Zemiak hľuznatý (Solanum tuberosum) je jednoročná rastlina, ktorá rovnako ako paradajka patrí do čeľade Solanaceae. V našich krajinách je známy aj pod názvami erteple, zemchata alebo bandora. Ich pestovanie nie je príliš náročné, no ak chcete dosiahnuť bohatú úrodu, treba dodržať správny čas výsadby, vhodnú hĺbku, vzdialenosť medzi hľuzami a dbať na pôdu i klimatické podmienky. V tomto článku sa dozviete, ako a kedy sadiť zemiaky, vrátane špecifík prípravy sadbových hľúz.
Úvod do pestovania zemiakov
Vlastnosti a odrody zemiakov
Vlastnosti a podrobnosti pestovania tejto zeleninovej rastliny sa môžu líšiť v závislosti od príslušnej odrody zemiakov. V súčasnosti existuje takmer 5 000 odrôd, ktoré sa výrazne líšia farbou a tvarom. Okrem klasických žltých odrôd, ktoré poznáme zo supermarketov, existujú aj modré odrody, ako napríklad "Vitelotte", ktorá zaujme svojou fialovo-bielou mramorovanou dužinou.
Existujú múčnaté a voskové odrody a skoré a neskoré odrody. Zemiaky "Sieglinde" dozrievajú od júla, zatiaľ čo neskoré odrody sa zbierajú v októbri. Zemiaky sú plodina, ktorá sa dá pomerne ľahko dopestovať. Najmä veľmi skoré odrody, ktoré sadíme v polovici apríla, môžeme už za 6 - 8 týždňov zbierať, ale len za predpokladu, že sme hľuzy nechali pred výsadbou riadne naklíčiť.
Jedným z rozhodujúcich kritérií pri výbere zemiakov na pestovanie je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť.
- Veľmi skoré odrody: Potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Najčastejšie sa uprednostňujú v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum. Zbierajú sa postupne, zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr. Môžu byť v zemi až do augusta a za sezónu sa môžu sadiť dvakrát (v apríli a v júni).
- Skoré odrody: Vyznačujú sa vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Je možné ich využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov. Ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka.
- Stredne skoré odrody: Ich vegetačná doba je 110 až 130 dní. Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po nich.
- Stredne neskoré odrody: Ich vegetačná doba je 130 a viac dní. Zbierajte ich jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.
Okrem toho sa zemiaky delia aj podľa varného typu:
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Sú univerzálne, hodia sa ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Najlepšie sa hodia na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. Ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy (napr. AB alebo BC): V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Jedovatosť zemiakov: Čo potrebujete vedieť
Rastliny v čase kvitnutia vytvárajú plody zemiakov. Tie sú však jedovaté a nemali by sa jesť. Jedlá časť rastliny - zemiaková hľuza - rastie v pôde. Aj hľuzy sú však surové nejedlé. Nevarené zemiaky obsahujú veľké množstvo solanínu, ktorý slúži ako prirodzená ochrana proti patogénom. Nadmerná konzumácia surových zemiakov môže spôsobiť príznaky otravy. Zemiaky by sa preto mali pred konzumáciou uvariť alebo upiecť. Keďže klíčky (ako aj zelená šupka) obsahujú jedovatý solanín, naklíčené zemiaky predstavujú zdravotné riziko. Výnimka: koncentrácia solanínu v čerstvých klíčkoch je taká nízka, že môžete jesť zemiaky s klíčkami dlhými až jeden centimeter.
Príprava na úspešné pestovanie
Výber a predklíčenie sadbových zemiakov
Či už sa do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm. Používajte výhradne certifikované sadbové zemiaky, ktoré sú zdravotne nezávadné, bez vírusov a zabezpečujú rovnomerné klíčenie.
Pár dní pred sadením by ste mali nechať vaše sadbové zemiaky naklíčiť. Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Sadbu nechajte naklíčiť pri svetle a teplote 12 - 15 °C približne 2 - 3 týždne pred výsadbou. Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli.
Rozrezávanie zemiakov pre zdvojenie sadby
Ak máte na klíčenie málo zemiakov, môžete si ich počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia. Hľuzy sa vysádzajú jednotlivo do pripraveného jarku, klíčkami nahor. Je dôležité dávať pozor, aby ste krehké klíčky nezlomili.
Ideálne podmienky pre pestovanie: Pôda a umiestnenie
Výber správnej lokality
Rastlina je milovníkom leta. V príjemnom slnečnom teple sa cíti ako doma, no nemá rada sálavé teplo poludnia. Zemiakom vyhovujú chránené polohy. Zemiaky potrebujú slnečné stanovisko.
Príprava pôdy pre zemiaky
Zemiakom sa najlepšie darí v kyprej, na živiny bohatej pôde, ktorá sa na slnku rýchlo zahreje a nezostane dlho mokrá. Ideálna je preto piesočnatá alebo hlinitá pôda. Vyhnite sa ťažkým ílovitým pôdam, ktoré zadržiavajú vodu - takéto prostredie spôsobuje hnitie hľúz a znižuje úrodu. Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy.
Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Pôdu skyprite na jeseň do hĺbky aspoň 25 - 30 cm. V prípade ťažkých pôd sa odporúča zaradiť aj hlbokú orbu. Na jar pred výsadbou pôdu prekyprite a obohaťte o kompost, dobre rozložený maštaľný hnoj alebo zelené hnojenie (napr. facélia). Zemiaky sú náročné na živiny, preto je vhodné pred sadením zapracovať do zeminy kompost. Z živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Hnojte NPK hnojivom.
Tip na striedanie plodín: Zemiaky by sa nemali vysádzať na záhony, na ktorých už boli v predchádzajúcom roku vysadené iné rastliny, napríklad paradajky. Zabráni sa tým výskytu patogénov, ktoré sa špecializovali na túto čeľaď rastlín. Zemiaky sa nesadia opakovane na to isté miesto skôr ako po 3 - 4 rokoch. Každé dva roky je dôležité miesto na sadenie meniť, aby ste sa vyhli potenciálnym škodcom a chorobám v pôde z predošlých úrod.
Pestovanie v nádobách a vyvýšených záhonoch
Z hľadiska požiadaviek na prostredie je táto zelenina pomerne nenáročná: Vhodné sú bežné záhony, vyvýšené záhony, vrecia na sadenie aj veľké vane. To znamená, že sa dá úspešne pestovať aj na balkóne. Ak majú zemiaky dostatok priestoru, môžu sa bez problémov pestovať na vyvýšených záhonoch. Dôležité je tiež, aby bol vyvýšený záhon správne vyplnený. Pre pestovanie zemiakov v kvetináčoch sa odporúča sadzačka s objemom aspoň 15 litrov. Dbajte na to, aby bol na dne kvetináča aspoň jeden drenážny otvor, ktorý umožní odtok prebytočnej vody. Zemiakom vždy ponechajte dostatok miesta, pretože potrebujú priestor na tvorbu koreňov a hľúz. Kvetináč by preto mal mať priemer aspoň 25 cm, najlepšie 30 alebo 40 cm. Existujú aj špeciálne sadzače zemiakov, ktoré uľahčujú zber v kvetináčoch.
Zemiaky môžete vysádzať dokonca aj vo vlastnom parenisku či fóliovníku. Skvelé podmienky ponúka domáci skleník. Sadenie do slamy prináša viacero benefitov. Slama nielenže potláča burinu, ale pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chladnejšiu aj počas horúcich dní. Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.
Výsadba zemiakov: Kedy a ako
Optimálny termín výsadby podľa regiónu a odrody
S výsadbou zemiakov sa netreba ponáhľať, pretože ide o teplomilné rastliny. Jarné mrazíky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny. Obdobie, kedy sadiť zemiaky si preto naplánujte tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz. Tento termín výsadby platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré).
Výsadba závisí od nadmorskej výšky a lokálneho počasia. Vo všeobecnosti sa odporúča začať s výsadbou, keď sa pôda ohreje na minimálne 7 - 8 °C, ideálne 10 °C v hĺbke 10 cm. Konkrétne to najčastejšie býva koniec apríla a začiatok mája. Namiesto predpestovania môžete zemiaky aj predpestovať. Certifikované semená zemiakov sú k dispozícii už niekoľko rokov. Semená zemiakov je najlepšie vysievať na parapet v marci alebo apríli.
- Južné Slovensko (Podunajská nížina, Záhorie): V týchto oblastiach s najskorším nástupom jari sa môže so sadením začať už od 20. marca do 10. apríla.
- Stredné Slovensko (okolie Zvolena, Banská Bystrica): Tu sa podmienky ustália o niečo neskôr. Optimálny čas výsadby býva od 5. do 20. apríla.
- Severné Slovensko (Orava, Kysuce, Liptov): V týchto regiónoch s vyššou nadmorskou výškou a chladnejším počasím sa odporúča začať s výsadbou až od 20. apríla do 10. mája.
Na urýchlenie rastu skorých zemiakov sa odporúča použiť naklíčenú sadbu - teda predklíčené hľuzy, ktoré majú už drobné klíčky. Ďalším praktickým trikom je zakrytie pôdy priesvitnou fóliou alebo agrotextíliou, ktoré vytvárajú priaznivejšie mikroklimatické podmienky.
Pozrite si toto PREDTÝM, AKO zasadíte zemiaky 🥔
Technika výsadby: Hĺbka a rozostupy
Zemiaky saďte do plytkých brázd, ktoré by od seba mali byť vzdialené aspoň pol metra, ideálne trochu viac. Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm. V tomto prípade záleží od kvality pôdy. Čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť medzi sadenými zemiakmi. Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).
Riadky by mali byť hlboké približne 10 až 12 cm, čo poskytuje hľuzám dostatok priestoru na rast. Sadbové zemiaky sadíme do pôdy, ktorej teplota by nemala mať menej ako 6 stupňov Celzia. Zemiaky sadíme osem až desať centimetrov hlboko, pričom výhonky smerujú nahor. Hĺbka stačí do 10cm a sadenice následne jemne zahrňte zeminou. Z každého zemiaka vyrastie nová rastlina s 15 až 25 dcérskymi hľuzami. Pôdu utlačte a dôkladne zalejte. Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak je v tom jeden háčik. Zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm. Pri sadení môžete použiť aj čiernu fóliu, kde sa sadí len do vyrezaných otvorov.
Starostlivosť o zemiaky počas rastu
Zavlažovanie a hnojenie
Správne zalievanie zemiakov je kľúčové pre množstvo úrody. Zásobovanie vodou je dôležité najmä pre dcérske hľuzy. Dôležité je udržiavať rovnováhu: Príliš veľa vody nie je dobré, ale ani príliš málo. Skôr ako siahnete po kanvici na polievanie, je najlepšie urobiť test prstom a nahmatať, či je voda stále vlhká na dĺžku prsta pod povrchom pôdy. Požiadavky závisia od počasia, substrátu, svetelného spádu a tvorby plodov. Plody totiž naberajú na objeme medzi desiatym a štrnástym týždňom. Zemiaky preto potrebujú najviac vody krátko po začiatku obdobia kvitnutia. Pravidlo: Ideálna je pôda s trvalou, ľahkou vlhkosťou. Ak budete zemiaky zalievať večer, voda sa nebude tak rýchlo odparovať. Zemiaky majú radi pravidelnú vlahu, najmä počas obdobia intenzívneho rastu. Ak prídu suché dni, nezabudnite na zálievku. Ideálne je aplikovať približne 20 až 30 litrov vody na každý meter štvorcový, a to raz za 7 až 10 dní.
Zemiaky potrebujú veľa živín, aby koncom leta vytvorili veľké a chutné hľuzy. Ak chcete vytvoriť čo najlepšie podmienky, mali by ste pôdu pred výsadbou obohatiť kvalitným záhradným kompostom. Približne po ôsmich až dvanástich týždňoch budú zemiaky s radosťou prijímať čerstvé živiny. Vyberte si hnojivo s vysokým obsahom živín, napríklad COMPO Záhradnícke hnojivo. To obsahuje optimálne vyvážené zloženie dusíka, fosfátov a draslíka. Pôdu je nutné hnojiť, a to tiež ideálne dvakrát. Už pri rýľovaní v jeseni by ste mali použiť hnoj alebo kompost.
Prihŕňanie zemiakov: Kľúč k bohatej úrode
Zemiaky sa zvyčajne pestujú tak, že sa okolo výhonkov navŕši kopec pôdy. Zhŕňaním pôdy sa lepšie akumuluje teplo a vytvára sa viac bočných podzemných výhonkov, na ktorých sa môžu tvoriť hľuzy. Počas pestovania sa hromady zvyčajne robia dva alebo trikrát. Prvýkrát, keď je rastlina vysoká približne 20 cm. Mladé rastliny umiestnite tak hlboko do pôdy, aby bolo vidieť len niekoľko vrchných listov. Keď rastlinky dosiahnu výšku približne 10 až 15 centimetrov, je čas na prvé prihŕňanie. Tento jednoduchý, no dôležitý krok pomáha spevniť stonky a zároveň ochrániť nové hľuzy pred svetlom. Prihŕňajte zemiaky aspoň 2-krát počas vegetácie - prvýkrát, keď majú rastlinky 15 - 20 cm, druhýkrát pred kvitnutím. Keď je rastlina dlhá na dĺžku paže, môžete ju opäť prikryť zeminou - až kým nie je viditeľných len niekoľko vrchných listov.
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Boj proti škodcom
Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine. Pravidelne kontrolujte výskyt pásavky zemiakovej a reagujte už pri prvých výskytoch.
Prevencia a liečba chorôb
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Ak sa ale vyskytnú aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“. Chrastavitosť je skôr estetická choroba, na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary, no zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom.
Odburiňovanie a ochrana pred mrazmi
Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné. Okopávajte po každom daždi alebo keď pôda vytvorí škrupinu, čím zlepšujete prevzdušnenie a podporujete rast.
Na jar môžu ešte prekvapiť nečakané nočné mrazy - obzvlášť v apríli. Aby ste mladé rastliny ochránili, odporúčame ich v chladnejších nociach zakryť netkanou textíliou. Poškodenie mrazom sa stáva najmä pri skorom sadení zemiakov.
Zber a uskladnenie úrody
Kedy zberať zemiaky: Známky zrelosti
Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Uschnuté listy sú neklamným znakom, že je čas na zber. Šupka zemiakov stvrdne, keď sú zemiaky zrelé. V čase zberu by mala byť vňať už zoschnutá alebo aspoň výrazne zožltnutá - to je signál, že zemiaky sú pripravené na vytiahnutie zo zeme. Predčasnému zberu (zelených zemiakov) sa treba vyhnúť. Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov.
Zber skorých zemiakov prichádza spravidla na rad koncom mája až v prvej polovici júna. Presný termín závisí najmä od konkrétnej odrody, klimatických podmienok a starostlivosti počas rastu. Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať.
Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami.
Technika zberu a tipy na uskladnenie
Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.
Pre skladovanie úrody zemiakov sú obzvlášť užitočné drevené debny prepúšťajúce vzduch. Potrebujete tiež suchú, tmavú a chladnú skladovaciu miestnosť. Zatiaľ čo príliš nízka teplota dodáva hľuzám sladkú chuť, vysoké teploty a svetlo stimulujú klíčenie. Pri dlhodobom skladovaní musíte nájsť miesto, ktoré bude tmavé a vlhké zároveň. Odrody skoré a stredne skoré / stredne neskoré, ktoré necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach viete preskladniť až do ďalšieho roka.
