Záhrada je potešenie, kde mnohí radi trávia svoj voľný čas. Čo však v prípade, ak záhradu nemáme a aj napriek tomu by sme si chceli dopestovať niečo vlastné? Nezúfajte, pestovať zeleninu môžete hoci aj na balkóne, terase či streche. Spojíte tak krásu s užitočným. Aj keď nemáte záhradku, ešte nie je nič stratené. Jediné, bez čoho sa nezaobídete, je dostatočný priestor, či už na balkóne, terase alebo strešnej terase. Ak ho máte, môžete si aj vy natrhať zeleninu do polievky, alebo si urobiť chutný šalát. Na balkóne si totiž môžete dopestovať rôzne druhy zeleniny.
Prečo pestovať vlastnú zeleninu v mestskom prostredí?
Pestovanie vlastnej zeleniny prináša celý rad výhod. V prvom rade, presne viete, čo jete. Žiadne zbytočné postreky, plastové balenie, logistika. Jednoducho si ráno vybehnete na záhradu alebo balkón, odtrhnete pár listov šalátu, pár cherry paradajok a máte čerstvé raňajky. A to nehovoriac o chuti. Doma vypestovaná zelenina sa len málokedy dá porovnávať s tou z obchodu.
Okrem toho, domáce pestovanie je aj výborný spôsob, ako ušetriť. Semienka stoja len pár eur, no z jedného balíčka viete mať úrodu na niekoľko týždňov. A netreba k tomu ani veľkú záhradu či pozemok. Postačí menší záhon či pár kvetináčov na balkóne, okennej parapete alebo si vlastnú úrodu vypestujte v záhradnom altánku. Bonusom je tiež, že pri záhradkárčení a pestovaní môžeme na chvíľu vypnúť a odreagovať sa. Či už chcete mať zeleninu pre seba, alebo zapojiť aj deti a ukázať im, ako rastú potraviny, určite sa oplatí vyskúšať si to na vlastnej koži. A vôbec nevadí, že začínate v malom.
Základné princípy pestovania zeleniny v nádobách
Nezabudnite vziať do úvahy základné pravidlá pestovania v nádobách.
Výber nádob a substrátu
- Pripravte si nádoby na pestovanie - vhodné sú hlboké nádoby, respektíve črepníky. Vyberajte si tak, aby boli uspôsobené na pestovanie konkrétnej zeleniny. Vo všeobecnosti potrebuje plodová zelenina najviac miesta.
- Nezabudnite na misky - a to z dôvodu, aby sa mala kam prebytočná voda zachytiť.
- Vyberajte si iba vhodný a kvalitný substrát na pestovanie - samozrejme, kvôli výnosu.
- Z rovnakého dôvodu nezabudnite ani na drenáž.
- Pamätajte, že nádoby nie je dobré naplniť až po vrch.
Predpestovanie alebo kúpa priesad?
Rastlinky síce môžete vypestovať už od semienka, ale je tu viac rizík na neúspech, hlavne ak ste začiatočník. Bylinky aj zeleninu si môžete predpestovať v byte - s výsevom začnite od polovice februára do polovice marca. Môžete sa však rozhodnúť aj pre jednoduchšiu možnosť a na jar si kúpiť už predpestované mladé rastliny. Bežné druhy zeleniny ako listový šalát, cukety a paradajky sú dostupné ako priesady. Raritná zelenina a iné špeciálne odrody si sami vypestujete zo semien.
Slnečné svetlo a umiestnenie
Slnečné svetlo je pri pestovaní kľúčové. Väčšina zeleniny potrebuje slnko, ideálne aspoň niekoľko hodín denne. Ak máte balkón orientovaný na juh alebo západ, máte výhodu. Pokiaľ máte na balkóne viac miesta, môžete si trúfnuť aj na klasickú, veľkú odrodu rajčín. Balkón orientovaný na juh je ideálny pre zeleninu, ktorá miluje teplo, ako sú paradajky, baklažány a papriky.
Ani v prípade málo slnečného balkóna ešte nie je nič stratené. V tieni sa napríklad darí špenátu či rukole. Ak je však priestor viac v tieni, stále máte možnosti. Niektoré druhy zeleniny, ako je šalát či špenát, vypestujete aj v polotieni. Ak je balkón orientovaný viac na západ alebo východ, zasaďte balkónovú zeleninu až po poslednom mraze v máji.
Je nutné vedieť rozlišovať tiene. Pokiaľ si myslíte, že sa v tieni nedá nič pestovať, mýlite sa. V prvom rade sa musíte naučiť rozlišovať tiene. Pokiaľ si nie ste istí, vyskúšajte pestovať zeleninu v nádobách a podľa toho, ako sa jej bude dariť, ju premiestňujte z tieňa na slnko a naopak. Pokiaľ zistíte, že zelenina neprosperuje alebo chradne, premiestnite ju.
- Polotieň - 5 - 6 hodín denne poludňajšieho slnka, kedy býva najsilnejšie. Rastliny nebudú celodenne vystavené slnku, budú aj v polotieni - a to ráno, zvyšok dňa budú na slnku. Nebudú rásť rýchlo, ale stále budú rásť normálne.
- Mozaikový tieň - spôsobený korunami stromov, keď už majú listy. Je to ľahký, prirodzený tieň, ktorý rastliny akceptujú. Svetlo prejde cez listy a koruny stromov, nie je také prudké.
- Plný tieň, hlboký tieň - spôsobený budovami a pevnými bodmi v záhrade, prípadne hustou kulisou stromov. Nie je vhodný na pestovanie zeleniny. Pokiaľ sa tam slnko nedostane vôbec, nie je možné vypestovať zdravé priesady ani zeleninu.
Pokiaľ už viete, aký tieň v záhrade máte, môžete sa pustiť do výsadby zeleninových priesad alebo aj do výsevov. Teplomilné rastliny ako paradajky, papriky či baklažány chráňte pred vetrom - najmä plodiace odrody.
Vhodné druhy zeleniny a ovocia pre pestovanie v nádobách
Na balkón je najlepšie zasadiť také rastlinky, ktoré v sebe spoja estetiku s úžitkom. Niektoré druhy zeleniny sú ako stvorené pre menšie priestory - rýchlo rastú, dobre sa kombinujú a navyše ich môžete pestovať aj v nádobách. Na balkóne sa dá pestovať táto zelenina:
Cherry paradajky a rajčiny
Väčšina bude súhlasiť, že tou najväčšou ikonou medzi balkónovou zeleninou sú cherry paradajky. Je to logické. Tieto rastlinky sú nízkeho vzrastu, nemajú veľké nároky na priestor a sú pomerne nenáročné na pestovanie. To najdôležitejšie, čo treba pri ich pestovaní dodržať, je umiestnenie opory v podobe kratšej tyčky, ku ktorej sa musí každá priesada priviazať. Medzi najznámejšie odrody patrí napríklad odroda Vilma. Sadeničky si môžete kúpiť napríklad v lepších záhradníctvach, prípadne si ich môžete dopestovať zo semienok. Dôležité je, že sadeničky cherry paradajok sú nenáročné na pestovanie v každej svojej fáze rastu.
Paradajky potrebujú dostatok priestoru. Pre paradajky a šalátové uhorky sú vhodné veľké kvetináče alebo menšie, no dostatočne vysoké hrantíky. Preto to jediné, kde môžete urobiť chybu, je chybné zalievanie. Nedostatok vlahy znamená pre rajčinky veľký problém. Rovnako tiež málo slnka a častý tieň. Ak máte na balkóne viac miesta, môžete si trúfnuť aj na klasickú, veľkú odrodu rajčín. Budete však potrebovať väčší kvetináč (aspoň na 20 litrov substrátu). Použiť môžete aj pevné igelitové, textilné alebo jutové vrece. Paradajky a uhorky sa vysádzajú v druhej polovici mája po „ľadových mužoch“. Pre paradajky a uhorky odporúčame siahnuť po odrodách s menšími plodmi. Tie dozrievajú rýchlejšie a úroda býva bohatšia.
Reďkovka
Táto zelenina je ten najlepší kandidát na pestovanie pre úplných začiatočníkov. V podstate sa tu nedá urobiť žiadna chyba. Reďkovky sú hitom medzi rýchlo rastúcou zeleninou. Už 3 až 4 týždne po vysadení môžete zberať úrodu. Potrebujete síce trochu priestoru na hĺbku - na to vám ale postačí menší záhon alebo hlbší kvetináč. Reďkovku si tiež môžete vysiať do riadkov medzi inú zeleninu, ktorú ešte len čaká dlhší rast.
Stačí vám obyčajný kvetináč, alebo ešte lepšie dlhší truhlík. Semená sa vysievajú do dvoch riadkov, pričom medzi semienkami v rade treba udržiavať rozostup asi 3 cm. Semená následne prekryjte asi 2 cm hrubou vrstvou substrátu. Potom už len stačí rastlinky pravidelne zalievať - povrch pôdy nesmie vyschnúť. Približne za šesť týždňov sa už budete môcť pokochať rastlinkami. Plody reďkovky pritom dorastajú do takej veľkosti, v akej ich poznáme z obchodu.
Do balkónových záhradiek sú ideálne aj reďkovky - rýchlo rastú a nie sú náročné. Vysievajú sa priamo do hrantíkov alebo kvetináčov už v marci. Rast môžete urýchliť použitím plastových krytov. Vďaka rýchlemu rastu sa dočkáte úrody veľmi skoro a vznikne vám priestor na výsadbu letných šalátov, uhoriek či paradajok. Reďkovky potom môžete využiť do šalátov alebo nimi ozdobiť chlieb.
Na pestovanie si nemusíte zvoliť iba najznámejšiu červenofialovú variantu reďkovky. Medzi osivom si môžete vybrať reďkovky rôznych tvarov a farieb. Reďkovky sa dajú pestovať prakticky v akejkoľvek nádobe s hĺbkou aspoň 20 centimetrov.
Papričky a chilli papričky
Pri pestovaní papričiek na balkóne platia podobné zásady ako pri rajčinách. Aj papričky sú rovnako teplomilné a náročné na pravidelné zalievanie. Pôda nesmie veľmi vyschnúť. Papričky majú aj ďalšiu veľkú výhodu. Na balkóne vyzerajú priam nádherne dekoratívne. Niektoré odrody sú naozaj prekrásne. K takým odrodám patria napríklad kríčkové papričky Pyramid. V truhlíkoch sa zase veľmi dobre darí odrode Amy.
Ak máte menší balkón a pestovali by ste radšej niečo ešte menšie, tak v tom prípade sú pre vás to pravé kríčkové chilli papričky. Dokážu skrášliť priestor s výrazne sfarbenými plodmi. A ponuka semienok ich jednotlivých odrôd na pestovanie sa vôbec nedá porovnať s mizivou ponukou už zrelých plodov v supermarketoch. Chilli papričky sa pestujú podobne ako ich väčšie sestry. Rovnako milujú teplo a svetlo. Preto im treba dopriať také miesto, kde na nich bude svietiť slnko minimálne 6 hodín denne, ideálne ešte o hodinku viac. Rozdiel je najmä v tom, že chilli papričky obľubujú striedanie suchých a mokrých cyklov, takže ich nie je potrebné polievať každý deň.
Ak chcete, aby mali chilli papričky hustejšiu korunu, je im treba odtrhnúť vrcholové výhonky. A to približne v čase, keď majú rastlinky asi 15 cm. Deti sa určite potešia odrode papričiek Hamík. Menšie oranžové plody sú takmer bez semienok a veľmi sladké. Jedna rastlina papriky dokáže aj v nádobe vyprodukovať tucet alebo aj viac plodov. Najlepšie na pestovanie v nádobách sú malé, kríčkové odrody. Opäť použite nádoby s objemom aspoň 20 litrov a šírkou 60 centimetrov.
Šaláty
Pri pestovaní šalátov uspejú aj netrpezliví záhradkári. Šaláty rastú rýchlo a nevyžadujú veľa starostlivosti. Potrebujú pravidelnú zálievku a dostatok svetla. Výhodou je, že s ich pestovaním na balkóne môžete začať už v apríli - najmä ak na kvetináč či pestovateľský hrantík umiestnite špeciálny kryt, ktorý vytvorí pre šalát malé parenisko. Na takúto výsadbu sa výborne hodí listový šalát alebo rukola. Sadia sa priamo do kvetináčov či hrantíkov a môžete ich zbierať niekoľko týždňov - dorastajú totiž priebežne.
Ďalšou možnosťou je ľadový šalát. Môžete ho pozbierať celý naraz alebo postupne odtrhávať staršie listy - nové dorastajú. Dávajte si však pozor, aby ste nepoškodili srdiečko rastliny. Ak máte chuť na zmenu, vyskúšajte šaláty s červenými listami alebo odrody typu Lollo Rosso. Skúsiť môžete aj rímsky šalát - má síce pevnejšie listy, no je menej náročný na pravidelnú zálievku než iné druhy. Ak obľubujete japonskú kuchyňu, určite vás potešia ázijské šaláty s jemne pikantnou, korenistou chuťou. Šalátové odrody sa skvele pestujú aj v menších nádobách. Jednoducho ich vypestujete zo semienok vysadených skoro na jar.
Šalát možno vysádzať takmer počas celého roka. Vhodné sú však celoročné odrody, ktoré dobre znášajú aj vysoké letné teploty, ako napríklad odroda „Adinal“. Listovému špenátu a šalátu stačí kvetináč s priemernou hĺbkou, nevadí im tieň a pri pravidelnej zálievke sa z nich môžete tešiť naozaj dlho. 2 hodiny slnka denne stačia pre ázijské druhy listovej zeleniny a šalátov.
Bylinky a jedlé kvety
Vašu balkónovú záhradku rozjasní výsadba jedlých kvetov, ako je kapucínka či nechtík lekársky. Skvelo doplnia aj aromatické bylinky, ako napríklad kôpor alebo šalvia. Bylinky sú priestorovo nenáročné - miesto pre ne nájdete naozaj aj na najmenšom balkóne. Odmenou budú vône a chute, ktoré potešia všetky zmysly. Vyskúšať môžete napríklad aj mätu, ktorá prekvapí vôňou ananásu alebo čokolády. Ak radi varíte, určite nevynechajte rozmarín, tymián, bazalku, ligurček - čerstvé vetvičky dodajú jedlám neopakovateľnú arómu.
Bylinky môžete pestovať v kvetináčoch s priemerom približne 15 cm. Malé kvetináče ale aj rýchlejšie vyschnú. Bylinky môžete pestovať vo visutej záhrade. Oregano sa dá pestovať v závesnom kvetináči. V závesných kvetináčoch sa darí aj jahodám. Etažér na rastliny sa hodí pre vzpriamene rastúce rastliny, ako je bazalka alebo rozmarín.
Ďalšie vhodné druhy
- Jarná cibuľka - je nenáročná na priestor aj starostlivosť. Rýchlo vám vyrastie a môžete ju sadiť priebežne.
- Cesnak - ak máte trochu trpezlivosti, cesnak je vďačná plodina. Stačí zasadiť strúčiky na jeseň alebo skoro na jar a na konci sezóny máte vlastnú úrodu. Na vypestovanie veľkých cibúľ je nevyhnutné použiť veľké nádoby.
- Mangold alebo špenát - obe tieto listové zeleniny sú nenáročné, zvládajú aj polotieň a dajú sa zbierať opakovane.
- Baby karotka - mrkva síce potrebuje hĺbku, ale existujú odrody určené do kvetináčov - baby karotky či guľaté odrody. Mrkva potrebuje na rast kvetináče s hĺbkou minimálne 40 cm. Pôda by mala byť v kvetináči rovnomerne vlhká, aby ste podporili klíčenie.
- Tekvice a cuketa - trpasličie typy tekvíc a cuketa sú vhodné na pestovanie v nádobách. Pri pestovaní v nádobách pomôže oporná mriežka alebo niekoľko bambusových tyčí. Je to popínavá rastlina a je vhodné vysadiť jednu do každej nádoby. Ocení nádobu s objemom aspoň 20 litrov a tiež bude potrebovať opornú tyč. Na jednej rastline sa zvyčajne urodí aj niekoľko plodov, ktoré sú dosť ťažké.
- Cvikla, petržlen, kaleráby, uhorky, feferónky.
- Zemiaky - na pestovanie zemiakov sú dostupné špeciálne kvetináče s vyberateľnou vnútornou časťou, ktorá vám uľahčí zber hľúz. Najmä na pestovanie zemiakov na balkóne sú vhodné špeciálne pestovateľské vrecia alebo tašky.
- Ovocie - popínavé jahody, čučoriedky, brusnice a citrusy. Čučoriedky sú obľúbenou maškrtou a bohatým zdrojom karoténov, vitamínu C a dokonca vápnika a iných minerálnych látok. Ak chcete zbierať úrodu čučoriedok, zaobstarajte si dostatočne veľkú nádobu s objemom minimálne 40 L. Nádoba by určite mala mať drenážne otvory. Čučoriedky potrebujú kyslý substrát a môžete ho buď kúpiť, alebo si ho namiešať zo záhradnej zeminy a rašeliny v pomere 1:3. Jahody sú ideálnym ovocím na pestovanie v nádobách, najvhodnejším druhom sú popínavé alebo balkónové previsnuté jahody. Vysadiť si ich môžete na jar alebo aj v lete a vyberajte si len kvalitné sadenice, ktoré zasadíte do kyslého substrátu s dostatočnou závlahou, pozor však na premočenie.
Techniky a vybavenie pre efektívne pestovanie
Dnes na trhu možno dostať naozaj široké spektrum rôznych nádob, kvetináčov a truhlíkov, v ktorých možno pestovať. Ak nádoby plánujete umiestniť v záhrade, teda v exteriéri, využiť možno aj staršie vedrá, starý kuchynský riad.
Výber správnych nádob podľa materiálu a objemu
Typ nádoby bude závisieť od typu zvolenej rastliny. Zvažovať treba veľkosť, váhu a tiež dizajn nádoby tak, aby ste svoje obydlie, terasu či záhradu esteticky vyladili a skrášlili. Pre každú rastlinu vyberte nádobu dostatočne veľkú, aby poskytovala priestor pre korene.
- Plastové kvetináče sú väčšinou najlacnejšou voľbou. Sú ľahko presúvateľné a vhodné na menšie rastliny, ideálne v interiéri, prípadne ako závesné kvetináče alebo kvetináče na parapete okna. Plastové nádoby sa vyrábajú v rôznych tvaroch, veľkostiach, farbách a tiež kvalite. Tie najlacnejšie a najmenej kvalitné sa používajú na sadenice, resp. dočasný „domov“ rastlín.
- Keramické glazované kvetináče majú výhodu v tom, že glazúra chráni rastlinu pred únikom vlhkosti a nemusíte ich polievať tak často. Ak zvolíte veľký keramický kvetináč, myslite na jeho vyššiu váhu.
- Terakota je druh hliny typickej hnedo-červenej farby. Odtieň terakoty sa líši od množstva obsiahnutého železa v hline, ktoré na vzduchu oxiduje, a nájdete ich v odtieňoch sivej, cez svetlohnedú až po sýtočervenú. Sú pomerne lacné, v rôznych tvaroch a veľkostiach a sú obzvlášť vhodné do exteriéru ako doplnok vo vidieckom alebo vintage štýle.
- Drevo, ako prírodný materiál, je veľmi vhodný na kvetináče, pretože vysychá pomaly a rastliny si tak dlho udržia vlhkosť.
- Kovové a betónové nádoby sú odolné a vhodné pre veľké rastliny so sklonom sa prevrátiť pri silnom vetre. Vhodné sú hlavne do exteriéru, ale myslite na to, že manipulácia s nimi nebude jednoduchá.
Okrem toho by kvetináče vždy mali mať odtokový otvor, aby sa zabránilo zamokreniu. Ak nádoba nemá drenážne otvory, buď ich pred sadením na spodku urobte, alebo, ak to možné nie je, nasypte na spodok kvetináča kamienky alebo črepy zo starého hlineného kvetináča a na ne navrstvite substrát.
Vertikálne pestovanie
Ak na záhradke nemáte veľa miesta, dobrou stratégiou môže byť pestovanie do výšky. Vertikálne pestovanie je ideálne riešenie pre malé záhrady, terasy aj balkóny. Môžete tak získať viac úrody na rovnakom priestore, využiť aj steny či kúty a zároveň udržať poriadok v záhone či črepníkoch. Pomocou vertikálnej záhrady optimálne využijete plochu balkóna. Na bohatú úrodu zelenina navyše potrebuje dostatok priestoru pre korene.
Vertikálnu záhradu si môžete vytvoriť rôznymi spôsobmi. Môžete využiť jednoducho závesné kvetináče, ale skvelou voľbou sú aj drevené palety. Keď ich opriete alebo namontujete na stenu, pridáte textilné vrecká alebo malé črepníky, máte za krátku chvíľu hotovú jednoduchú a efektívnu vertikálnu záhradu. Môžete tiež využiť staré rebríky, na ktoré upevníte kvetináče - skvelý nápad napríklad pre bylinky. Vertikálna záhrada vám ušetrí miesto a zároveň poskytne lepší prístup k plodinám. A v neposlednom rade môže pôsobiť aj ako estetický prvok záhrady.
Pestovateľské vrecia a tašky
Najmä na pestovanie zemiakov na balkóne sú vhodné špeciálne pestovateľské vrecia alebo tašky. Tie sú väčšinou vyrobené z pevnej PVC tkaniny, ktorá prepúšťa vodu a vzduch. Okrem zemiakov sa do pestovateľských tašiek dajú pohodlne vysadiť aj bylinky a iné druhy zeleniny. Výhoda: Vďaka rukovätiam ich môžete v závislosti od veľkosti jednoducho preniesť na iné miesto alebo dokonca zavesiť. Okrem toho sa po sezóne dajú priestorovo úsporne uschovať.
Balkónový vyvýšený záhon
Aj na balkóne máte možnosť vytvoriť vyvýšený záhon - predpokladom však je dostatočná nosnosť vášho balkóna. Bezpečným riešením sú vyvýšené záhony, ktoré stoja na nohách a pri ktorých kvetináč nesiaha až na zem. S takýmito hybridmi vyvýšeného záhona a vegetačného stola rovnako nezaťažujete chrbát pri práci ako pri skutočnom vyvýšenom záhone, avšak pre chýbajúcu hĺbku kvetináča odpadajú typické vrstvy vyvýšeného záhona. Okrem toho majú nižšiu hmotnosť a poskytujú ešte dodatočný odkladací priestor na uloženie vášho záhradného náradia alebo ďalších kvetináčov. Takéto vyvýšené záhony si môžete kúpiť alebo sami postaviť.
Upcyklovanie obalov z odpadu: Vlastnoručná výroba kvetináčov
Ak rozstrihnete nápojový kartón na boku, vznikne kvetináč pre reďkovku alebo listový šalát. Prázdne nápojové kartóny môžete premeniť aj na závesný kvetináč. Vyrežte dno a vyvŕtajte 1 cm od okraja vždy jeden otvor do stredu bočnej steny. Navlečte šnúru na zavesenie cez otvory. Teraz obal naplňte substrátom a nasaďte rastlinu. Upcyklovaný závesný kvetináč je hotový.
Starostlivosť o rastliny v nádobách
Pred sadením myslite na to, že rastlina v nádobe si bude vyžadovať častejšie zavlažovanie a tiež hnojenie, pretože zdroje v zemine sú obmedzené.
Zálievka
Zalievanie si vyžaduje istú dávku intuície. Občasné zvlhčenie vrchnej vrstvy pôdy nestačí. Hrantík či kvetináč zalejte takým množstvom vody, aké je substrát schopný vstrebať. Praktickým riešením sú balkónové hrantíky a kvetináče so zabudovanou nádržkou na vodu. Vďaka samozavlažovaciemu systému budú mať rastliny dostatok vlahy aj vtedy, keď práve nebudete doma. Dávajte pozor: kvetináče bez odtokového otvoru sú vhodné skôr ako dekoračné. Voda sa v nich hromadí, čo vedie k zahnívaniu koreňov. S pomocou aku vŕtačky si však otvor do dna kvetináča jednoducho vyvŕtate. Výhodnejšie je zalievať skoro ráno. Zavlažujte pravidelne, najlepšie ráno alebo večer, aby ste zabránili nadmernému odparovaniu. Ak máte na balkóne alebo strešnej terase veľa rastlín, odporúčame automatický zavlažovací systém.
Výživa a hnojenie
Zabezpečte dostatok živín, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody. To platí najmä pre rastliny s vysokou spotrebou dusíka, ako sú paradajky a uhorky. Zvoľte substrát, ktorý dobre zadržiava vodu aj živiny. Kvalitná zemina obvykle už obsahuje aj základné hnojivo. Pre lepšie hospodárenie s vodou môžete do substrátu primiešať aj hydrogél - ten pomôže udržať dostatok vlahy počas horúcich letných dní. Aby rastliny dobre prosperovali, je vhodné substrát obohatiť. Pri výsadbe môžete pridať symbiotické huby, ktoré zlepšujú prijímanie živín. Prípadne si rovno zakúpte substrát s ich obsahom. Po 4 až 6 týždňoch rastliny prihnojte - ideálne organickým tekutým hnojivom alebo hnojivom v granulách. Použite vhodné bio hnojivo a pridajte malé množstvo z neho každé dva týždne do vody na zalievanie.
Kombinácie a striedanie plodín
Ak chcete zo svojho záhradného priestoru vyťažiť čo najviac aj napriek jeho obmedzenej veľkosti, oplatí sa myslieť strategicky: sadiť priebežne, kombinovať druhy a využiť záhon naplno od jari až do jesene. Namiesto toho, aby ste zasiali celý riadok šalátu alebo reďkoviek naraz, rozdeľte si semienka a saďte ich každé 2-3 týždne. Namiesto jednej veľkej úrody, ktorú nestihnete spotrebovať, tak budete mať čerstvé kúsky neustále - bez plytvania.
Niektoré plodiny sa k sebe výborne hodia - podporujú si rast, šetria miesto alebo odpudzujú škodcov. V malej záhrade je takéto „parťácke“ pestovanie mimoriadne výhodné. Príkladom je hrach + šalát alebo špenát - hrach rastie do výšky, šalát ostáva pri zemi. Do väčších kvetináčov môžete kombinovať viacero druhov zeleniny - napríklad šalát s reďkovkami alebo bazalku s paradajkami. Niektoré kombinácie sa zas „nemusia“. Napríklad cesnak a fazuľa, alebo uhorky a paradajky v jednej nádobe, ktoré si môžu konkurovať v živinách a vlhkosti.
Plodiny tiež môžete striedať aj počas sezóny. Ak vytiahnete reďkovky a ostane vám po nich diera, môžete tam hneď dosadiť niečo iné, napríklad šalát alebo špenát. Tak bude priestor v záhrade stále aktívny a úrodný.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Paradajky a uhorky je vhodné umiestniť tak, aby na ne nepršalo. Hoci bude potrebné sledovať zálievku, rastliny tak budú menej náchylné na choroby a vaša úroda bude kvalitnejšia. Pestovanie v nádobách je pohodlný spôsob, ktorý má niekoľko výhod, ale je dobré pamätať na to, že rastliny nemajú toľko priestoru a prevzdušnenej pôdy, ako tie voľne vysadené.
Živý plot (NOVÁ ZÁHRADA)
Pestovanie zeleniny v malej záhrade nie je len o úrode - je to o kontakte s prírodou, o radosti z malých úspechov a o tom, že aj pár čerstvých listov šalátu z vlastnej záhrady chutí oveľa lepšie ako čokoľvek z obchodu. Nemusíte byť skúsený záhradkár ani mať veľkú záhradu. Stačí začať. S jedným kvetináčom, jednou sadeničkou a s chuťou skúšať. Pestovanie v nádobách je praktickým a kreatívnym spôsobom, ako si užívať čerstvú úrodu aj v obmedzenom priestore. S dostatkom slnečných lúčov, kvalitným substrátom a hnojivom sa zelenine určite bude dariť, hoci nebude vo voľnej pôde.