Slovo "krik": významy, pôvod a použitie

Slovo krik má v slovenskom jazyku niekoľko významov, ktoré sa líšia v závislosti od kontextu. Najčastejšie sa ním označuje silný, prenikavý zvuk alebo hlasný výkrik, ktorý môže byť vyjadrením rôznych silných emócií, ako sú strach, bolesť, radosť či hnev.

Okrem doslovného významu sa slovo „krik“ môže použiť aj v prenesenom zmysle, kde označuje verejný protest, hlasné vyjadrenie nesúhlasu alebo nespokojnosti.

Krik je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Jeho pôvod je pravdepodobne onomatopoický, čo znamená, že napodobňuje zvuk samotného kriku. Je príbuzné so slovami v iných slovanských jazykoch, ktoré majú podobný význam a zvuk.

Významové odtiene slova "krik"

Slovo „krik“ sa v slovenčine používa na označenie rôznych druhov zvukov, ktoré môžu byť spojené s ľudskými hlasmi alebo inými zdrojmi hluku. V slovníku cudzích slov môžeme nájsť aj synonymá a príbuzné slová, ktoré rozširujú naše chápanie tohto pojmu:

• Hluk: zmiešanina nezladených zvukov. Príklady zahŕňajú „deti robia hluk“, „huk strojov“, „hrmot vlakov“, „lomoz ulice“, „buchot z izby“, „rachot padajúceho lešenia“, „šramot kľúčov“, „treskot“, „jakot rieky“.
• Hurhaj: všeobecný pojem pre hlučný ruch.
• Krik (v kontexte hluku spôsobeného ľudskými hlasmi): „z izby sa ozval krik“.
• Vresk: hlasný hovor alebo plač, často spojený so zábavou.

Špecifické typy kriku

Slovo „krik“ sa ďalej člení na:

• Silný, prenikavý, ostrý zvuk vydávaný živými tvormi: „krik detí, ranených“. Súvisí s ním aj slovo vresk a vreskot (prenikavý zvierací hlas, expresívny ľudský krik).
• Rev: mohutný zvierací hlas, expresívny ľudský krik.
• Škrek a škrekot: ostrý, prenikavý hrdelný zvuk, expresívny ľudský krik.
• Ryk a rykot: hlasné, ťahavé zvuky, expresívny ľudský krik.
• Jakot: často spojený s výkrikmi žiakov.
• Výskot: prenikavé, vysoké zvuky.
• Pokrik: prerušovaný, slabší krik, napr. „radostný pokrik divákov“.

Slovesné vyjadrenie kriku

Činnosť kričania je vyjadrená viacerými slovesami, ktoré sa líšia v nuansách:

• Kričať alebo voláť: vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk, často s oznamovacím účelom.
• Kríkať: menej časté sloveso s podobným významom.
• Robiť krik: expresívne vyjadrenie činnosti.
• Vykrikovať, vykričať, vyvolávať: kričať s prestávkami.
• Pokrikovať, pokríkať: prerušovane kričať.
• Revať, vyrevovať, vrieskať, vyvreskovať, vrešťať: expresívne, často nahlas a z plného hrdla kričať.
• Škriekať, škrečať: kričať škrekľavo.
• Ziapať: zlostne, nahnevane kričať.
• Jačať, bľačať, bliakať, vybliakovať: nepríjemne alebo ako zviera kričať.
• Zavýjať, ujúkať, ryčať, ručať: ťahavo kričať.
• Štekať, brechať: zlostne kričať.
• Hulákať, hučať, húkať: nepríjemne kričať.
• Hrmieť: kričať hromovým hlasom.
• Hartusiť, hartušiť: znepokojovať krikom.
• Harmantiť, hvečať, hriakať, herbeľovať: národné výrazy pre kričanie.

Príklady použitia slova "krik" v rôznych kontextoch

Jedna z jeho reakcií bol zúfalý krik. Toto je príklad použitia slova na vyjadrenie silnej emócie, v tomto prípade zúfalstva.

Slovo krikľavý, odvodené od slova krik, opisuje niečo, čo upúta pozornosť svojou výraznosťou, kontrastom alebo netradičnosťou, najmä vo vzťahu k farbám. Napríklad „krikľavé, nápadné oblečenie“ alebo „krikľavé, revavé farby“. V širšom zmysle sa môže vzťahovať aj na nedostatky, ktoré sú „do očí bijúce“.

Ďalší príklad použitia slova „krik“ v kontexte hluku: „Deti na dvore kričia, robia krik.“ Tu je slovo použité na opis hlučného správania detí.

V súvislosti so zvieratami môžeme hovoriť o „vrieskaní“ alebo „škriekaní“ zvierat, napríklad „opice vrieskajú“. Toto slovo sa používa aj expresívne na opis hlasného kriku ľudí.

Zakričať je sloveso, ktoré označuje krátke, silné vydanie hlasu. Napríklad „zakričať, zavolať z diaľky“ alebo „skríknuť od bolesti“. Expresívnejšie varianty zahŕňajú „zarevať“, „zavrieskať“, „zrevať“, ktoré naznačujú drsnejší, neartikulovaný zvuk.

Slovo krikľúň je expresívny výraz pre človeka, ktorý veľa kričí, najmä dieťa.

tags: #zdrobnelina #slova #krik