S výsevom jarných šalátov sa začína tá pravá záhradkárska sezóna. Najčastejšie pestujeme šalát hlávkový a šalát ľadový, ale aj ostatné druhy, ako sú čakanka štrbáková (endívia), šalát listový či rímsky, majú na hriadkach svoje miesto.
Všetky šaláty sú jednoročné rastliny s pomerne krátkym vegetačným obdobím. Nie sú príliš náročné na prostredie. Dôležité je, aby pôda počas vegetácie bola dostatočne vlhká. Neznášajú zamokrené pôdy ani priame hnojenie maštaľným hnojom. Výhodou je, že sú pomerne odolné proti nízkym teplotám. Práve pre túto vlastnosť sa zaraďujú ku skorým jarným druhom zeleniny. Hodia sa na pestovanie aj vo vyšších polohách. Horkú príchuť šalátov spôsobuje prítomnosť intybínu, ktorý má liečivé účinky a priaznivo vplýva na nervovú sústavu, látkovú premenu a funkciu tráviacich orgánov.
Šalát hlávkový
Listy, ktoré tvoria ružicu alebo hlávky, môžu byť rôzne sfarbené a skučeravené, podľa odrody. Vegetačné obdobie sa pohybuje od 30 do 110 dní, v závislosti od typu, odrody a spôsobu pestovania. Pod vplyvom nepriaznivých svetelných podmienok ku koncu vegetačného obdobia vyrastá kvetná stonka s drobnými kvetmi. Plodom sú nažky s venčekom páperia, ktoré sa pri čistení oddelia. Získané semeno môžeme použiť na budúcu sejbu.
Pestovanie hlávkového šalátu
Vysievame ho na chránené slnečné a teplé stanovište. Veľké kolísanie denných a nočných teplôt nie je škodlivé, naopak prospieva. Vyššie teploty nad 15 °C pri nedostatku vlahy spôsobujú zlé zavinovanie hlávok. Rastlina je náročná aj na prístupný vápnik a z mikroelementov na bór. Ak je pôda správne hnojená, po vysádzaní už netreba prihnojovať.
Šalát pestujeme z priamej sejby alebo z priesad skoro na jar. V januári až februári osivo sejeme nahusto do debničiek. Keď majú rastlinky dva pravé listy, rozsádzame ich, najlepšie do zakoreňovačov. Po rozsadení šalátu udržiavame dva až tri dni teplotu okolo 18 °C. Neskôr znížime na 14 až 15 °C a v noci na 10 až 13 °C. Polievame opatrne v ranných hodinách, aby rastliny do večera obschli, inak im hrozí napadnutie hubovými chorobami. V tomto čase rastliny potrebujú dostatok svetla a vetranie.
Vysádzať do voľnej pôdy môžeme od marca do konca apríla. Priesady majú mať 4 až 6 pravých listov. Sadíme do riadkov vzdialených 25 až 30 cm a na vzdialenosť rastlín v riadku 25 cm. Pri všetkých typoch šalátov je dôležité plytké sadenie, aby srdiečko bolo aspoň 1 cm nad úrovňou pôdy. Rozložením termínu sejby a vysádzania môžeme skorý šalát zberať od konca apríla až do konca júna. Potom nastupujú letné odrody. Neskorý jarný a letný šalát pestujeme z priesad alebo z priamej sejby.
Šalát rímsky
Na Balkánskom polostrove patrí k najpestovanejším listovým zeleninám. Má mohutnejšiu koreňovú sústavu a mohutnejší vzhľad nadzemných orgánov. Listy sú podlhovasto elipsovité, dosť rebrovité, celistvookrajové, mierne vlnité, pokryté voskovým povlakom. Hlávka je voľne zavinutá, pretiahnutá do výšky. Vnútorné listy sú veľmi jemné, chrumkavé. Vegetačné obdobie je dlhšie a trvá 100 až 120 dní.
Pestovanie rímskeho šalátu
Šalát rímsky je na pôdu náročnejší ako šalát hlávkový. Vyžaduje humózne piesočnato-hlinité až hlinito-piesočnaté pôdy. V porovnaní s hlávkovým šalátom je náročnejší na teplotu. Optimálna teplota pestovania je 15 až 20 °C. Rastliny vo fáze priesad znášajú pokles teplôt do -5 až -6 °C. Po vytvorení hlávok je šalát rímsky citlivý na pokles teplôt pod 0 °C.
Pestuje sa z priamych výsevov alebo z priesad. Pre skoré pestovanie je výhodnejšie vysádzať ho z predpestovaných priesad. Výsevy robíme do vykurovaných zakrytých priestorov v druhej polovici februára a výsadbu po 15. až 20. marci. Optimálny spon je 30 x 30 až 40 x 30 cm. Neskoršie vysádzame už podľa potreby a priebežne. Na jesenné zbery však nesadíme po 15. auguste, lebo rastliny nestihnú dozrieť. Počas vegetácie raz až dvakrát plytko okopávame asi do hĺbky 3 až 4 cm. Zalievame priebežne podľa potreby. Prvé zbery z marcových výsadieb sú v druhej polovici mája.
Šalát listový
Na rozdiel od šalátu hlávkového nevytvára zavinutú hlávku, ale len ružicu listov. Listový šalát je atraktívna zelenina pre svoj tvar a rozmanitú farebnosť. Typ 'lollo' vytvára kompaktné ružice kučeravých listov žltozelenej alebo červenohnedej farby a typ dubolistý tvorí ružice vykrajovaných listov zelenej, červenej až hnedočervenej farby. Listy sú krehké, jemnej horkastej chuti. Odrody dubolistého typu neobsahujú horké látky. Šalát listový je v porovnaní so šalátom hlávkovým menej náchylný na vybiehanie do kvetu pri pestovaní v letnom období. Má rovnaké nároky na pestovanie ako šalát hlávkový.
Pestovanie listového šalátu
Šalát listový pestujeme z priamych postupných výsevov od apríla do augusta alebo z predpestovaných priesad. Predpestovanie priesady trvá 4 až 6 týždňov. Výsevy robíme už koncom februára. Priesady vo fáze 4 až 5 pravých listov vysádzame na stanovište do sponu 30 x 20 až 30 cm, odrody typu 'lollo' sadíme do užších sponov.
Vegetačné obdobie listových šalátov trvá 8 až 10 týždňov. Listové ružice sa zberajú ručne opatrným odrezaním v mieste koreňového krčka. Hmotnosť zberaných ružíc je okolo 250 g z jednej rastliny. Dubolistové odrody šalátu listového môžeme zberať aj postupne. Šalát listový pomerne rýchlo vädne, preto by sme ho mali zberať v ranných hodinách.
Šalát ľadový
Je odolný proti vybiehaniu do kvetu. Pre túto vlastnosť ho môžeme pestovať od jari až do konca sezóny. K ďalším prednostiam patrí dobrá odolnosť proti chorobám a svieži stav, v akom sa dokáže dlho udržať. Okraje listov sú pílkovité alebo zúbkovito strihané. Hmotnosť hlávky pri tmavozelených odrodách je okolo 1 kg i viac, pri svetlozelených odrodách býva nižšia.
Pestovanie ľadového šalátu
Šalát ľadový má podobné nároky na prostredie ako šalát hlávkový, neznáša však nízke teploty pod -1 °C. Nemá špecifické nároky na pôdu, neznáša však studené a zamokrené pôdy. Môžeme ho pestovať aj z priameho výsevu od marca do júla, ale vhodnejšie je z predpestovaných priesad. Vo vonkajších podmienkach začíname s jeho výsadbou v prvej dekáde apríla. Najneskorší termín je polovica augusta.
Priesady vysádzame vo fáze 4 až 5 pravých listov. Spon závisí od pestovanej odrody. Svetlozelené európske odrody vysádzame do sponu 30 x 30 cm, tmavozelené odrody do širšieho sponu 40 x 30 až 40 cm. Vhodné je zakryť porast netkanou textíliou ihneď po výsadbe, a to na obdobie 4 až 5 týždňov. Urýchlime tým zber a hlavne ochránime rastliny pred skočkami, ktoré sú schopné zničiť celý porast. Pôdu kypríme asi dva- až trikrát, alebo kým sa nevytvoria hlávky.
Čakanka štrbáková (Endívia)
Rastlina sa podobá na šalát hlávkový. V pôde má vretenovitý koreň, z ktorého vyrastá ružica prízemných zelených, niekedy jasnožltých skučeravených listov. Čakanku štrbákovú rozdeľujeme podľa tvaru listov do dvoch skupín - s kučeravými listami a latifolium s celookrajovými a zvlnenými listami.
Pestovanie čakanky štrbákovej
Čakanka štrbáková si vyžaduje kypré, dobre ošetrované pôdy s dostatkom humusu. Najviac vyhovuje teplá slnečná poloha, chránená pred vetrom. Pestujeme ju ako jarnú alebo následnú plodinu po skorých zeleninách, z priamej sejby aj z predpestovaných priesad na skorý zber. Rastliny predpestujeme ako pri šaláte hlávkovom a vysádzame ich od marca až do konca augusta do sponu 30 až 40 x 30 cm.
Kvalitná priesada má byť zdravá, pevná, so 4 až 6 pravými listami. Na jesenný a zimný konzum vysievame osivo koncom júna alebo v júli priamo do voľnej pôdy, do riadkov vzdialených od seba 30 až 40 cm. Po vytvorení štyroch listov jednotíme na vzdialenosť 30 cm. Porast počas vegetácie pravidelne odburiňujeme. V prípade sucha zavlažujeme aspoň raz týždenne. Pri nedostatku vlahy rastliny vybiehajú do kvetu a potom nie sú vhodné na konzum.
Pred zberom treba hlávky vybieliť. Bielenie trvá 2 až 3 týždne. Postupujeme pri tom tak, že rastliny zväzujeme lykom alebo špagátom. Odporúča sa zahrnúť rastliny zeminou do polovice ich výšky.
Nutričné hodnoty a využitie šalátov
V jedinom liste šalátu sa ukrýva celý komplex vitamínov a minerálnych látok. Nájdete v ňom vitamíny A, B, C a E, z minerálov je bohatý najmä na železo, vápnik a mangán. Do svojej stravy by ste ho mali zaradiť aj pre obsah kyseliny listovej, vo farebných odrodách sa nachádzajú tiež karotény.
Hlávkový, ľadový, rímsky - všetky odrody šalátu prispievajú k správnej činnosti trávenia, bojujú proti únave a slúžia ako prevencia proti kardiovaskulárnym ochoreniam. Šaláty sa väčšinou nevyužívajú ako hlavné jedlo, slúžia prevažne ako príloha vo forme samostatného šalátu alebo ako súčasť miešaných zeleninových šalátov. K nevýhodám šalátov patrí to, že sa nedajú dlhodobo skladovať. V chladničke vydržia len niekoľko dní.
Rímsky šalát patrí medzi najcennejšie druhy šalátov - je výživný, chrumkavý a všestranný v kuchyni. Jeho pevná štruktúra listov umožňuje aj tepelné spracovanie - dusenie či grilovanie. Je základnou zložkou šalátu Cézar, ale dá sa použiť aj do sendvičov, wrappov, polievok a grilovaných jedál.
Snadný dresink na řecký salát ve skleničce - Roman Paulus - Kulinářská Akademie Lidlu
Bežné choroby a škodcovia
Častou chorobou šalátov je pleseň šalátová (Bremia lactucae). Prejavuje sa vznikom svetlozelených až žltozelených škvrn na listoch, ktoré sa postupne zväčšujú, zasychajú a nekrotizujú. Škvrny môžu byť pokryté belavým popraškom. Chorobu podporuje vysoká vzdušná vlhkosť a zvlhčenie listov.
Na šaláte sa vyskytuje aj hniloba, ktorej hlavným príznakom sú modré škvrny na koreňovom krčku s bielym povlakom. Neskôr bývajú napadnuté aj listy. Základným preventívnym opatrením je dostatočná vzdušnosť medzi jednotlivými hlávkami.
Medzi najčastejších škodcov patria slimáky, vošky a húsenice. Proti slimákom je možné použiť pasce alebo návnady. Vošky sa dajú odstrániť prúdom vody alebo insekticídnym mydlom. Húsenice sa zbierajú ručne alebo sa používajú biologické insekticídy.
tags: #rynsky #salat #pestovanie