aby mali dostatok priestoru na rozvetvenie a prístup k svetlu a vzduchu. Mladé rastliny, vrátane 2-3 ročných sadeníc, vyžadujú dostatočnú zálievku tesne po výsadbe a v nasledujúcich týždňoch, kým sa dobre nezakorenia. Po výsadbe sa odporúča mulčovanie vrstvou organickej hmoty (čečina, slama) s hrúbkou aspoň 7 cm, ktorá by nemala byť v tesnom kontakte s kmeňom rastliny.

Starostlivosť o rakytník

Zálievka a hnojenie

Zálievka je nutná tesne po výsadbe a v nasledujúcich týždňoch, kým sa rastlina poriadne nezakorení. Mladé rastliny potrebujú dostatočnú zálievku, pričom sa možno riadiť aj aktuálnym úhrnom zrážok či teplotou. V prípade starších rastlín zálievka nie je takmer nutná. S hnojením si nemusíte robiť veľké starosti, pretože rakytník dokáže viazať dusík zo vzduchu. Ak však chcete obohatiť úrodu, prospešný je najmä fosfor, ktorý sa najlepšie ujíma pri prvotnom sadení.

Rez rakytníka

Rez nie je podmienkou kvalitnej úrody, ale je nevyhnutný na udržanie správnej veľkosti a tvaru kra. Rez sa odporúča najmä po zbere plodov. Odstraňujú sa staré, poškodené, suché alebo prehustené výhonky, aby sa podporil nový rast a zlepšila cirkulácia vzduchu medzi vetvami. Pri rakytníku sa vykonáva rez len do 3-ročného dreva, nikdy sa nezasahuje do starších častí, ktoré sú pre rastlinu nosné. Zásah do dreva staršieho ako 3 roky môže viesť k úhynu rastliny. Keďže rakytník plodí na jednoročnom dreve, odstrihnutie koncových konárikov môže pripraviť o úrodu v nasledujúcom roku, preto sa strihá len časť koncových konárov (cca 1/3).

Vo všeobecnosti sa trénuje nízky ker do výšky 2 metrov s 3-5 silnými hlavnými výhonkami. V prvom roku po výsadbe sa jednoročný výhonok skráti na 3-4 púčiky. Silný, 70-90 cm vysoký, vzpriamený výhonok narastie, pričom jeho vrchol sa nasledujúcu jar odreže. Z tohto výhonku narastú kvalitné bočné výhonky vo výške asi 40-60 cm, ktoré tvoria základný rámec koruny kra. Od tretieho roku sa odstraňujú slabé a suché konáre, od 4.-6. roku aj koreňové výhonky. Po 5-7 rokoch má rakytník plne vyvinutú korunu. V tejto rastovej fáze je potrebné postupne obmieňať staršie konáre a nahrádzať ich mladými po 2-3 rokoch.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Rakytník je pomerne odolný voči väčšine chorôb a škodcov. Najčastejšími problémami môžu byť hubové ochorenia a vošky. V prípade napadnutia sa odporúča použiť vhodné postreky, pričom sa prísne dodržiavajú dávkovania. Prevenciou je pravidelná kontrola rastlín a dostatočná cirkulácia vzduchu medzi výhonkami, čo znižuje riziko vzniku plesní.

Zimná ochrana

Zimná ochrana je pre rakytník dôležitá, hoci znáša aj tuhé zimy. Pri koreni možno rozložiť dostatok čečiny, slamy či iného separačného materiálu. Mrazy sa však môžu objaviť aj počas jarných mesiacov, ktoré sú pre pučiaci rakytník nebezpečné.

Zber a využitie plodov

Plody rakytníka sú drobné, kyslé, ale plné vitamínov. Nevýhodou je, že sa oberajú ťažko, majú krátke stopky a pri silnejšom stlačení sa rozpučia. Preto sa často nechávajú prejsť mrazom. Pod ker sa natiahne veľká plachta a plody sa strasú.

Kry majú aj ostré tŕne, čo sťažuje manipuláciu s plodmi. Zber plodov je náročnejší aj kvôli ich veľkosti a mäkkosti. V komerčných sadoch sa preto často odstrihávajú celé konáriky aj s plodmi, ktoré sa následne zmrazia a plody sa ľahko otriasú. Týmto spôsobom však rakytník prichádza aj o úrodu v nasledujúcom roku, keďže rodí na jednoročných výhonoch.

Plody sa konzumujú čerstvé, alebo sa spracúvajú na džemy, džúsy, čaje, sušia alebo mrazia. Lisovaním plodov vzniká šťava s vysokým obsahom ovocia. Zo semien sa extrahuje cenný rakytníkový olej.

Odrody rakytníka

Existuje mnoho odrôd rakytníka, ktoré sa líšia chuťou plodov, veľkosťou kra a časom dozrievania. Medzi zaujímavé, staršie a odskúšané odrody patria Slniečko, Leikora, Krasavice. Medzi novšie a atraktívne patria Baltik, Podruga, Botanika, Žemčužina, Perčík, či Inja. Skoré odrody dozrievajú koncom júla, neskoré až v septembri a októbri. Medzi skoré odrody patrí aj Sirola s červeno-oranžovými plodmi, ktoré sú sladkokyslé a ľahko sa oberajú. Odroda Baltik je stredne skorá s malými tŕňmi, Lotta je neskorá s veľkými a pomerne sladkými plodmi.

Rozmnožovanie rakytníka

Rakytník nepotrebuje byť narúbľovaný na podpník, čo umožňuje jednoduché rozmnožovanie. Najpraktickejším spôsobom je rozmnožovanie pomocou odrezkov. Odrezky sa odoberajú počas vegetačného spánku (skorá jar) alebo ako mladé výhonky (približne 15 cm dlhé) počas jari a skorého leta. Odrezky sa zapichnú do substrátu a udržiavajú sa vlhké.

Rakytník občas vyháňa aj koreňové výhonky, ktoré majú ešte väčšiu pravdepodobnosť prijatia.

Význam rakytníka v medicíne a kozmetike

Rôzne časti rakytníka sa už po stáročia používajú v tradičnej ázijskej a európskej medicíne. Vďaka širokému spektru bioaktívnych látok je cenným doplnkom pri liečbe rôznych ochorení, prevencii a zdravej výžive. Olej z rakytníka, extrahovaný zo semien a šupiek, obsahuje veľké množstvo vitamínov, najmä beta-karoténu a tokoferolu, ktoré majú významný vplyv na plodnosť a priebeh tehotenstva. Olej má vynikajúce regeneračné vlastnosti, stimuluje rast tkanív pri poškodenej koži a rast vlasov. Používa sa na liečbu ekzémov a hemoroidov. Rakytník je tiež cenený v kozmetike pre svoje pozitívne účinky na pokožku a vlasy. Rakytníkové masti regenerujú tkanivá pri omrzlinách a popáleninách.

Časté otázky

• Kedy začne rakytník plodiť? Rakytník začne plodiť približne 3 až 4 roky po výsadbe.
• Kedy dozrievajú plody rakytníka? Plody dozrievajú koncom leta, zvyčajne v auguste až septembri.
• Prečo rakytník neplodí? Môže to byť spôsobené nesprávnym zložením rastlín - potrebujete aspoň jeden samčí a niekoľko samičích kríkov.
• Čo je kľúčom k bohatej úrode? Pravidelné hnojenie, dostatok slnečného svetla a odstránenie starých výhonkov.

tags: #rakytnik #pestovanie #rez