Priznanie viny páchateľom trestného činu: Následky a postup

Účel a povaha trestného konania

Trestné konanie možno charakterizovať ako zákonom stanovený a určený postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov, pri rešpektovaní základných práv a slobôd. Jeho hlavným cieľom je zistenie a objasnenie skutočností o trestnom čine, vrátane osoby páchateľa, znakov trestného činu (či vôbec ide o trestný čin, prípadne iný správny delikt či priestupok), posúdenie otázky pohnútok, motívu páchateľa a rovnako aj zabezpečenie potrestania páchateľa.

Hlavným účelom trestného konania je náležite zistiť trestné činy a spravodlivo potrestať páchateľov. V trestnom konaní je taktiež potrebné skúmať otázky o výške ujmy spôsobenej poškodenému.

Inštitút dohody o vine a treste

Všeobecná charakteristika a historický kontext

Slovenská právna teória považuje dohodu o vine a treste za odklon v trestnom konaní pre jeho zjednodušenú formu. Hoci Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z. z.) neobsahuje legálnu definíciu pojmu odklon, možno ho definovať ako „trestno-procesný spôsob, ktorým sa fakultatívne umožňuje odklonenie od prejednania trestnej veci na hlavnom pojednávaní spravidla mimosúdnym, menej formálnym alternatívnym procesným postupom, na rozdiel od spravidla náročného súdneho konania, ktoré sa po vykonaní dokazovania končí rozhodnutím súdu o vine a treste.“

Tento inštitút predstavuje možnosť vyhnúť sa zdĺhavému konaniu a prejednaniu veci na hlavnom pojednávaní pred súdom a možnosť vybavenia trestnej veci touto zjednodušenou formou.

Inštitút dohody o vine a treste (niekedy nazývanej aj ako dohody o uznaní viny a prijatí trestu) bol do nášho právneho poriadku zavedený v súvislosti s rekodifikáciou trestných kódexov na Slovensku v roku 2005. Uvedené bolo zavedené po vzore USA, kde je tento typ odklonu známy pod názvom „plea bargain“ alebo „plea agreement, plea guilty“ a historicky sa vyvinul v angloamerickom právnom systéme v priebehu 19. storočia.

Ako už názov tohto odklonu napovedá, dohoda o vine a treste predstavuje konsenzuálny spôsob vyriešenia trestnej veci. Obvinený uzná svoju vinu za spáchaný skutok a na základe dohody prokurátor vysloví svoj súhlas s navrhnutým trestom. Tým sa de facto vzdáva svojho práva na prejednanie veci a na súdny proces a je mu súdom uložený trest, a to bez toho, aby sa vykonávalo dokazovanie na hlavnom pojednávaní. Podstata spočíva v tom, že musia byť splnené zákonné podmienky na uzatvorenie takejto dohody.

Dohoda sa uzatvára medzi prokurátorom na jednej strane a obvineným na strane druhej, pričom táto dohoda ešte podlieha schváleniu súdom. Právnu úpravu dohody o vine a treste môžeme nájsť jednak v príslušných ustanoveniach Trestného poriadku (§ 232-233 TP pre konanie pred prokurátorom a § 332-335 TP pre konanie pred súdom), ale rovnako aj vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 619/2005 Z. z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Podmienky uzavretia dohody o vine a treste

Na to, aby vôbec k dohadovaciemu konaniu mohlo dôjsť, musí byť splnených niekoľko nevyhnutných podmienok:

• V prvom rade musí byť vznesené obvinenie konkrétnej osobe. To znamená, že tento odklon možno aplikovať iba v prípade, ak už ide o osobu obvinenú a nie napríklad osobu podozrivú.
• Obvinený musí priznať spáchanie skutku, za ktorý je stíhaný, a jeho priznanie musí byť v súlade so zisteným stavom veci. Dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania.
• Musia byť splnené obligatórne podmienky uvedené v ustanovení § 232 ods. 1 Trestného poriadku.

V dohadovacom konaní je premietnutá zásada oportunity, ktorá sa prejavuje tak, že prokurátor musí posúdiť, či získané dôkazy a výsledky v prípravnom konaní nasvedčujú pravdivosti priznania obvineného. Prokurátor sa tak nemôže uspokojiť iba s tým, že sa obvinený priznal. Má tak možnosť postupovať inak, ako podaním obžaloby, avšak rovnako nie je povinný sám od seba začať dohadovacie konanie. Musí brať pri tom do úvahy aj podmienky stanovené v ust. § 4 a § 5 vyhlášky 619/2005 Z. z.

Dohoda o vine a treste je v zásade prípustná o každom spáchanom trestnom čine, pričom nejde o prípad povinnej obhajoby. Prokurátor pri rozhodovaní zvažuje záujem obvineného na rýchlom a primeranom skončení trestnej veci, pravdepodobnosť usvedčenia obvineného v súdnom konaní, pravdepodobný dosah súdneho konania na svedkov, pravdepodobný trest alebo iné dôsledky v prípade usvedčenia. Sleduje tiež verejný záujem, náklady súdneho konania a potrebu zabrániť oneskorenému skončeniu iných trestných vecí, ako aj dosah na právo poškodeného a ochotu obvineného nahradiť škodu.

Dohadovacie konanie pred prokurátorom

V rámci štádia prípravného konania je prokurátor jediný, kto je oprávnený začať a viesť dohadovacie konanie, a rovnako tak predložiť súdu návrh na schválenie dohody o vine a treste. Môže tak urobiť buď z vlastného podnetu, alebo na základe podnetu obvineného, resp. jeho obhajcu. Takisto môže konať v prípade, ak súd vrátil vec prokurátorovi pri predbežnom prejednaní obžaloby na konanie o dohode o vine a treste (§ 232 a 233 TP).

Ak prokurátor podnet na začatie konania, ktorý dáva obvinený, neprijme, písomne to oznámi obvinenému a rovnopis oznámenia založí do spisu. Hoci vyhláška nešpecifikuje, či musí uvedené aj odôvodniť, v praxi by to mal urobiť. Ak prokurátor prijme záver, že sú splnené zákonné podmienky na konanie o dohode o vine a treste, písomne vyzve obvineného a ostatné oprávnené osoby na vyjadrenie sa k začatiu tohto konania, a ak ide o mladistvého obvineného, aj na súhlas zákonného zástupcu a obhajcu so zamýšľaným postupom. V prípade, ak obvinený odmietne výzvu prokurátora, prokurátor o tom urobí záznam, ktorý založí do spisu, a stručne uvedie dôvody odmietnutia.

V určenej lehote prokurátor na základe stanoviska obvineného a ostatných oprávnených osôb začne konanie o dohode o vine a treste alebo urobí iné zákonné opatrenie. O samotnom priebehu konania vyhotoví prokurátor zápisnicu, ktorú založí do spisu. Jeho priebeh môže byť zaznamenaný aj prostriedkami určenými na vyhotovenie obrazového, zvukového alebo obrazovo-zvukového záznamu, o čom prokurátor prítomné osoby upovedomí pred začatím úkonu.

Dohoda o vine a treste musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti, uvedené v ust. § 232 ods. 8 písm. a) až h) Trestného poriadku, vrátane presného označenia páchateľa, právnej kvalifikácie skutku, uloženého trestu a prípadného ochranného opatrenia. Dohodu podpíšu na znak súhlasu prokurátor, obvinený, obhajca a poškodený, ak úspešne uplatnil nárok na náhradu škody a zúčastnil sa konania (§ 232 ods. 9 TP).

Konanie o dohode o vine a treste pred súdom

Konanie pred súdom fakticky začína doručením návrhu na schválenie dohody na príslušný súd spolu s kompletným trestným spisom. Úlohou súdu v tomto prípade je schválenie predloženej dohody o vine a treste. Súd však túto dohodu neschváli, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov (najmä porušenie práva na obhajobu), alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná alebo nespravodlivá. V uznesení o odmietnutí návrhu súd uvedie konkrétne zistenia, o ktoré sa rozhodnutie opiera. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť.

Ak uznesenie o odmietnutí návrhu dohody o vine a treste nadobudlo právoplatnosť, vec sa vracia do štádia prípravného konania (§ 331 ods. 4 TP).

Návrh dohody o vine a treste sa prejedná na verejnom zasadnutí. Ak súd návrh neodmietol, doručí ho obvinenému, jeho obhajcovi, poškodenému a jeho splnomocnencom. Ak je obvinený mladistvý, návrh sa doručí aj jeho zákonnému zástupcovi a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na prípravu na verejné zasadnutie musia mať prokurátor, obvinený a jeho obhajca aspoň päť pracovných dní od doručenia návrhu. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom. Pre ostatné osoby je lehota trojdňová (§ 332 ods. 1-3 TP).

Verejné zasadnutie sa vykoná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa, prokurátora, obvineného a jeho obhajcu. Po otvorení zasadnutia prokurátor prednesie návrh na dohodu o vine a treste. Následne súd zisťuje prostredníctvom otázok, či si obvinený uvedomuje svoju vinu, či rozumie jej právnej kvalifikácii, či pozná dôsledky uzavretia dohody a či je oboznámený s tým, že proti rozsudku o schválení dohody nebude možné podať odvolanie (§ 333 ods. 2 TP).

Podmienkou schválenia dohody o vine a treste je, aby obvinený odpovedal na všetky položené otázky „áno“. V prípade, ak by na niektorú z otázok odpovedal „nie“, súd predložený návrh neschváli a vec uznesením vráti prokurátorovi do štádia prípravného konania. Ak sa strany dohodnú, súd navrhnutú dohodu schváli. Pokiaľ súd dohodu o vine a treste, ktorá v navrhnutom znení nie je zrejme neprimeraná, ale ju nepovažuje za spravodlivú, oznámi svoje výhrady stranám, ktoré môžu navrhnúť nové znenie dohody (§ 334 ods. 2 TP).

Ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí to rozsudkom, ktorý verejne vyhlási. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) TP. Ak s dohodou o vine a treste nesúhlasí poškodený, odkáže sa so svojím nárokom na náhradu škody alebo jej časti na civilný proces alebo iné konanie.

Rozdiely oproti českej právnej úprave

Zavedenie dohody o vine a treste do českého Trestního řádu v roku 2012 bolo vnímané pozitívne, podobne ako na Slovensku. Obe právne úpravy možno v zásade hodnotiť ako veľmi podobné, hoci existujú podstatné rozdiely. Hlavným rozdielom je rozsah trestných činov, pri ktorých je možné dohodu o vine a treste uzavrieť. Zatiaľ čo na Slovensku je možné túto uzavrieť v zásade pre akýkoľvek trestný čin, česká právna úprava túto možnosť obmedzuje výhradne iba na prečiny a zločiny.

Ďalej je nutné spomenúť, že prípad dohadovacieho konania v českej právnej úprave je situáciou, kedy sa vyžaduje povinná obhajoba, čo na Slovensku neplatí. Rovnako zásadný rozdiel je v prípade, ak v rámci dohadovacieho konania nedôjde k dohode o vine a treste: na Slovensku, ak došlo k priznaniu obvineného v rámci jeho zákonného výsluchu, je toto priznanie plne použiteľné ako dôkaz v ďalšom konaní, zatiaľ čo v Českej republike, ak obvinený odmietne uznať vinu v rámci dohadovacieho konania, jeho vyhlásenie o vine nie je možné použiť ako dôkaz. Tento rozdiel v použiteľnosti priznania má zásadný význam pre práva obvineného.

Priznanie viny v iných konaniach a súvislostiach

Dobrovoľné priznanie sa k trestnému činu (samooznámenie)

Existuje právna úprava, podľa ktorej sa ktokoľvek môže dobrovoľne priznať k trestnému činu, aj keď na neho nebolo podané trestné oznámenie. Trestný poriadok nerozlišuje medzi tým, kto podal trestné oznámenie; aj samotný páchateľ sa môže priznať k spáchaniu skutku. Pokiaľ polícia usúdi, že ide o trestný čin, potom začne trestné stíhanie a vznesie obvinenie.

Priznanie viny a jeho použiteľnosť ako dôkaz

Otázkou však zostáva, v akej forme musí byť dané priznanie urobené a či je možné ho v neskoršom štádiu konania pred súdom použiť ako dôkaz. Trestný poriadok v sebe neobsahuje výslovný príkaz, že sa musí obvinený priznať priamo do zápisnice.

• Pokiaľ sa obvinený prizná ku spáchaniu skutku v rámci procesného postavenia obvineného (napr. počas zákonného výsluchu podľa § 121 a nasl. TP), takéto priznanie je plne použiteľné ako dôkaz v ďalšom konaní. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 2 Tdo 35/2014 konštatoval, že „ak nedôjde k uzavretiu dohody o vine a treste (§ 232 ods. 9 Tr. por.), pôvodné priznanie obvineného je použiteľné ako podklad pre rozhodovanie prokurátora a súdu.“
• Na strane druhej, pokiaľ by sa obvinený priznal k spáchaniu skutku v rámci podnetu na iniciovanie dohody o vine a treste, a tiež pokiaľ sa obvinený v plnom rozsahu prizná počas samotného dohadovacieho konania (procesne zachytené v zápisnici o tomto úkone), tak takéto priznanie potom s poukazom na ust. § 333 ods. 4 TP v konaní pred súdom ako dôkaz použiť nemožno. Je teda nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi priznaním obvineného, ktoré je uskutočnené v rámci jeho zákonného výsluchu, a priznaním uskutočneným výlučne pre účely dohadovacieho konania.

Podobná situácia nastáva aj v prípade podmienečného zastavenia trestného stíhania (§ 216 TP) alebo schválenia zmieru (§ 220 TP). Vyhlásenie obvineného o spáchaní stíhaného skutku, učinené pre účely týchto odklonov, by nemalo byť považované za všeobecný dôkazný prostriedok a nemalo by sa naň prihliadať v prípade, že k odklonu nedôjde. Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 772/2016 zdôraznil, že ak bolo priznanie učinené len na účely podmienečného zastavenia trestného stíhania, nemožno ho použiť ako všeobecný dôkazný prostriedok v zmysle § 119 Trestného poriadku v ďalšom konaní, ak nedošlo k schváleniu odklonu.

Priznanie v priestupkovom konaní

Priestupkové konanie je postavené na rovnakých princípoch ako trestné konanie. Na to, aby mohol byť nejaký skutok považovaný za priestupok, musia byť naplnené súčasne jeho skutkové znaky (subjekt, objekt, subjektívna stránka, objektívna stránka). Musí byť náležite preukázané, že skutočne priestupok spáchala daná osoba. Aj keď sa obvinený k skutku priznal, správny orgán musí svoje rozhodnutie náležite odôvodniť a preukázať spáchanie skutku aj inými dôkazmi. Priznanie obvineného nie je vždy postačujúce, ak chýbajú ďalšie dôkazy.

Podľa § 51 Zákona o priestupkoch a § 23 ods. 2 Správneho poriadku, osoby, ktoré preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky, môžu nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, kópiu alebo získať informácie zo spisov. To je dôležité napríklad pre poškodeného, ktorý nie je formálne účastníkom konania, ale má záujem na prevencii do budúcnosti, a potrebuje argumentovať v ďalšom konaní.

Všeobecné aspekty trestného konania a práva obvineného

Priebeh vyšetrovania trestného činu

Trestné konanie začne vyšetrovací orgán (polícia alebo iný štátny orgán, ktorý je na to oprávnený) alebo prokuratúra, ak získa informácie o spáchaní trestného činu. Vyšetrovanie vedie vyšetrovací orgán v súlade s pokynmi prokuratúry, najčastejšie polícia.

Ak má vyšetrovací orgán dostatočné dôvody domnievať sa, že ste spáchali trestný čin, môžete sa stať podozrivým. V takom prípade vás vyšetrovací orgán musí informovať o vašich právach a povinnostiach, a stručne o činoch, z ktorých ste podozrivý, a o zákone, ktorý ich definuje ako trestný čin.

Zadržanie: Máte právo byť zadržaný vyšetrovacím orgánom, ak má oprávnené dôvody domnievať sa, že ste spáchali trestný čin. Musíte byť informovaný o dôvodoch zadržania a vašich právach v jazyku, ktorému rozumiete. Maximálna doba zadržania je 48 hodín.

Zatknutie (väzba): Na žiadosť prokuratúry môžete byť zatknutý, ak existuje dôvod domnievať sa, že sa môžete vyhýbať trestnému konaniu alebo spáchať nové trestné činy. Vyšetrovací orgán vás predvedie pred sudcu, ktorý rozhodne o väzbe. V prípravnom konaní nemôžete byť zadržiavaný vo väzbe dlhšie ako 6 mesiacov, s možnosťou predĺženia v mimoriadnych prípadoch.

Cieľom vyšetrovania je zhromaždiť dôkazy potvrdzujúce okolnosti týkajúce sa trestného činu. Za týmto účelom sa vypočúvajú podozriví, obete a svedkovia, zbierajú sa dôkazy, vykonávajú forenzné analýzy a sledovanie. Všetky kroky musia byť zdokumentované v súlade so zákonom. Vypracuje sa trestný spis, ktorý obsahuje podrobné informácie o vyšetrovaní a dôkazoch.

Práva obvineného v trestnom konaní

• Právo na advokáta: Máte právo stretnúť sa a konzultovať so svojím advokátom od okamihu vzniku podozrenia. Po ukončení vyšetrovania poskytne prokuratúra obhajcovi kópiu trestného spisu.
• Právo odmietnuť vypovedať: Nemusíte poskytnúť žiadne informácie ani odpovedať na kladené otázky. Nevypovedanie nie je možné považovať za priznanie viny. Na začiatku výsluchu musíte byť o tomto práve poučený.
• Poučenie o právach: Vyšetrovací orgán vás musí o dôvodoch zadržania a o vašich právach bezodkladne informovať v jazyku a spôsobom, ktorému rozumiete.
• Právo informovať blízku osobu: Máte právo informovať aspoň jednu blízku osobu podľa svojho výberu prostredníctvom vyšetrovacieho orgánu.
• Priznanie viny a možnosť ho odvolať: Počas vyšetrovania môžete priznať vinu, ale trestné konanie sa tým neukončí. Vyšetrovací orgán musí aj napriek tomu zistiť a dokázať okolnosti činu. Ak ste priznali svoju vinu, máte právo vrátiť sa k svojej predchádzajúcej výpovedi a poprieť svoju vinu počas trestného konania alebo aj na súde. Vaše predchádzajúce priznanie však môže byť predostreté na súde ako dôkaz proti vám.
• Právo na tlmočníka: Vyšetrovací orgán a prokuratúra vám musia zabezpečiť služby tlmočníka, ktorý musí byť prítomný počas celého konania. Máte právo požiadať o preklad bodov obžaloby do vášho rodného jazyka.
• Cestovanie počas konania: Nemusíte sa nachádzať v danej krajine, ale ste povinný dostaviť sa na požiadanie pred vyšetrovací orgán. Na opustenie miesta pobytu na viac ako 24 hodín potrebujete povolenie.
• Nahliadnutie do spisu a podávanie žiadostí: Po ukončení vyšetrovania máte spolu so svojím advokátom právo nahliadnuť do trestného spisu a podať prokuratúre žiadosti (napríklad o doplnenie dokazovania, vyradenie dokumentov, ukončenie stíhania, riešenie prípadu zjednodušeným konaním).
• Opakované obvinenie (zásada *ne bis in idem*): Ak ste boli uznaný vinným z rovnakých obvinení v inej krajine alebo ak bolo trestné stíhanie ukončené, nemôžete byť znovu obžalovaný z rovnakého trestného činu.
• Žiadosť o dohodu o vine a treste: Po nahliadnutí do trestného spisu máte právo požiadať prokuratúru o začatie konania o dohode o vine a treste.
• Vydanie do inej krajiny (extradyčné konanie): Ak iná krajina vydala zatykač, môžete byť zadržaný počas procesu vydania. O vydaní alebo zamietnutí rozhodne súd. Máte právo súhlasiť s odovzdaním, alebo sa voči rozhodnutiu odvolať.

Poľahčujúce okolnosti súvisiace s priznaním

Priznanie viny a úprimné oľutovanie môžu byť dôležitými poľahčujúcimi okolnosťami. Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona je úprimné oľutovanie spáchaného trestného činu poľahčujúcou okolnosťou. Priznanie k spáchanému skutku v zásade svedčí o úprimnom oľutovaní, najmä ak je spojené s ochotou nahradiť škodu. To môže ovplyvniť druh a výmeru trestu.

tags: #skodca #uznal #svoju #vinu