Alibernet: Modrá Farbiarka z Východu
Pôvod a rozšírenie odrody Alibernet
Alibernet je modrá muštová odroda, ktorú zaraďujeme do skupiny farbiarok, t.j. odrôd, ktoré obsahujú antokyanínové farbivá nielen v šupke, ale aj v dužine. Vznikla v roku 1950 v Ukrajinskom vedeckom ústave vinohradníckom a vinárskom v Odese krížením odrôd Alicante Bouschet a Cabernet Sauvignon. Názov odrody vznikol zlúčením časti názvov oboch rodičov. Zaregistrovaná bola v roku 1975.
Hoci sa Alibernet doposiaľ vo veľkom nerozšíril, vína z neho sú hodnotené veľmi pozitívne. Pestuje sa na malých výsadbách v bývalých sovietskych republikách, v Českej republike a na Slovensku, kde v súčasnosti zaberá približne 0,63 % celkovej plochy vinohradov.
Morfológia a Agrobiológia Alibernetu
List, Strapec a Bobuľa
List je stredne veľký až veľký, na vrchnej strane je plytko kučeravý a na spodnej strane stredne husto chĺpkatý. Má 3 - 5 lalokov a krátku stopku. Strapec je veľký, krídlatý a kónický, s voľne rozloženými bobuľami. Bobuľa je stredne veľká, oválna, tmavomodrá a má celoplošný voskový povlak.
Fenológia
Alibernet pučí v druhej až tretej dekáde apríla. Kvitnutie nastupuje najčastejšie na konci prvej dekády júna. Mäknutie bobúľ začína v tretej dekáde augusta. Alibernet má približne rovnako dlhé vegetačné obdobie ako Frankovka.
Poloha, Pôda, Rez a Vedenie
Patrí medzi odrody náročné na stanovište. Ideálne sú svahovité pozemky s južnou alebo juhozápadnou expozíciou a hodí sa iba do teplejších oblastí. Vyžaduje pôdy dobre zásobené živinami, dostatočne záhrevné a s dobrým vodným hospodárením. Vzhľadom na nízku schopnosť koncentrácie cukrov, by sa mala odroda vysádzať do dobrých vinohradníckych polôh s južným sklonom.
Najviac mu vyhovuje vysoké vedenie, ale vzhľadom na kvalitu je lepšie stredné vedenie. Reže sa na stredne dlhé ťažne, pri zaťažení 7 - 8 očiek na m² pôdy.
Úrodnosť
Plodnosť je vyššia, dosahuje 10 - 14 t/ha, pri cukornatosti muštu 15 - 18 °NM a obsahu kyselín 9,5 - 12 g/l.
Charakteristika vína Alibernet
Víno z odrody Alibernet má krásnu, intenzívnu tmavočervenú, rubínovú farbu, ktorá často prechádza až do fialova. Vysoký obsah farbív umožňuje dorábať vína sýtej tmavočervenej farby, keďže farbivo nie je obsiahnuté iba v šupkách hrozna, ale aj v dužine - je to typická „farbiarka“.
Vo vôni je plné, príjemné a výrazné, s tónmi žihľavy, čiernych ríbezlí, čučoriedok, sliviek, čerešne a kasiku. Pomerne časté sú aj animálne arómy. V chuti je príjemne divoký, až natrpklý, s tónmi lesného ovocia a mierne cabernetovým charakterom, ktorý si priniesol od svojho rodiča. Pre charakter vína je typická jemná kyselinka a väčšie triesloviny. Obsah kyselín v muštoch býva vyšší. Mušt má navyše výraznú kabernetovú chuť, ktorá je všeobecne oceňovaná a žiadaná.
Degustujeme - Alibernet 2011 z vinárstva Karpatská Perla
Enologické využitie a spracovanie
Z technologického hľadiska je kladom vysoká tmavočervená farba muštov. Alibernet patrí do skupiny farbiarok, ktoré sa používajú v kupáži s červenými vínami iných odrôd na podporu ich slabšej farebnosti. Hoci je Alibernet farbiarka, cítiť v nej kabernetový charakter, preto je vhodná najmä na prifarbovanie kabernetových odrôd. Pri iných odrodách treba dbať na zachovanie pôvodného charakteru vína. Rovnako kvalitné sú však aj čisté odrodové vína, ktoré často vyzrievajú v bariku. Pri kvalitne vyzretej surovine je možné využiť i priame lisovanie hrozna, bez akejkoľvek macerácie.
Zrenie a podávanie Alibernetu
Alibernet je vhodný na archivovanie; zrenie vo fľaši jeho štruktúru vôní a chutí zjemňuje a harmonizuje. Alibernet z dobrého ročníka potrebuje 3 až 5 rokov, aby dosiahol svoj potenciál - potom je však skutočnou pochúťkou pre každého milovníka dobrých vín. Odporúčame ho podávať pri teplote 16 - 18°C.
Gastronomické kombinácie pre Alibernet
Alibernet je odroda, ktorá sa hodí k výrazným pokrmom, najmä k tmavým jedlám a syrom. Je teda vhodný k divine, steakom, vo všeobecnosti k hovädziemu a teľaciemu mäsu. V kuchyni je vhodná kombinácia s biftekom na zelenom korení, teľacím steakom s jemným bylinkovým maslom. Rozumie si aj s tvrdými plesňovými a údenými syrmi.
Dievčie hrozno: Slovenská Biela Aromatika
Pôvod a šľachtiteľský cieľ Dievčieho hrozna
Dievčie hrozno je slovenská biela muštová odroda vyšľachtená Dorotou Pospíšilovou v Šenkviciach. Vznikla krížením odrôd Leánka a Tramín červený a do Listiny registrovaných odrôd ju zapísali v roku 1973. Šľachtiteľský cieľ bol jasný: odroda dozrieva stredne skoro a zároveň dosahuje pomerne vysokú cukornatosť, čo umožňuje vinárom spracovať ju aj do prívlastkových kategórií.
Charakteristika odrody a jej pestovanie
Pestovatelia oceňujú Dievčie hrozno najmä pre stabilnejší výnos a schopnosť vyzrieť aj v menej priaznivých ročníkoch. Samotný názov Dievčie hrozno evokuje jemnosť a prístupnosť vína - nejde o náhodné pomenovanie. Dievčie hrozno patrí medzi slovenské aromatické šľachtence a predstavuje alternatívu k Tramínu červenému s lepšou spoľahlivosťou dozrievania.
Charakteristika vína z Dievčieho hrozna
Víno z Dievčieho hrozna má svetložltú farbu a výraznú aromatiku. V prvom pláne sa objavujú tóny ruží, citrusov a muškátu, niekedy aj jemný korenistý podtón. V chuti pôsobí víno plnšie, s vyšším extraktom a strednou kyselinou. Keďže odroda prirodzene dosahuje vyššiu cukornatosť, vinári ju často spracúvajú ako polosuché alebo polosladké víno, kde vynikne aromatika a mäkkosť. Na druhej strane, suché verzie ponúkajú intenzívnejší, korenistejší profil.
Ak by sme ho porovnali s odrodami pestovanými na Slovensku, v Česku či Rakúsku, štýlom sa približuje k Tramínu červenému alebo ku Gewürztramineru, no pôsobí o niečo ľahšie a prístupnejšie.
Gastronomické kombinácie pre Dievčie hrozno
Dievčie hrozno sa hodí k aromatickým jedlám, ázijskej kuchyni, pikantnejším pokrmom alebo k jemným dezertom.