Pestovanie rastlín v kyslej pôde

Kyslomilné rastliny milujú pôdu s nízkym pH. Svojich zástupcov pritom majú ako na poli trvaliek, tak aj kríkov, ovocia a dokonca zeleniny. Aby však tieto rastliny dobre rástli, bohato kvitli alebo plodili, treba im vytvoriť správne podmienky. Kyslá pôda v záhrade nie je problém, ale naopak, príležitosť pre pestovanie mnohých okrasných aj úžitkových rastlín. Existuje množstvo rastlín, ktoré sa vám za pôdu s nízkym pH poďakujú a do záhrady vnesú nielen krásu, ale aj úžitok.

Čo je kyslá pôda a prečo je pH dôležité?

Kyslá pôda je charakterizovaná nízkym pH, zvyčajne pod hodnotou 6,5. Takéto pôdy sa často nachádzajú v oblastiach s vysokými zrážkami, kde dochádza k vyplavovaniu zásaditých minerálov. Kyslé pôdy majú tendenciu byť bohaté na hliník a železo, no môžu mať nedostatok vápnika, horčíka a fosforu. Tento typ pôdy ovplyvňuje rozpustnosť živín a môže byť rozhodujúci pre úspešné pestovanie určitých rastlín.

Kyslé pôdy (na prvý pohľad sú čierne a výrazne kypré) sa vyskytujú prevažne na miestach, kde predtým bolo rašelinisko, v podhorských a horských oblastiach. To však nie je jediný dôvod ich kyslosti. Takúto pôdu možno nájsť aj tam, kde dlho rástli ihličnaté dreviny a hromadilo sa napadané ihličie, ktoré sa rozkladá dlhšie ako lístie. Navyše pri tlení ihličia vznikajú látky, ktoré pôdu výrazne okysľujú.

Rozdelenie pôd podľa pH

Pre lepšie pochopenie vplyvu kyslosti na rastliny je dôležité poznať základné typy pôd podľa ich pH. Stupnica pH opisuje, nakoľko je pôda kyslá alebo zásaditá (alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku.

• Neutrálna pôda má pH v rozmedzí približne 6,5 až 7,5 a je ideálna pre väčšinu pestovaných rastlín. Pôdy v tomto rozmedzí poskytujú vyvážené množstvo živín a mikroorganizmy v nich dobre fungujú.
• Zásaditá pôda (alkalická) má pH nad 7,5 a často obsahuje vyšší podiel vápnika. Takéto pôdy sa nachádzajú najmä v oblastiach s nižšími zrážkami. Môžu spôsobovať nedostatok železa a zinku, čo vedie k chloróze listov.
• Kyslá pôda s pH pod 6,5 je vhodná pre špecifické druhy rastlín, ktoré sú prispôsobené vyššiemu obsahu železa a mangánu. Niektoré rastliny, ako rododendrony a čučoriedky, majú v kyslej pôde lepší prístup k živinám potrebným pre svoj rast.

Ako merať pH pôdy

Pred plánovaním výsadby je užitočné poznať pH pôdy vo vašej záhrade. Ak má pôda hodnotu pH menšiu ako päť, je kyslá. Metódy merania:

• Indikátorové papieriky: Sú najpraktickejšie a cenovo dostupné. Používajú sa na meranie pH roztoku pôdy pripraveného s destilovanou vodou. Farba papierika signalizuje pH testovanej pôdy.
• pH meter: Je to elektronický merač kyslosti pôdy, ktorý stačí zapichnúť do pôdy a prístroj na displeji zobrazí dané pH.

Pri samotnom testovaní sa používa destilovaná voda, pretože jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a mohla by ovplyvniť meranie. Po úprave pôdy na pH je potrebné počkať s ďalším testovaním, kým sa jednotlivé zložky vzájomne nezneutralizujú (cca. 2 týždne).

Ako ovplyvniť kyslosť pôdy

Kvalita pôdy a jej kyslosť, teda hodnota pH, sú kľúčové pre rýchly a zdravý rast rastlín. Existujú spôsoby, ako upraviť pH pôdy podľa potrieb pestovaných rastlín.

Zvýšenie pH (neutralizácia kyslej pôdy)

Ak je pôda príliš kyslá a je potrebné ju upraviť, najčastejšie sa používa vápnenie. Pridanie mletého vápenca alebo dolomitického vápenca pomáha neutralizovať kyslosť a dopĺňa pôde vápnik a horčík. Úprava pH je postupný proces a vyžaduje pravidelné meranie pôdneho pH. V záhradníctve sa najčastejšie používajú:

• Dolomitický vápenec
• Dusíkaté vápno: Okrem samotného vápenca obsahuje približne 20 % organicky viazaného dusíka. Jeho výhodou je aj likvidácia slimákov a ich vajíčok.
• Poľnohospodárske vápno: Je prípravok na úpravu pôdy zvýšením úrovne pH. Je vyrobený z drveného vápenca, ktorý obsahuje prírodné živiny na podporu zdravého rastu rastlín. Keď sa vápno pridáva do pôdy, rozpúšťa sa a uvoľňuje zásadu, ktorá pôsobí proti kyslosti pôdy alebo ju neutralizuje.

Pridávaním vápna znižujeme kyslosť pôd. Prirodzený upravovateľ pH na neutrál je dážďovka, ktorá pôdu neutralizuje. Tiež kompost a vermikompost od dážďoviek nám pomôže neutralizovať pôdu.

Zníženie pH (zvýšenie kyslosti pôdy)

Naopak, ak je pôda príliš zásaditá a potrebujeme zvýšiť jej kyslosť, používajú sa rašelina, síran železitý alebo síra. Tieto látky postupne okysľujú pôdu a vytvárajú priaznivé prostredie pre kyslomilné rastliny. Pridaním rašeliny, zapracovaním čerstvého organického materiálu (ihličie, oziminy, mulč) do pôdy, prípadne pridaním síry či hnojív je možné znížiť pH. Vysoké pH obyčajne napovedá o nedostatku mikroorganizmov v pôde a nedostatku humusu. Ak chceme pri zásaditej pôde pH naopak znížiť, pridávame viac humusu a podporujeme život v pôde.

Rastliny, ktoré vyžadujú kyslú pôdu

Kyslomilné rastliny vyžadujú špecifický typ pôdy s nízkym pH, ideálne medzi 4,0 až 6,0, podľa konkrétneho druhu. Takýto substrát musí byť nielen kyslý, ale aj vzdušný, dobre priepustný a bohatý na organickú hmotu. V obchodoch pritom možno bežne zakúpiť špeciálne namiešané substráty na pestovanie rododendronov, čučoriedok a ďalších kyslomilných rastlín.

Okrasné rastliny

Kyslá pôda nie je doménou len okrasných trvaliek. Darí sa v nej celému radu krásne kvitnúcich a nenáročných druhov. Ak máte v záhrade k dispozícii skôr tienisté miesto, môžete sa rozhodnúť pre pestovanie najrôznejších papradí, ktoré tu vnesú textúru zelených listov.

Kríky a dreviny

• Rododendrony (Rhododendron): Obľúbené pre svoje nádherné kvety, odolnosť a nenáročnosť. V kyslej pôde majú lepší prístup k potrebným živinám. Na prvý pohľad upútajú pozornosť svojim mohutným kvetenstvom.
• Azalky: Krásne kvitnúce kry, ktoré dobre rastú v tienistých polohách a kyslej pôde. Ponúkajú širokú paletu farieb a dlhú dobu kvitnutia.
• Hortenzie (Hydrangea): Sú obľúbené pre svoju krásu a širokú škálu farieb. Farba kvetov hortenzie kalinolistej (Hydrangea macrophylla) sa mení na základe pH pôdy - v kyslej pôde sú modré, v zásaditej ružové. Farba kvetov dubovej hortenzie sa však nemení. Taktiež sa tu bude dariť magnólii (Magnolia soulangiana), kručinkám (Genista), dokonca aj nátržníku (Potentilla fruticosa), hamamelu či atraktívnemu lykovcu (Daphne).
• Pieris japonský (Pieris japonica): Zaujímavý a celoročne atraktívny ker, je vždyzelený a kvitne na jar drobnými bielymi alebo ružovými zvončekovými kvetmi. Je neodolateľný nielen pre do červena sfarbené listy, ale aj pre výrazné kvitnutie.
• Vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea): Patria medzi najznámejšie rastliny do kyslej pôdy. Vres kvitne od augusta do októbra a vyniká fialovými, ružovými alebo bielymi kvetmi, zatiaľ čo vresovec poteší svojim skorým kvitnutím už vo februári. Obe rastliny tvoria husté, nízke kríky a sú ideálne do skaliek, trvalkových záhonov alebo ako pôdopokryvné rastliny. Potrebujú kyslú pôdu s pH 4,5-6 a dobre priepustný substrát.
• Zanoväť: Dokáže vytvoriť záplavu nádherných kvetov na tenkých zelených konárikoch, ktoré si farbu ponechávajú i počas zimy.
• Javory (Acer palmatum a Acer japonicum): Očaria svojimi nádhernými listami.
• Vždyzelené listnaté dreviny: Vavrínovec (Laurocerasus officinalis), skimia (Skimia japonica), cezmína (Ilex aquifolium), kalmia (Kalmia latifolia), pieris (Pieris floribunda).
• Ihličnany: Mnohé zaujímavé kultivary ihličnanov (smreky, borovice, tuja, tsuga).

Trvalky a pôdopokryvné rastliny

Ak ste vlastníkom záhrady s kyslou pôdou, nemusíte sa vzdať ani mnohých druhov trvaliek.

• Bergénia (Bergenia cordifolia): Nenáročná a zaujímavá svojimi listami aj kvetmi.
• Voňavé klinčeky (Dianthus deltoides), lupína (Lupinus polyphyllus), kosatce (Iris), astilby (Astilbe), orlíčky (Aquilegia), prvosienky (Primula), funkie (Hosta), veternice (Anemone), horce (Gentiana), žltuška (Thalictrum), pamaky (Meconopsis), alchemilka (Alchemilla mollis) alebo niektoré druhy zvončekov (Campanula).
• Srdcovka: Trvalka, ktorá vás poteší pekným vzhľadom.

Keďže trávniku sa na kyslej pôde veľmi dariť nebude (navyše by sa v ňom tvoril mach), súvislé zelené porasty môžete vytvoriť pomocou nízkych plazivých trvaliek alebo drevín menšieho vzrastu.

• Zbehovec plazivý (Ajuga reptans)
• Brečtan (Hedera helix)
• Zimozeleň (Vinca minor): Celoročne zelená rastlina s krásnymi fialovými kvetmi.
• Drieň kanadský (Cornus canadensis)
• Krpčiarka (Epimedium)
• Gaultéria (Gaultheria procumbens) s lesklými listami a červenými plodmi.
• Andromeda (Andromeda polifolia): Pôvabná a naružovo kvitnúca rastlina. Tieto rastliny uprednostnia skôr polotieň, rovnako ako mnohé druhy papraďorastov.
• Paprade: Vhodné pre tienisté miesta, kde vnesú textúru zelených listov.
• Pľúcnik

Letničky a cibuľoviny

Z letničiek obľubujú kyslejšiu pôdu begónie, z cibuľovín zasa ľalie. Pri výsadbe konkrétneho rastlinného druhu si však vždy treba podrobnejšie preštudovať, aký typ kyslosti znesie. Napríklad ľalie vyžadujú mierne kyslú pôdu, ale gaultéria znesie aj silnú kyslosť. Agerát mexický je letnička príbuzná astre, ktorá poteší modrými kvetmi.

Ovocné kríky

Kyslá pôda nie je doménou len okrasných trvaliek - darí sa v nej aj niektorým ovocným kríkom. Aby sa im darilo, vyžadujú aj pôdu s nízkym pH, pravidelnú zálievku a dôsledné mulčovanie.

• Čučoriedky (Vaccinium): Pravdepodobne najznámejší zástupca kyslomilného ovocia. Kanadské čučoriedky (Vaccinium corymbosum) sú obľúbené nielen pre svoje veľké plody, ale aj lahodnú chuť a vysoký obsah antioxidantov.
• Brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea): Nízka rastlina s drobnými lesklými listami, ktorá kvitne bielo a neskôr vytvára červené bobule.
• Kľukva veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon): Známá pod názvom americká brusnica.
• Muchovník (Amelanchier): Taktiež patrí do tejto kategórie.

Zelenina

Zatiaľ čo väčšina bežne pestovanej zeleniny uprednostňuje neutrálnu až mierne zásaditú pôdu, existujú aj výnimky, ktorým sa darí lepšie skôr v kyslejšej pôde.

Typickým zástupcom, ktoré priamo vyžadujú mierne kyslé prostredie, sú zemiaky.

Starostlivosť o kyslomilné rastliny

Kyslomilné rastliny majú špecifické nároky nielen na pôdu, ale aj na hnojenie. Dôležité je pamätať na to, že neznášajú vápnik a vyžadujú živiny v takej forme, ktorá nenaruší kyslé pH pôdy. Použitie bežného hnojiva môže byť pre tieto rastliny škodlivé - pH sa môže posunúť do neutrálnej až zásaditej oblasti a rast rastlín sa spomalí alebo úplne zastaví. Odporúča sa používať špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny.

Okrem správneho pH a hnojenia je dôležitá aj pravidelná zálievka a dôsledné mulčovanie. Niektoré rastliny, ako napríklad hortenzie, sú náchylné na sucho, preto je potrebné zabezpečiť im stále vlhkú, ale nie premočenú pôdu.

Tvorba záhonov v kyslej pôde

Nie každá záhrada sa môže pýšiť záhonmi nádherných trvaliek, ruží, zeleniny či priam ukážkovým trávnikom. Dôvodov môže byť niekoľko - nevyhovujúce svetelné podmienky, ako aj kamenistá a suchá, alebo naopak, kyslá a vlhká pôda. Ak je v zemi nedostatok vápnika alebo keď je až priveľmi mokrá, netreba vešať hlavu a vzdávať sa myšlienky na záhradkárčenie. Existuje totiž riešenie a dokonca veľmi zaujímavé.

Vresovisko a pokrývka pôdy

Ak potrebujete vysadiť väčšie plochy (nielen záhon), ktoré sú dostatočne slnečné, určite sa rozhodnite pre vresovisko. Investície sa vám vrátia v podobe pôsobivého a celoročne farebne premenlivého celku. Dôležité je, aby ste sem na jar, v lete a na jeseň vysadili kvitnúce vresy a vresovce a tie doplnili ďalšími kyslomilnými rastlinami a zakrpatenými ihličnanmi (smrekmi a borovicami - kosodrevinami). Zaujímavými doplnkami záhonov a vresovísk môžu byť aj balvany či štrkové plochy, ktoré sa často pokryjú machom (ak je pôda pod nimi zároveň aj vlhká). Čarovne pôsobia i voľne položené samorasty, prípadne pretekajúci potok.

Pestovanie pod ihličnanmi

Pod ihličnanmi môže byť pestovanie rastlín výzvou kvôli hustému tieneniu, kyslému pH pôdy a suchým podmienkam, no s vhodným výberom rastlín a správnym prístupom sa dá dosiahnuť krásny a funkčný priestor. Trvalky sú obľúbené pre svoju nenáročnosť a schopnosť prispôsobiť sa rôznym podmienkam. Rastliny ako hosty, paprade, pľúcnik či vresy sú skvelou voľbou, ktorá dokáže premeniť tmavé a suché miesto na záhrade na živú a pestrofarebnú oázu. Použitie mulču pomôže udržať vlhkosť a zabráni rastu buriny.

Zakvitnutý močiar - rastliny do vlhkých a kyslých pôd

S kyslosťou sa zvyčajne spája aj vlhká pôda, často dokonca močaristá. Aj na nej možno vytvoriť zaujímavú záhradu. Najskôr treba zistiť, čo je zdrojom extrémnej vlhkosti v záhrade - príčinou môžu byť vyššia hladina spodnej vody, prameň, nepriepustná pôda, blízkosť vody a pod. Niekde sa dokonca môže vyskytnúť aj niekoľko odlišných vlhkých zón a každá z nich vyžaduje iné riešenie.

Vo vlhkých a zamokrených pôdach nachádza ideálne podmienky na svoju existenciu celé spektrum zaujímavých trvaliek. Niektorým neprekáža, ak sa na záhone vyskytne stojatá voda. Často stačí len zopár exemplárov, ktoré rýchlo zakryjú pôdu svojimi rozložitými listami. V takej záhrade si môžete vybudovať prírodné jazierko, umelý potok, prípadne atraktívne záhony so zaujímavou skladbou vlhkomilných trvaliek. Tie dokážu z vlhkej a bahnitej záhrady vytvoriť čarovné zákutie. Pri plánovaní záhonov nezabudnite na to, aby v nich vždy niečo kvitlo, najlepšie od jari až do jesene. Okrem kvitnúcich trvaliek sem patria aj tie, ktoré majú atraktívne listy, okrášlia záhradu svojou farbou, tvarom alebo štruktúrou. Ak vysadíte funkie, určite vás nesklamú.

Vlhké záhrady obľubujú aj:

• Prvosienky
• Alchemilky
• Záružlie (Caltha palustris)
• Tradeskancie (Tradescantia)
• Túžobníky (Filipendula ulmaria)
• Žltohlavy (Trollius europaeus)
• Jazyčníky (Ligularia)
• Kosatce (Iris)
• Rodgerzie (Rodgersia)
• Astilby (Astilbe)
• Vrbiny (Lysimachia)
• Udatníky (Aruncus)

Zaujímavou atrakciou v záhone na vlhkom mieste môže byť aj plazivá trvalka Houttuynia cordata „Chameleon“ s nápadne škvrnitými listami.

Dreviny do vlhkých pôd

Aj keď záhrada s vlhkou pôdou priveľmi nepraje zelenému trávniku, záhonom s ružami či zeleninou, možno v nej vytvoriť kvitnúcu kvetinovú lúku. V takej záhrade si môžete dokonca vypestovať aj malý bambusový hájik, prípadne vytvoriť porast zaujímavých okrasných tráv - ako ryba vo vode sa tu bude cítiť ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis). Z okrasných drevín vlhkú pôdu obľubujú niektoré ihličnany (smreky, borovice, tuja, tsuga), drieň (Cornus), vŕba (Salix), rododendron, hortenzie, ale aj plamienka (Clematis), orgován (Syringa), pajazmín (Philadelphus) či lieska (Corylus). A aby bolo dielo dokonalé, nezabudnite na vkusný záhradný nábytok, prípadne odpočívadlo, odkiaľ sa budete môcť nerušene kochať zelenou krásou.

tags: #zahon #s #kyslou #podou