Gaštan jedlý, známy aj ako gaštan siaty (Castanea sativa), je majestátny opadavý listnatý strom z čeľade Bukovité (Fagaceae). Napriek podobnosti s pagaštanom konským, s ktorým nie je príbuzný, ponúka lahodné a výživné plody.
Pôvod a rozšírenie
Jedlý gaštan pochádza z oblasti Malej Ázie, regiónu Čierneho mora a západného Kaukazu. Do Európy sa rozšíril najskôr z Turecka do Talianska, odkiaľ ho Rimania rozšírili po celom Stredomorí, západnej Európe a dokonca aj na Britské ostrovy. Dnes sa s ním môžeme stretnúť aj v severnej a západnej Afrike, ako aj v našich klimatických podmienkach, kam sa mohol dostať počas historických migrácií.
Charakteristika stromu
Gaštan jedlý dorastá do výšky až 30 metrov a vytvára mohutnú guľovitú korunu. Je to dlhoveký strom, ktorý sa môže dožiť niekoľkých stoviek rokov. Mladá kôra má červenohnedú farbu, postupne sa mení na hnedosivú a v starobe je tmavosivá s hlbokými ryhami. Listy sú podlhovasté, kopijovité, striedavo postavené, dlhé 10-20 cm, s lesklou tmavozelenou vrchnou stranou a svetlejším spodkom.
Kvitnutie a plodenie
Gaštan jedlý kvitne v máji až júni, po olistení. Kvety vyrastajú v strapcoch, pričom samčie kvety sa tvoria na vrchole a samičie v spodnej časti. Pre zabezpečenie pravidelnej a kvalitnej úrody je odporúčané pestovať viacero odrôd. Po opelení sa tvoria plody, ktoré sú po 2-3 kusy v pichľavom obale, ktorý po dozretí puká. Semená - gaštany sú lesklé, tmavohnedé a dozrievajú v septembri.
Odrody gaštana jedlého
Na Slovensku sa pestujú najmä dve slovenské odrody: Bojar (skorá odroda) a Mistral (stredne neskorá odroda). Je však možné zohnať aj mnoho ďalších odrôd.
Pri pestovaní je dôležité myslieť na to, že súkvetia sú u väčšiny odrôd cudzoopelivé, preto je ideálne vysadiť aspoň dva stromy vedľa seba. Existujú však už aj samoopelivé odrody.
Pestovanie jedlého gaštana
Pestovanie gaštana jedlého si vyžaduje dostatočný priestor, pretože ide o mohutný strom. Preferuje teplejšie oblasti alebo chránené lokality. Ideálne sú ľahšie až stredne ťažké pôdy, dobre prevzdušnené, s dobrou zásobou živín a mierne kyslou pôdnou reakciou.
Stanovište
Gaštanu sa najlepšie darí na teplom, chránenom a slnečnom stanovišti. Pestuje sa predovšetkým vo vinohradníckych oblastiach a v teplejších mikroklimatických polohách s priemernou ročnou teplotou nad 7 °C. Stromu sa dobre darí na slnečnej polohe, uspokojí sa však aj s miernym pritienením.
Pôda
Vyžaduje pôdu bohatú na živiny, priepustnú a ideálne kyslú až neutrálnu. Základnou podmienkou dobrého rastu je hlinitá, dostatočne hlboká pôda s dostatkom vlahy. Pred vysadením stromčekov pôdu hlboko skyprite. Na stanovištiach s dobrou zásobou živín nie je potrebné prihnojovanie, chudobnejšie pôdy obohaťte do zásoby základnými živinami. Ideálna je ľahká pôda s neutrálnym alebo mierne kyslým pH.
Výsadba
Pri výsadbe predpestovaných sadeníc môžeme pristúpiť na jar aj na jeseň. Jama musí byť dostatočne hlboká, aby sme do nej mohli umiestniť celý koreňový bal. Ešte pred usadením stromu dno jamy poprepichujeme napríklad vidlami, aby korene ľahšie prerastali. Pri výsadbe sa odporúča použiť mykorízne huby. Ak sadíte niekoľko gaštanov za sebou, nechávajte rozstup aspoň 5 metrov, ideálne však viac, ak ide o dlhodobú investíciu.
Tvarovanie koruny a rez
Najvhodnejším tvarom pre gaštan jedlý je vysokokmeň s prirodzene rastúcou korunou. Pri jej úprave ponechajte 4 až 5 kostrových konárov a terminál. Po vytvorení základného tvaru koruny ho v ďalších rokoch udržujte presvetľovacím rezom, pričom odstraňujte len choré a križujúce sa konáre. Mladé gaštany môžeme strihať a formovať počas zimy alebo skorej jari, skôr než sú olistené. V prvých rokoch sa gaštany nerežú, treba im ponechať voľný rast. K rezu sadeníc pristupujeme až tretí rok po výsadbe. Omladzovací rez sa vykonáva každé 3-4 roky.
Problémy pri pestovaní
V súčasnej dobe je pri pestovaní najvážnejším problémom napádanie jedlých gaštanov parazitickými hubami, ktoré spôsobujú tzv. rakovinu kôry a stromy vysychajú. Táto choroba je vyvolaná parazitickou hubou Cryphonectria parasitica.
Využitie jedlých gaštanov
Využitie jedlých gaštanov je veľmi široké. Najčastejším a najznámejším spôsobom je ich pečenie. Ďalej sa gaštany varia, vyrába sa z nich múka a slúžia na prípravu koláčov, plniek a podobne.
Príprava pečených gaštanov
Pred tepelnou úpravou nesmieme zabúdať gaštany na vrchnej strane narezať do kríža, aby mohla unikať para a zabránilo sa ich explózii. Po narezaní ich môžeme na niekoľko hodín namočiť do vody, aby zmäkli. Potom ich pečieme pri teplote 210-220 °C za občasného miešania a pokropenia, kým sa šupky na zárezoch nezačnú otvárať.
Varené gaštany
Gaštany očistite od hrubej vonkajšej kože a uvarte vo vode. Ešte za horúca ich potom prepasírujte a ochuťte práškovým cukrom a rumom.
Gaštanová polievka
Gaštany ošúpte a nakrátko vložte do vriacej vody, aby sa očistili od tenkej kožky. Zemiaky nakrájajte nadrobno. Vývar zvarte spolu so zemiakmi a gaštanmi. Cibuľku a cesnak krátko opečte a pridajte do vývaru. Po uvarení všetko zlejte do mixéra, rozmixujte, pridajte mlieko a bobkový list a ešte raz prevarte.
Gaštanové pyré
Gaštany narežte špičkou ostrého noža a povarte ich vo vode asi 20 minút. Potom ich sceďte, olúpte a povarte v troche mlieka so štipkou soli ešte asi 10 minút na miernom ohni, kým sa mlieko neodparí. Pred odstránením z platne pridajte vanilkový cukor. Potom gaštany pretlačte, pridajte maslo, žĺtky a nechajte chladnúť. Hmotu vyklopte na pomúčenú dosku a vyformujte malé kroketky.
Gaštanovo-čokoládový koláč
Na základ zmiešajte vajce, margarín, cukor, sladkú smotanu, vanilkový cukor a vyšľahajte do spenenia. Pridajte múku a kypriaci prášok a vlejte do formy. Na plnku vyšľahajte vajcia s cukrom, pridajte rozpustenú vychladnutú čokoládu s margarínom a ostatné ingrediencie. Zmes prilejte k predpečenému cestu a pečte. Po upečení ozdobte.
Gaštanové rizoto
Gaštany povarte asi 30 minút v osolenej vode. Rozmarínové lístky nasekajte nadrobno a opečte na olivovom oleji. Po 5 minútach pridajte ryžu a opražte do sklovita. Potom pridajte gaštany s vývarom a osoliť. Rizoto prikryté varte na malom plameni asi 30 minút, podľa potreby pridajte vodu.
Králik na gaštanoch
Slaninu opražte na masle, kúsky králika obalené v múke pripečte z oboch strán. Pridajte opraženú cibuľku a cesnak, podlejte bielym vínom, nechajte odpariť. Pridajte gaštany, zeleninový vývar, nasekané šalviové lístky a petržlenovú vňať. Osolte a duste. Pred podávaním okoreňte a posypte nasekaným rozmarínom.
Zdravotné benefity gaštanov
Jedlé gaštany sú príbuzné orechom, ale obsahujú menej tukov a bielkovín, ako aj menej kalórií. Sú bohaté na vlákninu, sacharidy v podobe škrobov, vitamíny skupiny B a E, minerály ako vápnik, železo a draslík, a vitamín C. Neobsahujú lepok, olej ani cholesterol. Chránia organizmus pred nervovou slabosťou a srdcovými problémami. Sú dobrým zdrojom medi, mangánu a rôznych antioxidantov. Nízky obsah tuku dopĺňa vyšší podiel cukru, preto by pri ich konzumácii mali byť obozretní najmä diabetici.
Skladovanie gaštanov
Čerstvé gaštany vydržia pri izbovej teplote maximálne týždeň. Pre uchovanie dva až tri týždne ich nechajte v šupke a uložte v papierovom vrecku do chladničky. Na dlhšie uskladnenie ich môžete zmraziť. Pred konzumáciou je dôležité gaštany na plochej strane narezať do kríža, aby pri pečení nepraskli.
Rozlišovanie gaštana jedlého od pagaštanu
Gaštan jedlý (Castanea sativa) je často zamieňaný s pagaštanom konským (Aesculus hippocastanum). Príbuzné rastliny nie sú, pagaštan konský patrí do čeľade mydlovníkovitých a jeho plody nie sú jedlé. Rozdiel je ľahko viditeľný na plodoch: tobolka pagaštanu má riedke a kužeľovité ostne, zatiaľ čo plod gaštana jedlého je husto pokrytý tenkými, ihličkovitými ostňami. Ďalším znakom je list: listy pagaštanu konského sú typicky dlanite zložené z piatich až deviatich listov, zatiaľ čo u gaštana jedlého vyrastá niekoľko elipsovitých listov na konci každej vetvičky.
Vodné gaštany - iná dimenzia
V súvislosti s témou pestovania gaštanov je dôležité spomenúť aj vodné gaštany, ktoré však nie sú príbuzné s jedlým gaštanom. Vodné gaštany sú hľuzy rastliny Eleocharis dulcis, ktorá rastie v plytkých vodách. Navonok majú tmavohnedú šupku, ale pod ňou skrývajú bielu dužinu, ktorá je šťavnatá a prekvapivo chrumkavá. V ázijskej kuchyni sú veľmi obľúbené, pretože si zachovávajú svoju konzistenciu aj po tepelnej úprave a dodávajú jedlám sviežosť a jemný sladkastý podtón.
Hoci názov môže byť mätúci, vodné gaštany nie sú orechy. Majú o niečo viac kalórií ako zemiaky, ale obsahujú menej škrobu, viac vlákniny, vysoký podiel vody, malé množstvá draslíka, medi, mangánu, vitamínu B6 a C, a antioxidačné látky. Majú tiež nižší glykemický index, čo znamená, že sa z nich cukor uvoľňuje pomalšie.
Pestovanie vodných gaštanov nie je v našich podmienkach nemožné, rastlina však vyžaduje veľa vlhkosti, slnka a tepla. V obchodoch sa najčastejšie stretnete s konzervovanou alebo sušenou verziou.
Pestovanie a zber vodných gaštanov v akvaponike
tags: #vodne #gastany #pestovanie