Repka olejná (Brassica napus) patrí na Slovensku k tradičným a ekonomicky významným poľnohospodárskym plodinám. Jej žiarivo žlté kvety sú typickým znakom našej krajiny počas jari a leta. Napriek jej popularite medzi poľnohospodármi vyvoláva súčasný rozsah jej pestovania odborné diskusie, ktoré sa týkajú nielen efektivity využívania pôdy, ale aj ekologických dopadov a potravinovej sebestačnosti krajiny.
Využitie repky a tlak na pôdny fond
Kým repku v súčasnosti pestujeme na takmer 150-tisíc hektároch, rozloha plochy, na ktorej sa pestujú zemiaky, sa v roku 2021 scvrkla na 6-tisíc hektárov. Drvivá väčšina repky olejnej, ktorú u nás vypestujeme, ide na výrobu biopalív (94 % repkového semena sa použije na výrobu metylesteru repky olejnej - MERO) a túto následne vyvážame.
Vláda schválila novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, z ktorej vyplýva, že podiel biozložky v palivách sa bude do roku 2030 postupne zvyšovať zo súčasných 8,2 % na 11,4 %. Rezort hospodárstva chce týmto krokom znížiť množstvo emisií CO2 z dopravy. Hoci sa objavujú obavy, či zvýšenie podielu nevytvorí tlak na zaberanie ďalšej ornej pôdy, ministerstvo uvádza, že doterajšie kapacity pre výrobu biopalív prvej generácie prevyšujú potrebu Slovenska, a zvýšenie primiešavania sa prejaví skôr znížením exportu biopalív.
Environmentálne riziká a udržateľnosť
Ekológovia a vedci však primiešavanie biozložky do palív dlhodobo kritizujú. Podľa europoslanca Michala Wiezika je pestovanie biopalív slepou vetvou rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Problémom sú najmä rozsiahle chemické vstupy pri konvenčnom pestovaní, zahŕňajúce opakovanú aplikáciu herbicídov, insekticídov a fungicídov, ktoré môžu byť aplikované až 14-krát za jednu úrodu.
Tento „chemický koktejl“ negatívne vplýva na opeľovače, biodiverzitu a kvalitu pôdy. Vedec Ján Topercer navyše upozorňuje na vznik tzv. superburín, ktoré sú odolné aj voči glyfosátu. Ako alternatívu odborníci navrhujú regeneratívne poľnohospodárstvo, ktoré nevyžaduje orbu ani taký vysoký objem postrekov, pričom dosahuje porovnateľné výnosy pri pätinových nákladoch.
Ekonomická analýza a náklady na pestovanie
Pestovanie repky je pre poľnohospodárov mimoriadne lukratívne najmä v obdobiach vysokých trhových cien. Avšak náklady na jej produkciu každoročne rastú. V roku 2021 dosiahli celkové náklady na 1 hektár u vybranej vzorky podnikov 1 240,7 €, čo bol nárast oproti predchádzajúcim rokom. Štruktúre nákladov dlhodobo dominujú priame materiálové náklady (hnojivá, chemické ochranné prostriedky a osivá).
| Rok | Celkové náklady na 1 ha (€) | Celkové náklady na 1 t (€) | Hektárová úroda (t/ha) |
|---|---|---|---|
| 2015 | ~1159.5 | 414 | ~2.8 |
| 2020 | ~1204.5 | 348 | ~3.47 |
| 2021 | 1240.7 | 369 | 3.4 |
Potravinová sebestačnosť verzus technické plodiny
Na potravinárske účely ide len zlomok z dopestovanej repky olejnej. Až 97 % rastlinného oleja sa dováža zo zahraničia, iba 3 % sa lisujú na Slovensku. Agrorezort vníma potrebu zmeny a hľadá cesty na zabezpečenie lisovania a rafinácie repkového oleja v domácich podnikoch. Zároveň je nevyhnutná diverzifikácia plodín na poliach, keďže vysoký podiel olejnín (nad 12 %) na ornej pôde môže viesť k zamoreniu pôdy hubovými chorobami.
Odborníci radia poľnohospodárom, aby sa vrátili k pestovaniu plodín, ktoré sme pestovali v minulosti, alebo hľadali také, ktoré znesú väčšie sucho, napríklad cícer. Zmena sprístupnenia sortimentu plodín je kľúčová nielen z hľadiska ekonomického zisku, ale predovšetkým pre udržateľnosť pôdy pre budúce generácie.
Čo je regeneratívne poľnohospodárstvo?
tags: #dotacie #na #pestovanie #repky #olejnej