Komplexný sprievodca štepením broskýň, s dôrazom na letné očkovanie

Mnoho záhradkárov si želá zaštepiť ovocné stromy, no nie je im celkom jasné, kedy je na to najvhodnejšia doba a ako na to. Táto príručka poskytuje podrobné informácie o štepení, s osobitným zameraním na broskyne, u ktorých sa kvôli špecifickým vlastnostiam odporúča očkovanie.

Čo je štepenie a prečo je dôležité?

Štepenie, ktorého všeobecný pojem zahŕňa vrúbľovanie a očkovanie, je stará poľnohospodárska technika, využívaná dodnes. Ide o spôsob nepriameho vegetatívneho rozmnožovania, pri ktorom sa časť jednej rastliny (vrúbeľ alebo očko) spojí s podpníkom druhej rastliny s cieľom vytvoriť jednu funkčnú rastlinu. Vrúbľovanie je konkrétny druh štepenia, pri ktorom sa na podpník vkladá malý výhonok (vrúbeľ) z ušľachtilej odrody. Očkovanie je špecifický typ štepenia, pri ktorom sa neprenáša celý výhonok, ale len jeden jediný púčik - tzv. očko - spolu s kúskom kôry.

Táto metóda je jednou z najúčinnejších techník, pomocou ktorej sa dajú zachrániť a rozmnožovať staré a krajové odrody ovocných drevín. Umožňuje kombinovať ušľachtilé odrody na podpník či konár iného ovocného stromu, čím vzniká geneticky presná kópia. Je to účinnejšie a efektívnejšie ako rozmnožovanie semenami. Vďaka štepeniu je možné vyvinúť nové, lepšie odrody a omladiť strom, čím sa predlžuje jeho životnosť a zvyšuje produktívne obdobie. Takisto sa zvyšuje kvalita a množstvo plodov a zlepšuje sa adaptácia kultúry na mínusové teploty.

Špecifiká štepenia broskýň

Broskyňový strom je južná rastlina, takže nie všetky jej odrody môžu zakoreniť a priniesť ovocie v strednom pásme. Preto je potrebné kultúru vštepovať. Pre broskyne je charakteristické, že hoci sa dajú rozmnožovať aj vrúbľovaním, ich ujateľnosť je iba na úrovni 40%, čo je pre väčšinu záhradkárov a škôlkarov neuspokojivé. Z tohto dôvodu sa broskyne najčastejšie rozmnožujú očkovaním.

Výber podpníka pre broskyne

Často je za neuspokojivým výsledkom postupu nesprávny výber podpníka. V podstate sa broskyňa často štepí na slivku, aby sa zvýšila jej odolnosť voči chladu. Je dôležité vybrať si len tie najodolnejšie a najsilnejšie stromy. Môže sa použiť aj podpník so strednou mrazuvzdornosťou, avšak pôda by mala mať nízku kyslosť a dobre prepúšťať vzduch a vlhkosť. Na zlepšenie pôdy je potrebné ju zriediť akoukoľvek veľkou alebo pevnou organickou hmotou, ako je kompost, piliny alebo piesok. Ak je pôda kamenistá, je rozumnejšie použiť ako podpník mandle.

Termíny štepenia broskýň a odberu materiálu

Pri štepení broskýň je kľúčové správne načasovanie. Prax ukazuje, že najlepšie je vysádzať nektárinky a broskyne na broskyne v lete, v auguste, formou očkovania. Očkovať je možné od júla do konca septembra, aby sa predišlo rýchlemu vyklíčeniu a vymrznutiu. Očká sa po vyrezaní do 24 hodín vkladajú na štepený strom. Letné očkovanie - na spiace očko - má najväčší význam. Očko do konca sezóny prirastie, no vypučí až v nasledujúcom vegetačnom období. V skorších termínoch (koniec júna, začiatok júla) sa očkuje tzv. „na spiace očko“, ktoré vyraší až na jar.

Ak sa predsa len rozhodnete pre vrúbľovanie, dôležitou podmienkou je dostatočná teplota - ruky nesmú chladiť. Sneh, dážď alebo vietor majú pri vrúbľovaní nepriaznivé účinky na ujatie výhonkov. Najnižšia teplota, pri ktorej je možné vykonávať prácu, je +6 stupňov Celzia.

Odber a skladovanie vrúbľov/očiek

Pre úspešné štepenie je nevyhnutný správny odber a skladovanie vrúbľov alebo očiek. Vrúble by sa mali odoberať z mladého, rodiaceho a zdravého stromu. Ideálnym termínom pre odoberanie vrúbľov je obdobie vegetačného pokoja, asi od polovice decembra do polovice januára. To platí najmä pre kôstkoviny, ktorých púčiky pri neskoršom odobratí môžu „narašiť“ a zle sa takto prijímajú. Vrúble odoberajte za bezmrazého počasia.

• Výber výhonkov: Použite len silné jednoročné a dobre vyzreté letorasty, najlepšie z južnej, prípadne z východnej či zo západnej a dostatočne osvetlenej časti koruny s dobre vyvinutými a zdravými púčikmi. Na vrúbľovanie je najvhodnejšia stredná časť jednoročného výhonku. Vyhnite sa severnej strane koruny. V žiadnom prípade nepoužívajte kolmo hore rastúce výhonky, známe ako vlky, ktoré na tento účel nie sú vhodné. Dĺžka vrúbľov je ideálne 30 cm.
• Skladovanie vrúbľov: Vrúble nesmú v nijakom prípade po odobratí uschnúť. Odobraté vrúble zabalte do igelitových vrecúšok a skladujte v chladničke pri teplote približne 4°C. Pravidelne kontrolujte, či neschnú alebo sa na nich nevytvára pleseň. Pre prirodzenejšie skladovanie môžete zvoliť uloženie odrezkov do pôdy pri severnej stene domu a dôkladne ich prekryť čečinou.

Techniky očkovania pre broskyne

Ako už bolo spomenuté, pre broskyne je najvhodnejšou metódou štepenia očkovanie. Na očkovanie potrebujete ostrý nôž (najvhodnejší je očkovací nôž - malý, ostrý a s jemne zahnutou čepeľou, často aj s plochou časťou na odklápanie kôry), štepársku pásku alebo gumičku a prípadne štepársky vosk. Očká odoberáme z vyzretých letorastov od polovice júla až do konca augusta. Podpník by mal byť približne rovnako hrubý, resp. len o trochu hrubší ako letorast, z ktorého odoberáme očká.

Očkovanie do T-rezu (letné očkovanie)

Najčastejšie sa používa letné očkovanie do T-rezu, ktoré sa robí v čase, keď sa kôra ľahko oddeľuje - to je spravidla od polovice júla do konca augusta, v závislosti od počasia. Postup:

1. Z podnože odstránite bočné výhony a očistíte miesto, kam pôjde očko.
2. Na kôre urobíte nožom rez v tvare písmena T (vertikálny asi 2,5 cm dlhý a horizontálny asi 1 cm).
3. Potom z vrúbľa (odrody, ktorú chcete naštepiť) vyrežete očko s tenkou vrstvou kôry a vložíte ho pod okraje T-rezu.
4. Následne očko pevne previažete očkovacou páskou alebo gumičkou, aby dobre priliehalo.

Forkertovo očkovanie

Toto očkovanie je nezávislé od prúdenia miazgy, čo je jeho veľkou výhodou. Kôra na podpníku sa nareže dvoma na seba kolmými ťahmi a opačnou stranou očkovacieho noža sa otvorí. Očko s plátkom kôry a dreva sa vyreže z letorastu a následne sa zastrčí pod otvorenú kôru - tá sa musí dobre oddeľovať.

Iné techniky vrúbľovania

Existuje viacero druhov štepenia ovocných stromov, ako je vrúbľovanie kopuláciou, vrúbľovanie za kôru, vrúbľovanie na koziu nôžku alebo vrúbľovanie do rázštepu. Tieto metódy sa líšia podľa toho, či sa vrúbľuje v čase vegetačného pokoja alebo počas sezóny, keď v stromoch prúdi miazga. Pre broskyne sa však vzhľadom na nízku ujateľnosť preferuje očkovanie.

Starostlivosť po štepení a kontrola ujatia

Aby bolo štepenie úspešné, je okrem správneho načasovania a technického prevedenia dôležitá aj starostlivosť po zákroku. Miesto štepenia nezabudnite pevne zaviazať štepárskou páskou a zatrieť štepárskym voskom, aby sa predišlo vysychaniu. Vosk musí byť rozotrený po celom obvode rezných plôch a na povrchu vrúbľa.

Po približne 2 až 3 týždňoch skontrolujte ujatie očiek. Spoznáte ho podľa sviežej farby očiek. Pozostatky listových stopiek sa ľahko oddelia pod dotykom prsta. Ak listové stopky držia, zaschli spolu s očkom a očkovanie sa nepodarilo. V takom prípade je možné podpníky preočkovať nanovo Forkertovým očkovaním, pričom očkovať sa môže do prvého septembrového týždňa, ak nie sú noci príliš chladné.

Vo februári zrežte očkovance 30 až 40 mm nad ujatými očkami nožnicami, púčiky podpníka vyslepte a výhonok priviažte k čapíku, pričom opakovane odstraňujte planý obrast. Pri dobrom raste očkovanca odrezávajte čapík do konca júna. Možnosťou je aj vykonať rez naostro hneď nad kultúrnym očkom.

Dôležité aspekty pestovania broskýň súvisiace so štepením

Pre úspešné štepenie a následný rast je kľúčové pracovať len so zdravým vrúbľom a neskôr dobre zaštepenou a ošetrenou časťou stromu. Medzi vrúbľom a podpníkom musí byť kompatibilita.

Choroby a škodcovia broskýň

Broskyne a nektarinky trpia množstvom chorôb, rovnako ako ostatné ovocné dreviny. Tieto choroby môžu ovplyvniť zdravie stromu a tým aj úspešnosť štepenia. Typickou z nich je napríklad kučeravosť, kedy sa na listoch objavujú najprv žlto-zelené, neskôr červené, vypuklé pľuzgiere, ktoré sa zväčšujú a tým deformujú celý list. Listy zasychajú a opadávajú. Ak vetvičky vášho stromu vyzerajú ako spálené, listy zosychajú, ale neopadávajú a kvety sú ako po spálení mrazom, pravdepodobne ide o moniliový úpal. Kaderenie, žltnutie listov a ich následný opad spôsobujú aj vošky broskyňové, ktoré sú tiež prenášačom ďalších vírusových chorôb.

Rozmnožovanie broskýň z kôstky

Ak vysadíte kôstku broskyne, nikdy neviete, aký strom dopestujete. Je to z toho dôvodu, že kvet mohol byť opelený a oplodnený inou odrodou, prípadne druhom. Semeno (kôstka) bude niesť vlastnosti tak materské, ako aj otcovské. Tento spôsob sa využíva pri krížení a cielenom šľachtení nových odrôd. Ak sa rozhodnete kôstku zasadiť, je potrebné ju pred tým stratifikovať, aby vôbec vyklíčila. Následne je vhodné takto dopestovaný stromček zaočkovať ušľachtilou odrodou, čo vám zabezpečí pravidelnú a stabilnú úrodu. Ak sa rozhodnete čakať na úrodu zo samotnej kôstky, neviete, ako to dopadne, keďže nikto nevie, akým peľom bol kvet opelený a oplodnený a aké budú vlastnosti potomkov.

tags: #vrublovanie #broskyn #za #zelena