Mnoho ľudí to dobre pozná: stačí pár zahryznutí, prípadne ochutnanie určitej potraviny a nepríjemné prejavy sú na svete. Potravinové alergie sú vo svete čoraz viac rozšírené a pozorné študovanie alergénov v jedálnych lístkoch reštaurácií je stále častejšie.
Potravinová alergia vs. potravinová intolerancia
Alergia na potraviny je nežiaduca odpoveď imunitného systému na prijaté potraviny. Jej výskyt sa každým rokom zvyšuje a označuje sa ako druhá vlna epidémie alergie. Aj napriek tomuto trendu sa odhaduje, že ňou v Európe a USA trpí len 3 - 6 % populácie. Pri potravinovej alergii naše telo reaguje na nevyhovujúce potraviny tak, že zmobilizuje imunitný systém na obranu pred nimi. Pomocou IgE protilátok dochádza k vylučovaniu histamínu a iných obranných látok, čo sa prejavuje alergickými reakciami.
Potravinová intolerancia býva často zamieňaná s alergiou, no nie je spôsobená imunitnou odpoveďou organizmu a nespôsobuje bezprostredné ohrozenie na živote. Intolerancia potravín je nežiaduca reakcia organizmu zväčša zapríčinená nedostatkom enzýmov potrebných na spracovanie určitých potravín alebo zložiek potravy. Prejavuje sa najmä tráviacimi ťažkosťami, no pri požití malého množstva jedla môže zostať bez príznakov. Medzi najčastejšie potraviny, ktoré spôsobujú potravinovú intoleranciu, patria fazuľa, kapusta, citrusy, obilie obsahujúce lepok, mlieko (resp. laktóza) a spracované mäso. Najbežnejšou intoleranciou je neznášanlivosť laktózy. K ďalším patrí neznášanlivosť lepku alebo citlivosť na siričitany (sušené ovocie, konzervy, víno) či iné prídavné látky v potravinách (napr. glutaman sodný).
Prejavy alergie na ovocie
Prejavy alergie na potraviny bývajú rôzne, počnúc ľahkými, až po závažné, život ohrozujúce, tzv. anafylaktické reakcie. Anafylaxia je reakcia organizmu, ktorá vzniká nečakane a môže končiť smrťou postihnutého. Príznaky alergie sú závislé od toho, kde v tele dôjde k uvoľneniu histamínu. Ak sa uvoľní do uší, nosa a hrdla, môže spôsobiť svrbenie nosa a úst, alebo ťažkosti s dýchaním či prehĺtaním. Ak je histamín uvoľňovaný kožou, môže sa rozvinúť žihľavka alebo vyrážky. Ak je uvoľnený v tráviacom trakte, nastanú tráviace ťažkosti. Mnoho ľudí však zažíva kombináciu daných symptómov.
Alergická reakcia na ovocie sa môže prejaviť v priebehu pár minút (vtedy ide s vysokou pravdepodobnosťou o precitlivenosť na niektorú z bielkovín, ktoré slúžia plodu na ochranu pred škodcami), ale aj o 48 hodín. Pri ľahkej alergii na ovocie opuchnú pery a mierne sa zúžia dýchacie cesty. Pri opakovanom kontakte však budú príznaky alergie na ovocie silnejšie - môžu nepríjemne svrbieť a páliť ústa, jazyk, dlane. Dýchacie cesty môžu opuchnúť do takej miery, že je problém nadýchnuť sa.
Orálny alergický syndróm
Jedným z hlavných prejavov skríženej alergie medzi peľmi a potravinami je orálny alergický syndróm. Objavuje sa po požití potraviny a prejavuje sa ako vyrážka alebo svrbenie v okolí úst a v ústnej dutine. Ak pokračujeme v podávaní potraviny, objavujú sa aj významnejšie príznaky: zápaly spojoviek, nádcha, astma, opuch hrtana alebo anafylaxia.
Alergie na ovocie u detí
Alergické reakcie na ovocie sa vyskytujú v akomkoľvek veku. Alergiou na rôzne druhy ovocia môžu trpieť už deti. V prípade malých detí sa môžu objaviť reakcie na jablko, hrušku alebo broskyňu, ktoré sa prejavujú červenými fľakmi na spánkoch, začervenaním a miernym opuchom v oblasti očí, pričom tieto príznaky zvyčajne zmiznú do 10 minút. Takéto reakcie sa môžu vyskytnúť aj po konzumácii tepelne upraveného ovocia, napríklad presnidávok.
Príčiny alergie na ovocie
Alergia na ovocie býva často spojená s alergiou na peľ, pričom kľúčovú úlohu zohráva skrížená reaktivita. Alergia na ovocie sa môže prejaviť aj v dôsledku citlivosti na fruktózu alebo vplyvom skladovania či prítomnosti chemických látok.
Skrížená alergia a peľ
Skríženou alergiou peľ - potravina trpí v strednej Európe zhruba 50 % peľových alergikov. Skrížená alergia vzniká na základe podobnosti alergénov. Bielkoviny, ktoré sa nachádzajú v určitých potravinách, sú veľmi podobné tým, ktoré sa nachádzajú v peli. To môže zmiasť imunitný systém a vyvolať skríženú alergickú reakciu či zhoršiť už existujúce prejavy alergie. Neexistuje žiadny vzťah medzi závažnosťou peľovej nádchy a závažnosťou potravinovej alergie.
Teplejšie a dlhšie dni jari, rozkvitnuté stromy a kvety víta mnoho ľudí s nadšením. Pre každého tretieho Slováka, ktorý trpí alergiou, však môže toto obdobie spôsobovať nepríjemnosti. Peľ je látka zvyčajne žltej farby vo forme prášku, ktorej účelom je oplodnenie inej rastliny rovnakého druhu. Vyskytuje sa najmä na jar, v lete a na jeseň. V prípade, ak ste náchylní na alergie, váš imunitný systém zamieňa peľ za napadnutie mikróbmi. Telo sa začne brániť a spúšťať zložitý proces, počas ktorého produkuje histamín.
Typy senzibilizácie na ovocie
1. Senzibilizácia k proteínom PR10 (napr. Bet v 1)
Ide o senzibilizáciu k proteínom bet v 1, ktorú preukážeme pomocou komponentovej diagnostiky. Tieto alergény patria do skupiny ochranných bielkovín rastlín. Hlavným zástupcom je alergén brezy. Naše telo sa k týmto alergénom senzibilizuje inhalačnou cestou na sliznici dýchacích ciest po vdýchnutí peľu. Zjednodušene - ak patríte medzi typických jarných peľových alergikov, je tu určitá šanca, že budete reagovať aj na niektoré potraviny - najmä ovocie a orechy. Medzi najčastejšie skrížené alergické reakcie patria reakcie na jablko a čerešňu, ale časté sú aj reakcie na iné plody ovocných stromov alebo na lieskovce.
Tieto alergény (ako aj iné proteíny z tzv. PR10 skupiny) sú termolabilné, teda ničia sa pri vyšších teplotách. Preto je pravdepodobnejšie, že reakcia nastane pri konzumácii surového ovocia a orechov a naopak pri konzumácii tepelne upravených pokrmov (napr. ovocná výživa, džemy) k reakciám nemusí dôjsť. Zároveň sa alergia najčastejšie prejaví ako tzv. orálny alergický syndróm. Ďalej platí, že alergická reakcia môže prebehnúť ťažšie, keď skonzumujeme väčšie množstvo alergénu v kombinácii s prázdnym žalúdkom (na lačno).
Alergie na rastlinné potraviny sú dosť rozšírené, nie je to len o mlieku a vajciach, čo býva častý argument prečo prejsť na rastlinnú stravu. Človek môže rozdielne reagovať aj na rôzne kultivary jedného ovocia (napr. jablka). Oxidácia môže do určitej miery znížiť alergenicitu ovocia.
2. Senzibilizácia k proteínom LTP (lipid transfer protein)
Ide o senzibilizáciu k proteínom LTP (lipid transfer protein), ktoré sú na rozdiel od rodiny PR10 (bet v 1) veľmi odolné a prežijú aj cestu tráviacim traktom. K senzibilizácii preto väčšinou dochádza práve v sliznici tráviaceho traktu a prejavy sa neobmedzujú len na ústnu dutinu a jej okolie. Ak sa pomocou komponentovej diagnostiky preukáže tento typ senzibilizácie na ovocie a iné plodiny, vieme, že tepelná úprava nemusí stať a potravine sa musíme vyhnúť úplne. Zároveň je aj samotná alergická reakcia často závažnejšia, môže dôjsť až k anafylaktickému šoku (život ohrozujúci stav, kedy zlyháva obehová sústava).
Ďalšie faktory ovplyvňujúce alergénnosť ovocia
Pod alergiu na ovocie sa podpisujú najrôznejšie chemické látky prítomné v plodoch, ale aj spomínaný peľ, keď kvitnú. Niektoré sú pre človeka prekážkou len v surovom stave, a preto ich pred zjedením treba skúsiť tepelne upraviť. Najčastejšie sme alergickí na jablko, pričom trápiť nás môže len v sezóne a mimo nej vôbec. Veľký vplyv má na alergénnosť jabĺk ich skladovanie, ale aj napadnutie plesňami či hmyzom. Platí, že skladovaním sa množstvo alergénnych bielkovín v ovocí zväčšuje. V praxi to znamená, že jablko odtrhnuté zo stromu a krátko na to skonzumované, nemusí spôsobiť žiadne zdravotné komplikácie. Najviac alergénne sú odrody Golden Delicious alebo Granny Smith, menej zase Santana alebo Elise. Veľa pacientov s jablčnou alergiou toleruje starú odrodu lesných jabĺk (tzv. staré padavky).
Niekedy dokonca stačí bozk od človeka, ktorý ovocie práve zjedol. Inokedy sa alergia prejaví pri strúhaní tohto ovocia a niekto reaguje podráždene pri jeho šúpaní.
Neznášanlivosť fruktózy
Ešte pred tým, než sa o tom rozpíšem, musím spomenúť ešte jednu možnú príčinu nežiaducich reakcií po zjedení spomínaných druhov ovocia, najmä ak ide o tráviace ťažkosti - kŕče, nafukovanie, hnačky a pod. Na vine totiž môže byť aj fruktóza, tzv. ovocný cukor, ktorý sa vo veľkom množstve vyskytuje práve v jablkách, slivkách, hruškách a pod. (v porovnaní napr. s bobuľovým ovocím alebo citrusmi, ktoré nemajú tak vysoký obsah voľnej fruktózy).
What's a Food Allergy -- and What's Not? | Body Stuff with Dr. Jen Gunter | TED
Diagnostika alergie na ovocie
Spomínané prejavy potravinovej alergie si žiadajú dôkladné lekárske vyšetrenie, na základe ktorého sa zistí, ktoré látky vyvolávajú alergickú reakciu. Prvým krokom je dôkladná anamnéza, a teda poskytnutie údajov o stravovaní spolu s údajmi o následných ťažkostiach. Dôležité je, po akom čase od kontaktu s potravinou sa ťažkosti objavili, či sa jednalo o surovú alebo tepelne spracovanú potravinu, či došlo k požitiu alebo len ku kontaktu s potravinou. Dôležité sú ale aj ďalšie faktory, ako fyzická záťaž v danom období, stres, užívané lieky, vírusové ochorenia, výskyt alergie v rodine a podobne.
Špecializované vyšetrenia
Ďalším krokom je pri pochybnostiach návšteva špecializovaného pracoviska. Tu sa môžete stretnúť s:
- Kožnými testami (prick testy): Na vnútornú stranu predlaktia sa pomocou sterilnej ihly vpraví do kože alergén (látka, ktorá môže potenciálne spôsobovať alergickú reakciu). Po približne 15 minútach sa na základe veľkosti pupenca vyhodnotí reakcia. K testovaniu sa môžu použiť surové potraviny, tepelne spracované alebo extrakty potravín.
- Laboratórnou diagnostikou IgE protilátok: Absolvuje sa odber krvi na laboratórnu diagnostiku IgE protilátok - teda protilátok, ktoré zohrávajú najdôležitejšiu úlohu v patogenéze alergií.
- Komponentovou diagnostikou: Pracuje s tým, že alergén nie je jedna molekula, ale ide o zmes viacerých alergénov, tzv. alergénnych komponentov. Teda ak sa povie, že sme alergickí na mlieko, presnejšie sme alergickí na bielkovinu mlieka a ešte presnejšie sme alergický na jednu alebo viaceré druhy mliečnych bielkovín, ktoré majú rozličné vlastnosti a spôsobujú napríklad aj odlišné prejavy alergií. Niektoré bielkoviny sú odolnejšie (a tým pádom nebezpečnejšie), niektoré menej odolné, ničí ich teplo alebo kyseliny tráviaceho traktu. Jej výstupom nie je určenie, že sme alergickí na jablko, ale že v patogenéze (vzniku) našej alergie hrá primárnu úlohu istý alergén (alebo rodina alergénov), ktorý sa s rôznou mierou pravdepodobnosti môže prejaviť ako alergia na hneď niekoľko potravín, vrátane jablka.
Diagnostiku vyššie spomínaných nešvárov (vrátane neznášanlivosti fruktózy) vám urobia pomocou tzv. záťažových testov u väčšiny alergológov.
Liečba a prevencia alergie na ovocie
Základným pilierom liečby potravinovej alergie je vyhýbanie sa spúšťačom reakcie. Ak trpíte potravinovou alergiou, danú potravinu musíte jednoznačne z jedálnička vylúčiť. Pri miernych prejavoch alergie sa im stačí vyhýbať. Ak zistíte, že trpíte potravinovou intoleranciou, mali by ste obmedziť príjem danej potraviny, nahradiť ju alebo sa jej úplne vyhnúť.
Diétne opatrenia
Pri preukázanej senzibilizácii PR10 (bet v 1) sa v úvode diéty (najmä ak sú prítomné akútne príznaky) odporúča na čas úplne vylúčiť všetky orechy, strukoviny aj všetky druhy (hlavne) surového ovocia. Postupne sa však môžeme vrátiť ku konzumácii napr. tepelne upravených jabĺk, hrušiek, marhúľ (napr. kompótov). Strava by mala byť založená prevažne na živočíšnych produktoch ako sú mäso, vajíčka, ryby, neochutené mliečne výrobky + neochutené druhy obilnín, pečiva, zelenina okrem koreňovej a rôzne druhy tukov (môžu byť aj rastlinné, ale nie orechové a sójové oleje).
Po 4-6 týždňoch sa následne odporúča postupne zavádzať vylúčené potraviny a odsledovať si reakcie. Ak ojedinele hrozia vážnejšie prejavy, tak sa tieto potraviny naspäť nezaradzujú vôbec. Pretože vždy je to o určitom percente pravdepodobnosti, že skrížená reakcia nastane. Ak trpíte syndrómom peľovej potravinovej alergie, vyhnite sa konzumácii spomínaných potravín v surovom stave. Taktiež sa nepríjemným symptómom môžete vyhnúť, ak si pochutíte na daných potravinách mimo peľovej sezóny príslušného peľu.
Farmakologická liečba a posilňovanie imunity
Na zmiernenie alergie sa používajú antihistaminiká, ktoré účinkujú rýchlo a zmierňujú symptómy ako svrbenie, začervenanie kože, opuch, výtok z nosa či kýchanie. V tabletovej forme je na trhu viac voľnopredajných liekov na alergiu.
„Predchádzať a zmierňovať alergické prejavy pomáha aj posilňovanie imunity vhodnými spôsobmi. Mnohé štúdie dokázali, že priebeh alergickej reakcie dokáže zmierniť užívanie beta glukánov,“ tvrdia odborníci. Zaujímavou možnosťou je aj alergénová imunoterapia.
„Žiaľ, neexistuje všeobecná a pre každého platná rada, ako sa vyhnúť alergii alebo ako alergickú reakciu zmierniť, prípadne odstrániť. Dôvod je jednoduchý, každá alergická reakcia je výsledkom zložitých chemických reakcií rôznych látok. U jedného takých, u druhého onakých. Preto je veľmi dôležitá dobrá diagnostika, správne nastavená diéta a posilňovanie imunity. Určite neodporúčam skúšať rôzne babské rady, reakcia na alergén v strave môže byť rovnako vážna ako alergia na bodnutie včelou a môže mať aj fatálne následky.“