Zemiaky (Solanum tuberosum L.) patria medzi základné potraviny a sú obľúbenou plodinou v slovenských záhradách. Sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Pestovanie zemiakov je pritom veľmi jednoduché a zvládnu to aj začínajúci pestovatelia, čo z nich robí chutnú, ekonomickú a výživnú plodinu vhodnú aj na pestovanie v našom klimatickom pásme. Pre dosiahnutie bohatej a kvalitnej úrody je dôležité poznať správny termín výsadby, požiadavky na pôdu, spôsob zálievky a výživu rastlín.
Zemiaky sú štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete po pšenici, ryži a kukurici. Rastlina známa ako ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) patrí do čeľade ľuľkovitých a pestuje sa po celom svete v stovkách odrôd. Existuje viac ako 4 000 rôznych druhov zemiakov, vrátane divých odrôd, ktoré sú stále nájdené v Južnej Amerike. Tento článok ponúka prehľad odborných odporúčaní pre efektívne pestovanie zemiakov.
Výber sadiva a odrody
Certifikovaná sadba zemiakov
Na rozdiel od väčšiny zeleniny sa zemiaky nepestujú zo semien, ale z hľúz. Február je ideálny mesiac, kedy je vhodné zaoberať sa výberom sadbových zemiakov. Vždy stavte na kvalitnú novú sadbu, ktorú spoznáte tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb, pretože zemiaky s tmavými škvrnami alebo mäkkými miestami môžu spôsobiť problémy počas rastu.
Dôležité: Nesadíme zemiaky z predchádzajúcej úrody a ani konzumné zemiaky z obchodu. Dôvod je ten, že certifikovaná zemiaková sadba je pestovaná v sterilnej pôde, neobsahuje vírusy a plesne, ktoré by sa mohli preniesť na novú úrodu pri použití zemiakov z predošlej úrody. Obyčajné konzumné zemiaky z obchodu sú navyše ošetrené prípravkami proti klíčeniu a preto nie sú určené na sadenie. Pestovaním certifikovanej sadby dosiahneme vyššiu a kvalitnejšiu úrodu, ktorá je odolná voči chorobám. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky, preto ani dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu.
Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
Výber odrody podľa účelu a doby zberu
Pri pestovaní zemiakov je veľmi dôležitý správny výber vhodnej odrody podľa účelu a podmienok, ktoré sú v danej oblasti pestovania. Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť.
Kategórie zemiakov podľa doby dozrievania:
- Veľmi skoré odrody: Majú krátky vegetačný cyklus, potrebujú len 90 až 100 dní od sadby do zberu. Zbierať ich môžeme už za 6 - 8 týždňov od výsadby, zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr. Sú obľúbené pre svoju sladkú chuť a jemnú šupku, ale treba ich čím skôr skonzumovať, pretože obsahujú viac vody ako škrobu. V domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, sa často uprednostňujú veľmi skoré odrody, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni).
- Skoré odrody: Vyznačujú sa vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Je ich možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, no ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka.
- Stredne skoré odrody: Ich vegetačná doba je 110 až 130 dní. Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých. Zbierať ich treba jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.
- Stredne neskoré odrody: Ich vegetačná doba je 130 a viac dní. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime. Zber prebieha jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.
- Neskoré zemiaky: Dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe.
Existujú aj farebné zemiaky, ako sú fialové alebo červené, ktoré sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok.
Varné typy zemiakov
Zemiaky sa tiež delia podľa varného typu, ktorý určuje ich využitie v kuchyni:
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté a priemerne vlhké. Ideálne do šalátov, kde si zachovávajú tvar.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Tieto zemiaky sú polopevné, pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ B je univerzálny, hodí sa ako príloha, do šalátov, polievok, na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov, čo je skvelým spojivom v cestách. Typ C sa najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. Ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste ho v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typami zemiakov ako AB alebo BC, ktoré majú vlastnosti z oboch typov.
Príprava na výsadbu
Termín výsadby
Zemiaky sú teplomilné rastliny, čo ovplyvňuje aj obdobie ich výsadby. Jarné mrazíky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať a obdobie kedy sadiť zemiaky si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz.
Ideálny čas výsadby je od marca do mája, podľa konkrétnej odrody a lokality. Zemiaky sa vysádzajú na jar, keď sa pôda zahreje na približne 8-10 °C a jej teplota by nemala mať menej ako 6 stupňov Celzia. S vysádzaním skorých zemiakov môžete začať už v polovici marca, avšak všeobecne je polovica až koniec apríla ideálny čas na sadenie. V severných oblastiach by sa mala výsadba odložiť o pár týždňov neskôr, keď odznejú posledné mrazy.
Termín výsadby platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré), pričom skoré zemiaky dozrievajú už koncom júna, poloskoré v júli a neskoré zemiaky väčšinou až v auguste.
Príprava pôdy
Zemiaky potrebujú na pestovanie kyprú pôdu. Vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Zemiakom vyhovujú chránené polohy; nevhodné pre pestovanie sú len ťažké, zamokrené pôdy.
Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme. Na jeseň hnojíme čerstvým hnojom alebo kompostom. Pred sadením na jar treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny. Zemiaky sú náročné na živiny, preto je vhodné pred sadením zapracovať do zeminy kompost alebo vyzretý hnoj, prípadne zelené hnojivo. Na jar môžeme použiť aj umelé hnojivá. Zemiaky sú náročné predovšetkým na draslík, preto je najlepšie používať špeciálne hnojivo na zemiaky, ktoré má vyvážený obsah živín s dôrazom na draslík a fosfor. Ak sa používa maštaľný hnoj, mal by byť riadne vyzretý, inak hrozí nadbytok dusíka, ktorý môže spôsobiť deformácie hľúz. Výbornou alternatívou je frass, hmyzí trus, ktorý poskytuje vyvážený obsah živín a zároveň podporuje pôdnu mikroflóru.
Dôležité: Zemiaky nikdy nepestujte na rovnakom mieste ako predchádzajúce dva roky. Stanovisko je potrebné meniť, aby sme predišli výskytu mandeliniek, háďatiek a hniloby. Zemiaky potrebujú slnečné stanovisko s pôdou bohatou na živiny, preto je záhon potrebné riadne pohnojiť.
Predklíčenie sadbových zemiakov
Pred samotnou výsadbou zemiakov je nutné nechať hľuzy predklíčiť. Tento proces trvá približne 2 - 4 týždne a urýchli rast a zlepší kvalitu výhonkov po výsadbe do pôdy.
Na predklíčenie naukladáme hľuzy do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky umiestnime na svetlé miesto, s teplotou ideálne medzi 12 - 15 °C (alebo aj 15-20 °C pre rýchlejší rast). Pri teplote do 10 °C hľuzy vytvoria pevné zelené klíčky. Je kriticky dôležité nikdy ich nenechať predklíčovať v tme! Hľuzy by mali vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 1-2 cm. Niekedy sa zemiaky zvyknú v debničke prikryť tenkou vrstvou zeminy, aby im bolo zabezpečené teplo.
Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať aj zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Krájanie hľúz: Ak máte sadbové zemiaky väčšie alebo chcete zdvojnásobiť ich počet, môžete ich nakrájať na menšie kúsky. Každý kus by mal obsahovať aspoň jedno „oko“ (púčik), z ktorého bude vyrastať nový výhonok. Rezať je vhodné pozdĺžne od tzv. korunky. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.
Výsadba zemiakov
Tradičná výsadba do pôdy
Pestovanie a sadenie zemiakov je veľmi jednoduché a zvládnu to aj začínajúci pestovatelia. Sadba zemiakov má svoje pravidlá. Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkami nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom.
Zemiaky vysádzame do plytkých brázd vzdialených od seba asi 60 - 70 cm. Hľuzy ukladáme približne 20 - 60 cm od seba. Vzdialenosť medzi jednotlivými zemiakmi závisí od kvality pôdy; čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť. Väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny, ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy.
Hľuzy vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou, ak je dostatočne kyprá. Dávame pozor, aby sme krehké klíčky nezlomili. Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme.
Čím plytšie je zemiak zasadený (napr. do hĺbky 6-8 cm), tým skôr dozrieva a rýchlejšie vyklíči. Pri plytkej výsadbe však musíme okolo neho intenzívnejšie kopcovať zeminu, aby zemiak nebol vystavený priamemu slnku. Pri hlbšej výsadbe (napr. 20 cm) je kopcovanie menej dôležité, pretože hľuzy sú dostatočne chránené.
Alternatívne spôsoby pestovania
Zemiaky nemusíte sadiť len do záhrady. Skvelé podmienky ponúka domáci skleník, no pestovať ich môžete aj v rozličných nádobách, vyvýšených záhonoch, kvetináčoch či pestovateľských vreciach. Zemiaky môžete vysádzať dokonca aj vo vlastnom parenisku či fóliovníku. Pri alternatívnych metódach si tiež vyberte slnečné miesto a dobre si pripravte pôdu.
Sadenie do kompostu alebo slamy
Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). Keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia.
- Príprava záhonu: Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu. Ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost.
- Hustenie kompostu: Kompost následne zhutníme udupaním (bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu).
- Výsadba: Na kompost položíme naklíčené zemiaky a prikryjeme ich ďalšou vrstvou kompostu. Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život (mikróby, huby, dážďovky), ktoré pre rastliny poskytujú živiny.
Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály. Sadenie do slamy prináša viacero benefitov: slama nielenže potláča burinu, ale pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chladnejšiu aj počas horúcich dní.
Starostlivosť o zemiaky po výsadbe
Hrnutie (kopcovanie) pôdy
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Keď rastliny zemiakov dosiahnu výšku približne 20-30 cm, je dôležité nahŕňať pôdu okolo základne rastlín. Tento proces spočíva v nahrnutí pôdy k spodným častiam rastlín, čím zakryjete spodnú časť stoniek.
Je nutné kopcovať zemiaky, pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu. Dodatočná vrstva zeminy zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.
Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy je tiež potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou kompostu alebo mulču, akonáhle dosiahnu výšku cca 30 cm.
Zálievka a výživa
Zemiaky síce nie sú extrémne náročné na výživu, no nedostatok živín môže znížiť kvalitu a veľkosť úrody. Od obdobia intenzívneho rastu je potrebné zemiaky zavlažovať. Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Zalievanie by malo byť výdatné, raz až dvakrát týždenne, najmä v období sucha a vysokých teplôt, pričom voda sa musí dostať do hĺbky koreňovej zóny.
Najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam.
Odburiňovanie
Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa špeciálnej starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie (okopávanie), ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov a je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné v takej miere, keďže mulč potláča burinu.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Škodcovia zemiakov
Najčastejším a najznámejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková, známa aj ako mandelinka. Pásavky zemiakové sú bežným škodcom zemiakov a môžu spôsobiť vážne poškodenie rastlín. Ak sa pásavka objaví, je potrebné tohto škodcu denne alebo každý druhý deň z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. V malých záhradách sa mandelinky zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Ak pestujete zemiaky rok čo rok po sebe na rovnakom mieste, je pravdepodobné, že pásavka zemiaková prezimovala na záhone z minulého roka a veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Na ochranu pred pásavkami môžete použiť prírodné repelenty alebo biologické postreky.
Ďalším bežným škodcom sú drôtovce, larvy kováčikov, ktoré poškodzujú hľuzy tak, že si v nich robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Na ochranu pred drôtovcami sa odporúča striedanie plodín a udržiavanie pôdy bez burín. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúča sa záhradu postriekať proti burine.
Choroby zemiakov
Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ju neobchádzajú choroby.
- Chrastavitosť: Táto choroba je skôr estetická. Na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom.
- Plesňové choroby (Fytoftóra): Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra (pleseň zemiaková), ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie.
- Hnilobné infekcie: Ak sa vyskytujú hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Pozrite sa, ako sa vyvíja pleseň zemiaková
Zber a skladovanie úrody
Kedy zberať zemiaky
Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate, ktoré sa prejavuje poklesom a žltnutím listov. Zemiaky sú pripravené na zber, akonáhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať.
Základné pravidlo termínu zemiakového zberu je vždy až po odkvete. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.
- Nové/Rané zemiaky: V prípade takzvaných nových zemiakov (malé s jemnou šupkou) môžete so zberom začať 2 - 3 týždne po tom, ako rastliny odkvitnú, alebo už po 60-90 dňoch od výsadby. Úrodu nových zemiakov zbierame v čase, keď vňať začne jemne poliehať.
- Väčšie/Neskoré zemiaky: Väčšie zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte 2 - 3 týždne po odumretí lístia (viditeľne zožltne a zhnedne), čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby.
Spôsoby zberu
Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami, čo je výrazne jednoduchšie. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.
Skladovanie zemiakov
Nové alebo skoré zemiaky patria k odrodám, kde je viac vody ako škrobu, preto ich treba čím skôr skonzumovať. Pokiaľ zbierate zemiaky, ktoré plánujete skonzumovať do niekoľkých dní, s ich uskladnením nie je problém. V takomto prípade ich môžete uložiť kdekoľvek.
Pri dlhodobom skladovaní musíte nájsť miesto, ktoré bude tmavé, chladné a suché zároveň. Ideálna teplota pre skladovanie je medzi 4-8 °C. Po zbere nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu a zozeleneniu.