Vinohrad sa počas vegetačného obdobia nachádza vo fáze predlžovania rastu letorastov a intenzívneho rastu všetkých orgánov viniča. Neočakávané mrazy, ktoré môžu prísť napríklad aj uprostred jari, vedia narobiť vinohradníkom značné starosti. Vinič je na rôznych miestach, vrátane našej zemepisnej polohy, ohrozovaný predovšetkým zimnými mrazmi. Silný mráz môže na viniči spôsobiť nekrózu očiek, kambiálneho pletiva a v extrémnych prípadoch aj poškodenie výhonkov, či dokonca poškodenie celej nadzemnej časti viničového kra. Pochopenie toho, ako mráz vplýva na vinič a aké opatrenia prijať, je kľúčové pre jeho ochranu a následnú regeneráciu.
Rozsah poškodenia mrazom a jeho identifikácia
Stupeň poškodenia viniča zimnými mrazmi závisí od mnohých faktorov. Kľúčovú úlohu zohráva kondičný stav rastlín, citlivosť jednotlivých odrôd, výška úrody v predchádzajúcom vegetačnom období, ako aj celkové vyzretie dreva. Na zimné mrazy sú najcitlivejšie očká (púčiky) viniča. Poškodia ich už niekoľko dní trvajúce mrazy pod mínus 18 °C. Hraničné hodnoty škodlivosti mrazu sa nedajú presne definovať, pretože okrem odrody, podpníka, kondície výsadby a výživy ovplyvňujú odolnosť aj vek výsadby, poloha, teplotné výkyvy a celkové zaťaženie kra. Pre predstavu, púčiky u bežne pestovaných kultivarov vydržia -17 až -19 °C, jednoročné drevo -21 °C, staré drevo -24 až -25 °C a korene sú najcitlivejšie s odolnosťou len do -6 až -7 °C.
Ako mráz poškodzuje vinič
- Keď mráz čiastočne poškodí hlavný púčik, tento oneskorene vypučí a na letoraste sa nemusia vyvinúť kvety.
- Ak hlavný púčik nevypučí vôbec, vypučia iba vedľajšie púčiky, ktoré však za každých okolností majú menšiu násadu ako tie hlavné.
- Ak mráz poškodí hlavné aj vedľajšie púčiky, zaniká aj jednoročné drevo a vinič pokračuje v raste zo spiacich púčikov starého dreva. Tieto letorasty síce nerodia, ale dá sa z nich v priebehu dvoch rokov vypestovať plodonosné drevo.
- Keď zamrzne aj staré drevo, vinič ešte môže vyhnať z hlavy (puknutie z bázy).
Identifikácia poškodenia
Ak si nie sme pri niektorých zelených letorastoch istí, aký je ich stav po mrazoch, urobíme priečny rez cez letorast a pozorujeme kambiálne pletivo. Kambiálne pletivo môže byť takisto poškodené zmrznutím, až do štádia nekrózy. Vtedy až na jar môžeme zistiť poškodenie, preto je dôležité robiť podrobné stanovenie percenta poškodenia, najmä poškodených očiek.
Preventívne opatrenia proti mrazu
Príchodu a pôsobeniu tuhých zimných mrazov nezabránime, vinič však môžeme proti poškodeniu do určitej miery chrániť. Existuje veľký okruh činiteľov, ktoré môžu pôsobenie mrazu zmierniť. Pred poškodením jarným mrazom je možné vinohrady ochrániť najmä v prípade radiačných mrazov, ktoré vznikajú vyžarovaním tepla z povrchu pôdy a ochladzovaním vegetatívnych orgánov viniča. Ochraňovať vinič možno len pred týmito radiačnými mrazmi, nie pred advekčnými (prúdenie studeného vzduchu).
Aktívne metódy ochrany
- Ohrievanie: Zohrievanie okolitého vzduchu spaľovaním horľavých materiálov (napr. parafínové sviece) môže lokálne zvýšiť teplotu.
- Zadážďovanie (postrekovanie vodou): Táto metóda sa robí v kritickú noc od času, keď už teplota klesla na +1°C, až kým znovu nevystúpi na túto hodnotu. Hodinová výdatnosť zadažďovania má byť 3 mm, avšak pri nižšej teplote (t.j. -3 až -5°C) môže byť aj vyššia.
- Zimná ochrana: Odborníci odporúčajú ako hlavný krycí materiál pre zakladané alebo mladšie výsadby používať agrovlákna. Sušenie - vinič sa odstráni z drôtu a položí na zem, následne sa prikryje vrstvou suchého lístia, ihličia alebo iného organického materiálu (lístie, ihličie, slama).
Dlhodobé strategické opatrenia
Kľúčovou prevenciou je správny výber kultivaru, pretože jednotlivé odrody odolávajú zimným mrazom rozdielne. Odolnosť závisí od množstva vody, ktorá v pletivách zostane po vyzretí, a od nahromadených rezervných látok - cukrov a minerálnych látok, najmä draslíka. Do chladnejších polôh je vhodné vyberať odolnejšie kultivary.
Dôležitá je aj agrotechnika:
- Pôda: Vinič najviac trpí mrazmi na ľahkých pôdach. Pôdu udržiavame v kyprom stave, najmä v suchšom roku.
- Výživa: Dusíkom hnojíme v prvej polovici vegetácie. Humus zlepšuje príjem živín a reguluje pôdnu vlahu. Bór podporuje dobré odkvitnutie rastlín a tvorbu plodov, čím prispieva k celkovej vitalite.
- Úroda: Aj úroda ovplyvňuje odolnosť, a to spravidla tak, že po veľkých úrodách zmrzne obyčajne aj odolnejší kultivar. Hrozno nesmieme nechávať dlho na kríkoch, vinič to vyčerpáva, preto je lepšie voliť strednú cestu.
- Zdravotný stav: Nedostatok vlahy bráni vyzrievaniu dreva i púčikov. Aj ochrana proti chorobám a škodcom má veľký význam, pretože len zdravá listová plocha môže vyživiť nielen úrodu hrozna, ale aj vytvoriť dostatok látok proti mrazu.
- Hustota výsadby a spôsob vedenia: Sú ďalšími činiteľmi ovplyvňujúcimi odolnosť voči mrazom.
Ošetrenie poškodeného viniča mrazom
Zimný rez je jednou z najdôležitejších prác pri pestovaní viniča. Neorezaný ker znáša zimné mrazy lepšie, preto termín rezu prispôsobujeme klimatickým podmienkam lokality a mrazuvzdornosti odrody. Pri skorších termínoch rezu (január, február) hrozí riziko poškodenia púčikov alebo celých výhonkov zimnými mrazmi. Miazga v letorastoch začína prúdiť veľmi skoro, preto s touto prácou neotáľajte a ukončite ju do polovice marca.
Zimný rez viniča zvládne každý, vraví dlhoročný pestovateľ zo Smoleníc. Ponúka návod, ako na to
Špecifiká rezu po mrazoch
Pri zimnom reze po poškodení mrazom ako prvé skracujte alebo celkom odstraňujte prebytočné, teda poškodené a vyrodené letorasty. Ponechávajte rodivé výhonky jednoročného dreva vyrastajúce z dreva dvojročného. Vinič je liana, a tak platí, že najvyššie vyrastajúce púčiky pučia ako prvé, kým nižšie postavené v raste trošku zaostávajú. Kry preto s prihliadnutím na apikálnu dominanciu vhodne nielen režte, ale neskôr aj vyväzujte.
- Keď sú poškodené len vrcholčeky letorastov, skráťte ich nad 3. - 4. očkom.
- Keď mrazy poškodili aj súkvetia, režte nad 2. - 3. očkom.
- Dôležité je tiež starostlivé vypletie letorastov.
Rez po poškodení mrazom vykonáme až do fázy, keď jasne vidíme napučiavanie očiek, respektíve po vypučaní, keď už jasne vidíme nepoškodené časti.
Poistný ťažeň
Pretože pri zimnom reze hrozí riziko poškodenia púčikov alebo celých výhonkov mrazmi, odporúča sa vždy nechať takzvaný poistný ťažeň. Ak ker poškodený nebude, musíte ho po prekonaní mrazov odstrániť.
Ošetrenie rezných rán a prevencia chorôb
Vinice si v zimnom období opäť žiadajú našu prítomnosť či už zimným rezom, viazaním alebo ošetrením zimných rán po reze. Malé rany nemusíte ničím ošetrovať. Kmienky a väčšie rezné rany ošetrite rovnako ako ovocné stromy. Choroby ako ESCA a Eutypové odumieranie viniča sa dostávajú do viniča cez rezné rany po zimnom reze, preto je kľúčové ich ošetrenie. Prevenciou je ihneď po reze aplikovať postrek BlocCade. Tento prípravok neobsahuje žiadne rezíduá, takže je vhodný aj do ekologického poľnohospodárstva. Riedi sa v pomere 1:9 (1 diel BlocCade, 9 dielov vody). V praxi to prebieha tak, že po kompletnom ostrihaní vinice sa namiešaný postrek aplikuje pomocou postrekovača bodovo priamo na rezné rany. Tieto dve choroby sú jednou z častých príčin výpadkov vo vinici a bohužiaľ sa stále viac rozširujú. Pokiaľ ste našli nejakú napadnutú hlavičku, určite v zime použite ochranný postrek, aby ste šírenie chorôb zastavili a pozorne sledujte zdravotný stav kríkov počas vegetácie.
Zimný rez mladého hrozna
Počas roka výsadby by sa stromček nemal strihať, aby nabral silu pred nadchádzajúcou zimou. Prvý rez mladého hrozna sa vykonáva až v druhom roku. Po opadaní listov odrežte z každého dvojročného výhonku všetky výhonky okrem dvoch. Jeden z nich zostrihajte na 2-3 púčiky - to bude náhradný výhonok. Na druhom výhonku, vzdialenejšom od náhradného, ponechajte 5-7 očiek - toto bude plodonosný výhonok, na ktorom vyrastali. Výhonky rastúce z náhradného konára ponechajte. Ak sa hrozno na jeseň nestrihá, vinič príliš zhustne a prestane normálne rodiť.
Všeobecné zásady zimného rezu a jeho význam pre odolnosť
Zimný rez hrozna nie je len kozmetický zákrok, ale dôležitá fáza životného cyklu rastliny. Vinič prináša úrodu na jednoročnom dreve. Na jar začnú z púčikov vyrastať mladé výhonky, ktoré do jesene vyzrejú, dorastú do finálnej dĺžky a postupne menia farbu zo zelenej na hnedú. Na konci vegetačnej sezóny sú tieto výhonky považované za jednoročné drevo. Na nasledujúcu jar sa z niektorých pukov na jednoročných výhonkoch vytvoria ďalšie výhonky, na ktorých vzniknú kvety a následne plody.
Prvým krokom každého rezu viniča je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva (minuloročných ťažňov). Staré drevo nechávame len na kmeni, prípadne na kordónoch, tj. na bočných ramenách kmeňa. Vyrodené minuloročné ťažne odstrihneme celé, čo najbližšie ku konáru/kmeňu. Staré vyrodené ťažne spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Hlavnou úlohou každého rezu viniča je redukcia množstva jednoročného dreva tak, aby rastlina vytvárala optimálny počet strapcov hrozna - príliš veľa strapcov by nemalo energiu a živiny na správne dozretie a v prípade malého počtu strapcov by sme nevyužili potenciál rastliny. Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené, a skrátime ich na 6 až 10 púčikov. Tieto výhonky (nazývame ich aj ťažne) nám prinesú počas sezóny úrodu (ťažne je potrebné očistiť aj od starých úponkov, ktorými boli prichytené o vedenie).
Okrem ťažňov môžeme na rastline nechať aj záložné jednoročné výhonky (čapíky), ktorých úlohou je zabezpečiť rast výhonkov na ďalšiu sezónu a tvoriť záložnú alternatívu pre prípad poškodenia alebo choroby časti viniča. Ak by k takejto situácii došlo, vinič môže ďalej rásť prostredníctvom čapíka. Čapíky skracujeme len na jeden až dva púčiky, pretože ich úlohou nie je prinášať úrodu, ale poskytovať záložný plán rastu viniča. Ťažne aj čapíky striháme vždy minimálne 2 cm nad púčikom a vždy šikmým rezom tak, aby mohla dažďová voda stekať z rezu preč (na stranu, kde nie je púčik, aby ho miazga nezaliala).