Pestovanie paradajok: od výberu odrody po zber

Paradajka jedlá či rajčina (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože rastliny neprečkajú mrazy. Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Druh je samozrejme iba jeden - paradajka, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky. Medzi nimi si vyberie určite každý. Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry.

Výber odrody paradajok

Predtým, než sa rozhodnete pre odrodu, mali by ste vedieť, že odrody rajčín sa delia na hybridné a nehybridné.

Hybridné odrody paradajok

Hybridné odrody paradajok sú šľachtené pre väčšiu odolnosť voči chorobám a poskytujú rovnomernú, bohatú úrodu. Chuťovo môžu byť menej výrazné. Z hybridných odrôd si semienka do ďalšieho roka neodkladajte, hybridy nie sú vhodné na ďalšie vypestovanie zo semien. Hybridné odrody sa označujú ako „F1“.

Nehybridné odrody paradajok

Nehybridné odrody paradajok sú väčšinou tyčkové a rodia počas celej sezóny. Úroda nebýva taká bohatá ako pri hybridných typoch, zato vynikajú lepšou chuťou a z ich semien vypestujete úrodu aj na ďalší rok.

Ďalej si môžete zvoliť odrodu podľa výšky, do akej dorastajú.

Tyčkové paradajky

Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Kolíkovým rajčinám je treba vylamovať výhonky.

Kríčkové paradajky

Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Nižšie typy kríčkových paradajok sú vhodné na balkón. Kríčkovým rajčinám zálistky netreba vylamovať.

Cherry paradajky

Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu.

Podľa tvaru plodov môžete pestovať paradajky hruškové, kokteilové, cherry (čerešňové), ríbezľové, melónové, obrovské, drobné...

Do úvahy berte aj to, na čo chcete rajčiny využívať. Iné odrody sú vhodné na priamu konzumáciu, iné na sušenie či prípravu kečupu.

• Na sušenie si voľte odrody podlhovastého tvaru a nie veľmi šťavnaté, s pevnou dužinou, ideálne San Marzano.
• Na kečup sú vhodné šťavnaté, dužinaté Tornádo, Orbit, Cuor di Bue, Super Steak, Denár...

Zaujímavé odrody paradajok

Existujú tisícky odrôd paradajok. Odlišné sú najmä tvarom, farbou, veľkosťou plodov, chuťou.

• Najväčšie odrody sú Cuor di bue, v preklade Býčie srdce, ktoré môže vážiť aj pol kila, Costoluto Genovese a World of records dosahujú aj 1,5 kila.
• Najdrahšou odrodou rajčín je Marianas Peace. Odroda pochádza z Československa, no najväčšej obľube sa tešila v Amerike. Kedysi bola cena jej semiačka okolo 20 dolárov.
• Chuťou prekvapia odrody Persimon či Valencia. Obe majú oranžovú farbu, Persimon pripomína chuťou a textúrou hurmikaki alebo marhule, Valencia zas mango.
• Odroda Black from Tula však asi chuťou prekvapí najviac - pripomína totiž čokoládu.
• Farebne sú rajčiny tiež veľmi rôznorodé: Odroda White wonder je svetložltá až biela, Green Zebra či Savan Bali sú zeleno zebrované, Koričnevaja sliva alebo Kumato sú hnedé, Minigold alebo Auriga majú krásnu zlatistú farbu.

Aj tí z vás, ktorí majú iba malý balkón, si môžu v kvetináči vypestovať sladké paradajky. Plody tejto odrody paradajky majú srdcovitý tvar a lahodnú sladkastú chuť. Výška rastliny je 30 - 35 cm v závislosti od koreňového balu. Odroda je ideálna do závesných kvetináčov aj hrantíkov.

Fakt, že medzi najchutnejšie paradajky patria paradajky datľové, už zistila väčšina záhradkárov. V poslednom čase ich obľuba narastá čoraz viac. A také sú plody odrody DATLO zaradené do kolekcie MLSNÉ JAZÝČKY. Ďalšiu excelentnú chuť má odroda JAHODO z kolekcie PRE MLSNÉ JAZÝČKY. Názov tejto ranej odrody s bujnejším vzrastom vychádza z tvaru aj veľkosti jej plodov. Ten je naozaj jahodový s typickým rebrovaním. JAHODO vytvára vetvený vijan plodov s násadou 16 a viac kusov na vijan a je určený predovšetkým na zber jednotlivých plodov. Odrodu môžeme pestovať vo voľnej pôde, vo fóliovníku aj v skleníku. Tiež pri pestovaní v dostatočne veľkej nádobe (s minimálnym objemom 8 litrov) nám poskytne slušný výnos lahôdkových plodov.

Odroda paradajky BEJBINO F1 je jednou z tých výnimiek, ktoré potvrdzujú pravidlo. Sú chutné, a pritom nie príliš malé. BEJBINO F1, tzv. „kokteilová“ paradajka je odroda s mimoriadne chutnými a dostatočne pevnými plodmi s priemerom 2 - 3 cm a hmotnosťou 30 - 40 g. Vyniká mimoriadnou chuťou s vyváženým pomerom cukrov a kyselín a výraznou arómou. Plody sú pomerne odolné proti praskaniu.

Pre tých z vás, ktorí majú radi veľké beefsteakové paradajky, je tu tohtoročná novinka v kolekcii MAXI. JERGUS F1 od našej dcérskej slovenskej spoločnosti ZELEED je poloraná beefsteaková kolíková paradajka s veľkými a mäsitými plodmi. Plody sú rebrovité a plocho guľovité s hmotnosťou 400 až 500 gramov. Dužina je mäsitá, a preto vhodná na plátkovanie či prípravu zeleninových šalátov. Optimálne výsledky pri pestovaní beefsteakových paradajok dosiahneme v skleníkoch alebo vo fóliovníkoch so spodnou závlahou. Plody beefsteakových paradajok dorastajú nezriedka do hmotnosti pol kilogramu.

Ako pestovať paradajky

Čo robiť, aby sme boli v pestovaní zeleniny na balkóne úspešní? V skratke - musíme zvoliť správnu odrodu, primeranú nádobu a vhodný substrát. Musíme umiestniť rastlinu na miesto, ktoré jej bude vyhovovať a venovať jej počas vegetácie náležitú starostlivosť.

Rastliny vo voľnej pôde sú schopné saturovať niektoré nedostatky v starostlivosti a agrotechnike, získajú si napríklad vlahu aj živiny z hlbších pôdnych horizontov.

Predpestovanie sadiva

Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné. Vysievame 6 - 9 týždňov pred predpokladaným termínom výsadby (čím dlhší deň, tým kratší čas predpestovania), približne semeno na cm², hĺbka 0,5 - 1 cm. Prepichujeme do zeminy so stredným obsahom živín, aby na každú sadenicu pripadlo 40 - 80 cm².

Pokiaľ nemáte možnosť vypestovať si paradajky zo semienka sami, môžete si vybrať z našej ponuky niektoré zaujímavé odrody. V poslednej dobe ľudia dbajú na kvalitu aj kvantitu zároveň, to sa však tiež odráža v cene. Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov, sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate. Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, sú prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne, bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy. Je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať.

Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.

Výsev zo semien

Nnajskôr si vyberieme vhodné semienka. Na obale je vždy uvedená odroda aj ďalšie dôležité informácie ako je vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu. Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky.

Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť.

Semiačka paradajok ideálne vysádzame medzi februárom a aprílom, no nič sa nestane, ak tento termín premeškáte. So zberom začíname po dozretí plodov, ktoré sú sýto červené.

Výsadba sadeníc

Ak sme predpestovali či priamo zakúpili sadenice, môžeme sa pustiť do sadenia paradajok. Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a teplo.

Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor.

Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách.

Priesady vysádzajte von v druhej polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy. Pôda by mala byť priepustná, humusná, s dostatkom organických látok a s pH 5,5 - 6,8. Kríčkové rajčiny vysádzajte do vzdialenosti 40 cm, tyčkové do vzdialenosti 60 cm.

Sadenie rajčín

Do zeme vyhĺbte dostatočne hlbokú jamu, aby sa do nej rastlina zmestila aj s koreňovým balom a časťou stonky. Do jamy nalejte odstátú vodu s teplotou podobnou pôde. Zo studenej vody by rastlina mohla dostať šok a zahynúť. Z rastliny odstráňte spodné listy a vložte ju šikmo do jamy. Stonku až po listy zahrňte zemou, popritláčajte. Šikmé položenie umožní rastlinke vyhnať viac koreňov. Po čase rajčiak porastie už rovno. Ešte raz zalejte ku koreňom.

Tip: K tyčkovým rajčinám dajte zároveň aj oporu.

Pestovanie paradajok v kvetináči

Zaujíma vás, ako pestovať paradajky v kvetináči? Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby.

Ak máte možnosť pestovať paradajky na balkóne, zasaďte ich do dostatočne veľkého kvetináča, alebo pevného igelitového vreca. Citlivo pristupujte k zálievke, pretože v obmedzenom priestore pôda rýchlejšie vysychá a na druhej strane hrozí preliatie rastliny.

Vhodnou nádobou na pestovanie rajčín sú nielen veľké črepníky a bedničky na to určené, ale zrecyklovať môžete veľké nádoby, vedrá i staršie črepníky. Rajčiny môžete na balkóne dokonca pestovať aj v hrubom igelitovom vreci. V prípade, že zrecyklujete staršiu nádobu alebo použijete igelit, spravte naspodok dierky, aby mala prebytočná voda kade odtekať.

Verte či nie, vaša úspešnosť závisí aj od toho, do akej pôdy priesady zasadíte. Určite nepoužite zem z kvetináčov, v ktorých ste pestovali kvety. Je to celkom jednoduché. Rastlinku v kvetináči namočte do vody, alebo poriadne polejte, aby sa ľahko uvoľnila. Potom opatrne rozrušte koreňový bal. Do nádoby, kde ju budete pestovať, dajte drenáž, trochu substrátu, do nej položte rajčinu a zasypte zvyšným substrátom. Zem pozatláčajte a k rastlinke zároveň „zasaďte“ kolík, o ktorý ju neskôr priviažete.

Tip: Vysejte k rajčine aj bazalku.

Starostlivosť o paradajky

Polievanie a hnojenie

Paradajky si vyžadujú výdatnú zálievku. Rajčiny sú citlivé na správnu, pravidelnú zálievku a chce to dobrý odhad, aby ste ich neutopili, alebo nenechali vyschnúť. Nesmú byť ani príliš suché, ani premočené, dávajte zvlášť pozor, aby ste pôdu okolo rastliny nerozbahnili - korene by nemali vzduch.

Zálievka by preto mala byť primeraná počasiu a pravidelná, odstátou vodou s teplotou podobnou pôde. Vždy zalievajte ku koreňom a nikdy nepolievajte listy a plody, mohli by ich napadnúť choroby. Medzi jednotlivými polievaním by mala pôda trochu preschnúť, ale nemala by byť úplne suchá, skôr vlhká.

V horúcich dňoch polievajte každý deň, v chladných stačí raz za 2 - 3 dni. Polievajte radšej ráno, keď je pôda chladnejšia a slnko vysuší prípadne zamokrené listy.

Paradajky sú na polievanie veľmi citlivé. Pôda nesmie byť ani príliš mokrá a už vôbec nie bahenná, ani príliš presušená. Rajčiny polievajte odstátou vodou ku koreňom a najlepšie ráno. Zavlažujte opatrne, aby ste zbytočne nepoliali aj listy či plody, ktoré by sa potom mohli stať ľahkým cieľom hubovitých ochorení.

Pôdu okolo rajčiakov udržiavajte kyprú a bez buriny, prihnojujte organickými hnojivami. Pozor na nadbytok dusíka, aby rastlina netvorila priveľa listov na úkor plodov.

Rajčiny potrebujú počas pestovania dostatok živín. Keď sa objavia kvety, začnite raz týždenne aplikovať tekuté hnojivo pre plodovú zeleninu vo forme zálievky.

Domáce hnojivá na rajčiny

• Z droždia: 15 gramov sušených kvasníc a 5 lyžíc cukru rozpustite v 7 litroch vlažnej vody, nechajte cez noc odstáť, ráno dobre premiešajte a polievajte.
• Z vaječných škrupín: dostatok vápnika zabezpečia rozdrvené vaječné škrupiny, zapracované do pôdy.
• Zo žihľavy: čerstvú žihľavu nasekajte, dajte do zatváracieho pohára, zalejte odstátou vodou a nechajte na slnku kvasiť. Kvas denne premiešajte a za dva týždne môžete polievať, zriedeným s vodou v pomere 1:10. Alebo môžete skúsiť rýchlejšiu verziu - 250 g sušenej žihľavy zalejte 5 litrami studenej vody a o dva dni použite.
• Zo strúhanky: pri vysádzaní rajčín nasypte do jamy hrsť strúhanky a až potom nalejte vodu.
• Z popola: postupujte ako pri strúhanke.
• Z banánových šupiek: podobne ako pri predchádzajúcich dvoch zakopte banánovú šupu ku koreňom rastliniek.

Pôdu udržujte mierne vlhkú, no nie príliš zmáčanú. Zalievajte priamo ku koreňom, nie na listy a najlepšie v ranných hodinách.

Nepotrebujete záhradu, stačí vám balkón, alebo dokonca iba miesto na slnečnomlerine a o pár týždňov sa môžete tešiť z bohatej úrody šťavnatých paradajok. Rajčiny však nestačí iba zasadiť, polievať a čakať, treba sa o ne aktívne starať. Nie je to však nič náročné, pestovanie rajčín zvládne aj záhradkár - začiatočník.

Zaštipovanie paradajok

Zaštipovanie paradajok je cestou k bohatej úrode. Kým rastliny tyčkových paradajok rastú, tvoria sa im v pazuchách listov zálistky. Tieto približne raz za týždeň až desať dní vylamujte, aby sa z nich netvorili plody. Plody zo zálistkov rastlinu zbytočne vysiľujú a len zriedka dozrejú.

So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.

Pred začatím zrenia paradajok vyštiknite aj najnižšie vetvičky, rastlinu tak presvetlíte a prevzdušníte.

Na konci sezóny zastavte rajčiakom rast odštipnutím vrcholu stonky. Potom sa už nebudú tvoriť nové plody, iba dozrejú nasadené.

U kríčkových rajčiakov je rast hlavného výhonu ukončený kvetenstvom a v raste pokračujú výhony vedľajšie. Kríčkové rajčiaky sú určené primárne pre poľné pestovanie a kombajnový zber. Vo veľkovýrobe sa žiadne zásahy do rastliny nerobia, nechá sa rásť „po svojom“. Niektorí záhradkári však pestujú aj kríčkové rajčiaky pri oporách a aspoň čiastočne ich vyväzujú a vyštipujú. Presvetlením sa zlepší zdravotný stav - vzdušnejšia rastlina rýchlejšie obschne po rannej rose a je menej náchylná na listové choroby.

Choroby a škodcovia paradajok

Listy a plody rajčín, dotýkajúce sa vlhkej pôdy, môže napadnúť fytoftóra - hubovité ochorenie, ktoré dokáže zlikvidovať celú úrodu. Prejavuje sa sivými škvrnami na listoch, ktoré sa prenesú na celú rastlinu. Preto dbajte na to, aby sa listy ani plody pôdy nedotýkali a v prípade daždivého počasia sa poobzerajte po preventívnom postreku.

Pozor dávajte aj na prehnojenie a nedostatok živín.

• Priveľa dusíka a draslíka brzdí príjem vápnika, čo sa môže prejaviť hnilobou - hnedými škvrnami na špičke plodov.
• Nadbytok dusíka tiež podporuje rast zelených častí na úkor tvorby plodov.
• Nevyvážená výživa, silné slnko a vysoké teploty sú príčinou zelených prstencov na vrchnej časti plodov a zavinovania listov, alebo zhnednutím a zhrubnutím šupy.

Pokiaľ zanedbáte pravidelné zavlažovanie, môže vás nepríjemne prekvapiť praskanie rajčín. Pri niektorých odrodách môžeme toto praskanie nazvať aj typickou odrodovou vlastnosťou.

Rajčiny môžu napadnúť aj vošky, molice alebo háďatko. Na vošky a molice použite postrek zo štyroch dielov oleja a jedného dielu prostriedku na umývanie riadu, ktorý hmyz zadusí.

Zber paradajok

Plody nechajte prirodzene dozrieť na rastlinách, budú chutiť lepšie. Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia.

Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole.

Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.

Rajčiny sú dozreté, keď idú ľahko odtrhnúť. Pri optimálnych podmienkach sa vám rajčiny za starostlivosť odvďačia úrodou od leta až do prvých mrazov a na zasklených balkónoch ešte dlhšie.

Vedeli ste, že...?

Aztéci nazývali rajčiny „xitomati“, čo znamená „guľatá vec s pupkom“. Odtiaľ pochádza aj názov „tomato“. Francúzi volali rajčiny jablkami lásky a Nemci podobne ako Česi - rajskými jablkami.

tags: #tycove #krickove #rajciny #pestovanie