Hoci sa sezóna zberu jahôd spája predovšetkým s letnými mesiacmi, pre zabezpečenie bohatej úrody aj v budúcom roku je kľúčová celoročná starostlivosť. Po zbere je ideálny čas na prípravu jahodoviska na ďalšiu sezónu.
Starostlivosť po zbere
Po skončení zberu býva pôda na jahodovisku často utlačená a presušená. Ak používate nastielaciu fóliu, je potrebné ju najprv odstrániť. Následne vytrhajte všetku burinu a z rastlín opatrne odstrihnite suché, poškodené alebo prestarnuté listy. Potom nasleduje jemné prekyprenie pôdy do hĺbky 5 až 6 centimetrov, aby ste nezasiahli plytko rastúce korene. V prípade veľkého sucha je vhodné pôdu deň alebo dva pred okopávaním dobre poliať a nechať mierne preschnúť.
Regulácia rastu a výživa
Letné mesiace sú obdobím, kedy jahody intenzívne tvoria poplazy s mladými odnožami. Hoci sú dôležité na rozmnožovanie, nadbytočné poplazy oslabujú materské rastliny a znižujú ich schopnosť vytvárať kvetné púčiky na budúci rok, pričom dvojročné rastliny majú tendenciu produkovať ich vo veľkom množstve. Počet poplazov je preto potrebné redukovať - odnože odstrihnite čistým a ostrým nožom alebo nožnicami. Prebytočné poplazy z jahôd nikdy netrhajte, vždy ich odrežte alebo odstrihnite.
Jahodovisko po okopávke potrebuje výživu. Ideálne je použiť dusíkaté hnojivo, postačí asi štvrtina celoročnej dávky. Najpraktickejšie sú dusičnan amónny alebo liadok vápenatý, ktoré sa dobre zapracujú do pôdy. Alternatívne môžete použiť aj kvalitný, vyzretý kompost alebo granulovaný slepačí trus, ktorý navyše zlepšuje pôdnu štruktúru. Pri zapracovaní dávajte pozor, aby sa hnojivo nedostalo do srdiečok rastlín, pretože sú citlivé a mohli by sa spáliť.
Závlaha a príprava na ďalšiu sezónu
Závlaha je kľúčová aj po skončení zberu, pretože vlahový deficit v lete znižuje tvorbu kvetných púčikov pre ďalšiu sezónu. Najlepšie je polievať skoro ráno alebo večer, ideálne podmokom alebo kvapkovou závlahou.
Rozmnožovanie a výber priesad
Ak plánujete na konci leta zakladať nové jahodovisko a máte zdravé materské rastliny, môžete si už teraz pripraviť vlastné priesady. Vyberajte najsilnejšie odnože, ktoré vyrastajú ako prvé a sú najbližšie k materskej rastline. Z jednej jahody si nechajte maximálne tri budúce priesady. Odnože by mali mať vytvorené základy korienkov. Počas prípravy ich udržiavajte vlhké jemným rosením, aby nezvädli. Ostatné poplazy s odnožami odrežte. Vybrané priesady presaďte do zakoreňovačov alebo na pripravený záhon v hustejšom spone 8 × 8 až 10 × 10 cm. Dôležitá je pravidelná a rovnomerná závlaha.
Pri veľmi starých porastoch - starších ako štyri roky - už vlastné odnože na rozmnožovanie nepoužívajte a radšej si zabezpečte nové certifikované priesady.
Rez listov a obnova porastu
Niektorí pestovatelia po skončení zberu zrežú všetky listy na dvoj- až trojročnom jahodovisku. Tento zásah môže byť užitočný, ale len vtedy, keď sú listy silno napadnuté hubovými chorobami, ako sú biela a fialová škvrnitosť alebo múčnatka. Rez vykonajte opatrne, aby ste nezasiahli srdiečka rastlín. Najvhodnejší čas je do polovice augusta, aby rastliny stihli pred zimou vytvoriť nové, zdravé listy. Po reze je veľmi dôležitá závlaha a prihnojenie rýchlo pôsobiacim dusíkatým hnojivom alebo kvalitným kompostom.
Jahodovisko staršie ako štyri roky má už spravidla nižšiu úrodnosť a je náchylnejšie na choroby. Po zbere je najlepšie takéto porasty úplne odstrániť. Pôdu pripravte na ďalšie použitie - na jeseň ju zlepšite zeleným hnojením. Vysiate medziplodiny ako horčica, facélia či vlčí bôb pôdu prekypria, obohatia o organickú hmotu a znížia výskyt pôdnych chorôb a škodcov.
Voľba stanoviska a ochrana
Ak plánujete na budúci rok nové jahodovisko, odporúča sa neumiestňovať ho na pôvodné miesto aspoň 3-4 roky. Tieto odrody jahôd už začínajú znova nasadzovať kvetné puky a sľubujú augustovú úrodu.
Ak po úprave záhona chcete obmedziť rast buriny a udržať pôdnu vlhkosť, môžete opäť použiť nastielaciu fóliu alebo prírodnú organickú nástielku (slamu, drvenú kôru, trávnu hmotu). Organická nástielka je vhodnejšia, lebo zároveň zlepšuje štruktúru pôdy a podporuje v nej život.
Či už jahody pestujete priamo na záhone, v kvetináčoch, v konštrukcii pre ne vytvorenej, či vo vyvýšenom záhone, chuti doma vypestovaných plodov sa nič nevyrovná. Jahody vysádzame na slnečné a chránené stanovište. Výskyt opeľovačov v záhrade je kľúčový, keďže jahody opeľuje hmyz. Od kvitnutia až po zrelý plod prejde približne mesiac. Ak jahody rýchlime v skleníku alebo vo fóliovníku, vyžadujú ručné opeľovanie. Veľmi skoré odrody pestované vonku chránime pred prípadnými mrazmi zakrývaním porastu veľkými plastovými krytmi alebo bielou netkanou textíliou.
Ivan Hričovský: SADENIE JAHÔD
Výživa a ochrana rastlín
Jahody patria k smädným rastlinám. Pri zakoreňovaní sa koreňový systém pomerne rozrastá, preto na pestovanie väčších rastlín nie sú vhodné nádoby s malým priemerom. Na začiatku sezóny použijeme hnojivo s vyváženým obsahom prvkov. Keď sa objavia zhluky kvetných pukov, prejdeme na hnojivo s vyšším podielom draslíka, použiť sa dá aj hnojivo na paradajky.
Vtáky, najmä drozdy, radi siahajú po úrode v momente, keď sa plody začnú vyfarbovať. Najjednoduchšie je použiť sieť. Nad porastom ju musíme správne natiahnuť, aby sme zamedzili zapleteniu vtákov do nej, ich zraneniu a pomalej, bolestivej smrti. Sieť, napríklad zo zajačieho pletiva, natiahneme na drevené stĺpiky, ktoré zatlčieme okolo plochy s jahodami.
V krytých pestovateľských priestoroch napádajú listy vošky alebo roztočce. Porast udržiavame zdravý pomocou prírodných postrekov (napríklad po objavení prvých škodcov použijeme prípravok Rock Effekt). Kontrolujeme i výskyt slizniakov, radi si pochutnávajú na dozrievajúcich plodoch. Problémy môže spôsobiť aj chrobák nosánik a jeho larvy, obzvlášť pri jahodách pestovaných v kvetináčoch. Prevenciou chorôb je, že jahody zalievame radšej ráno ako večer. Aj dostatočné prúdenie vzduchu medzi rastlinami zníži riziko výskytu plesní, rastliny preto nevysádzame príliš nahusto. Pod výhonky s plodmi podkladáme slamu, aby sa jahody neznečistili od hliny.
Zber a skladovanie
Jahody dozrievajú zo zelenej cez červenkastú, červenú až po hlbokú červenú. Stupeň červenosti sa môže trochu líšiť podľa odrody. Zberáme ich, keď dosiahnu tmavočervený odtieň, vtedy sú najsladšie a najchutnejšie. Zberáme ich aj so stopkou v suchom počasí, stopku odstrihneme alebo odštipneme. Jahody sú na konzumáciu ideálne čerstvé. Niekoľko veľmi málo dní ich môžeme skladovať v chladničke.
Typy jahôd a ich pestovanie
Remontantné a stáleplodiace odrody
Remontantné kultivary jahôd, najčastejšie označované ako stále rodiace jahody, si získavajú čoraz väčšiu obľubu u záhradkárov. Okrem hlavnej úrody v júni po kratšej prestávke kvitnú a prinášajú plody v druhej polovici leta a na jeseň. Príčinou opakovanej (remontantnej) plodnosti tohto typu jahôd je odlišná požiadavka na dĺžku dňa v čase zakladania - diferenciácie kvetných púčikov. Niektoré rastliny však tvoria kvetné púčiky v podmienkach dlhého i krátkeho dňa. K týmto patria i remontantné kultivary veľkoplodých jahôd a tzv. mesačné jahody.
Neutrálnosť voči dĺžke dňa pri týchto jahodách je geneticky - dedične založená ich pôvodom. Kultúrne veľkoplodé jahody vznikli krížením botanických druhov, predovšetkým jahody virgínskej a jahody čílskej. Niektoré typy jahody čílskej sú neutrálne k dĺžke dňa a dali základ pre vyšľachtenie väčšiny starších kultivarov v Európe. Naproti tomu väčšina remontantných kultivarov amerického pôvodu, ako je napríklad u nás pestovaný kultivar Red Rich, pochádza z mutácie raz rodiaceho kultivaru Bismarck. Veľkoplodé remontantné kultivary jahôd sa vo väčšom rozsahu u nás rozšírili až v posledných 20 rokoch. Predtým sa v záhradkách pestovali prevažne len tzv. mesačné jahody, ktoré pochádzajú z náhodne nájdeného typu jahody obyčajnej (Fragaria vesca var. septerflorens) v Alpách.
Najväčšou výhodou takýchto odrôd je schopnosť kvitnúť a plodiť od júna do konca vegetácie. Zber spravidla ukončia až prvé mrazy. Poplazy s dcérskymi rastlinami sa dajú jednoducho odstrániť, lebo visia z kvetináča nadol. Na základe skúseností sa dá potvrdiť, že týmto spôsobom sa jahody dajú pestovať úplne bez postrekov. Všetky hnojivá dodané do kvetináča sú plne k dispozícii pestovaným rastlinám.
Výber odrody
Výber spoľahlivej odrody je dôležitou podmienkou úspešného pestovania. Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča; je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de bois.
Z odrôd, ktoré rodia jednorázovo, odporúčame napríklad skorú odrodu ´Elsanta´. Ide o holandskú odrodu s veľmi veľkými plodmi, ktoré sú sladké a aromatické. ´Elsanta´ je spoľahlivá a odolná voči chorobám. Stará odroda ´Senga Sengana´ patrí medzi poloskoré odrody, je vysoko úrodná, má stredne veľké plody sladko korenistej chuti. Z remontantných odrôd je výborná napríklad už spomínaná odroda ´Mara de Bois´ so stredne veľkými jemnými plodmi, ktoré sú veľmi aromatické. Najlepšie sa jej darí na priamom slnku. Veľmi vďačná je aj odroda ´Selva´, pri ktorej oceníme jej nenáročné pestovanie bez náchylností na choroby. Plody tejto odrody sú nie veľmi výrazné, sú sladké, pevné, dobre prenosné. Z mesačných jahôd môžeme spomenúť napríklad odrodu ´Tubby®Red´, ktorej chuť sa podobá chuti lesných jahôd.
Medzi celoročné jahody patrí odroda mara des bois, ktorá je pôvodom z Francúzska. Ide o malé plody s výraznou, sladkou chuťou. Je to menšia odroda, a preto je aj táto vhodná na pestovanie v kvetináčoch na balkóne, terase či iných podobných miestach. Anglická odroda malling opaľ najviac plodí v júli a auguste a o čo si menej v jeseni. Aj táto, rovnako, ako tie predchádzajúce je odolná voči ochoreniam. Pre tento druh naozaj platí porekadlo menej je viac, pretože aj keď sú plody malé, sú naozaj šťavnaté a majú sladkú, jemnú chuť. Na svoje dozretie však potrebujú dostatok slnka.
Pestovanie jahôd na záhone
Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa nám aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy. Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax.
Na dno záhona nasypeme čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryjeme pôdu netkanou textilnou fóliou. Bráni vysychaniu pôdy, rastu plevelu, plod nie je tak vo vode, plody sa nešpinia. Počas dažďa voda stečie do jamy medzi riadkami, čím sa zníži riziko hubových chorôb.
Pri výsadbe sadíme jahody buď do voľnej pôdy alebo priamo do fólie. Do voľnej pôdy sa sadí aspoň 30 - 35cm a riadky medzi sebou aspoň 60cm. Do fólie urobte krížový rez a plytkú dierku pre sadenicu. Korene by mali byť usadené pod povrchom pôdy. Srdiečko by nemalo byť pod zemou ale na úrovni pôdy. Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy.
Ideálny čas na sadenie jahôd je august, avšak môžete sadiť aj na jar v apríli - máji. Po výsadbe nezabudnite dobre zaliať. Medzi riadky môžete rozmiestniť slamu, aby ste zamedzili burine. Jahody nepestujte viac ako 3 - 4 roky na jednom mieste. Jahodovisko potom zlikvidujte a premiestnite ho inde. Po zbere jahôd ich zostrihnite - odstránite zárodky chorôb.
Existuje veľa odrôd jednoplodiacich a mesačných jahôd, ktoré sa pestujú zo semien. Keď sa začnú objavovať odnože, väčšinu z nich odstrihnite, aby sa rastliny neoslabovali. Sezónne rodia viac - poskytnú väčšie množstvo na spracovanie.
Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorenia tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu.
Pri sadení priamo do pôdy je dôležitý výber vhodného stanoviska. Jahody vyžadujú slnko, prípadne mierne zatienenie a ideálna je pre nich hlinitopiesočnatá, dobre priepustná pôda. Ak sme sa rozhodli sadiť jahody z dcérskych poplazov, musíme vedieť, že úrody sa dočkáme až v nasledujúcom roku. Výsadbu časovo orientujeme na júl alebo august, kedy si do príchodu zimy ešte stihnú vytvoriť koreňovú sústavu aj s novou ružicou listov. Pri výsadbe dbáme na to, aby sa srdiečko rastliny nachádzalo na úrovni pôdy, v žiadnom prípade ho nezasypávame zeminou. Ak by sme neboli pozorní a zahrabali ho pod úroveň pôdy, jahoda by neprosperovala, a zároveň by sme ju vystavili riziku väčšej náchylnosti na choroby.
Jahody umiestňujeme a sadíme do sponov, ktorých parametre úzko súvisia s intenzitou rastu konkrétnej odrody. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že pri pestovaní jahôd v jednotlivých trsoch sa odporúča spon 0,50 x 0,30 - 0,50 cm. Ide o spôsob výsadby, kedy rastliny udržujeme bez dcérskych rastlín a zachovávame iba materskú rastlinu. Následne po výsadbe jahody bohato zavlažíme, snažíme sa rastlinky polievať predovšetkým ku koreňom, nie na listy. Vo všeobecnosti je dobré, ak na jahodách nikdy nebadáme ani najmenšie náznaky vädnutia. Ak pôdu okolo jahôd následne zamulčujeme, udržíme ju tým dlhšiu dobu s požadovaným mierne kyslým pH a zároveň aj vlhkú. Okolie rastlín pravidelne odburiňujeme, pričom poplazy, ktoré sa priebežne vytvárajú odstraňujeme, aby sa neoslabovala hlavná materská rastlina. Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov.
Pestovanie jahôd v nádobách a na balkóne
Už dávno neplatí, že jahody možno pestovať len v záhradách a na plantážach. Pokiaľ ste majiteľom čo i len malého balkónu, môžete sa pokúsiť vypestovať ich aj tam. Aj keď bývate v byte, môžete si na slnečnom balkóne dopestovať vlastné jahody. Vyrastú prakticky v akejkoľvek nádobe, od klasického hrantíka až po stojanový alebo závesný kvetináč. Jahody sa ľahko pestujú a dobre sa im darí v kvetináčoch, pokiaľ im doprajete bohatú, úrodnú pôdu a slnečné stanovisko. Jednou z výhod pestovania jahôd v nádobách je to, že dozrievajúce plody nepadajú na zem.
Na pestovanie jahôd v kvetináči sú vhodné odrody s vysokou úrodnosťou, napríklad popínavá jahoda Super Star alebo previsnutá balkónová jahoda Delikatess. Ťahavé odrody môžeme umiestniť na zábradlie balkóna alebo im vytvoriť vhodnú podperu, na ktorú popínavé odrody priviažeme. Priamo na pestovanie v črepníku je určená aj zaujímavá jahoda 'Summer Breze Rose'. Unikátna je tým, že okrem chutných a aromatických plodov vytvára aj krásne, červené kvety.
Do nádob môžeme samozrejme zasadiť aj stáleplodiace odrody, ktoré sa tradične pestujú v záhonoch. Na pestovanie v kvetináči je najvhodnejšie zakúpiť kontajnerové sadenice jahôd. Termín výsadby naplánujeme buď na apríl - máj, alebo na obdobie od augusta do októbra. Kvetináč naplníme substrátom na jahody a drobné ovocie. Ako alternatívu môžeme použiť rašelinový substrát so stredne hrubou štruktúrou. pH substrátu má byť vždy v rozmedzí od 5 do 5,5. Nádoba určená na pestovanie jahôd by mala mať aj dobrú drenážnu vrstvu. Platí to najmä ak nebude chránená pred dažďom. Jahody by nikdy nemali byť premočené.
Na každých 15 cm dĺžky kvetináča vysadíme jednu silnú a dobre zakorenenú sadenicu. Jahody vysádzame tak, aby dužinatá koruna, na ktorej rastú listy, bola zarovnaná s povrchom pôdy v kvetináči. Substrát okolo rastliny zatlačíme a jahodám doprajeme zálievku, aby bola všetka pôda navlhčená. Povrch zeminy v kvetináči môžeme zakryť machom, aby sa v nej lepšie udržala vlhkosť. Nádobu umiestnime na balkón na slnečné miesto.
Okrem priesad môžeme na balkón vysádzať aj semienka jahôd. Použijeme rovnaký substrát a nádobu, ako pri sadení kontajnerových rastlín. Zasiate semienka spočiatku rosíme, aby sa prúdom vody nevyplavili. Silnejšie, odrastené rastliny polievame primerane, substrát nesmie byť premočený ani vyschnutý. Jahody vysadené zo semien nie je vhodné ihneď umiestniť na miesto, kde bude pršať priamo do nádoby. Črepníky s jahodami schnú rýchlejšie ako rastliny vysadené v pôde. Je preto potrebné polievať ich častejšie a v menších dávkach. Počas leta zalievame pokojne aj každý deň.
Jahody zbierame postupne tak, ako dozrievajú. Podporíme tým väčšiu produkciu bobúľ. Po každom kole plodenia je vhodné rastlinu prihnojiť. Použijeme tekuté organické hnojivo. Ešte pred prvými mrazmi prenesieme nádoby s jahodami dovnútra a umiestnime ich na slnečné miesto, kde zostanú až do jari. Ak nádobu nemôžete priniesť do interiéru, vyskúšajte klasické zazimovanie črepníka. Dno a steny nádoby odizolujeme textíliou a rastliny prikryjeme čečinou. Počas zimných mesiacov nezabúdame na občasnú zálievku. Plodivosť rastlín začne klesať zhruba v 3. až 4. roku od výsadby. Vtedy je vhodný čas na nákup nových priesad alebo rozmnožovanie jahôd. Efektívna je metóda rozmnožovania poplazmi.
Výsev a výsadba
Výsev
Ideálny termín výsevu jahôd je marec. Klíčenie prebieha pri teplote okolo 20 °C. Osivo je malé a jemné. Vysypeme si ho do dlane, odkiaľ si ho budeme postupne brať. Vysievame naširoko na povrch substrátu. Semená nezasypávame, na klíčenie potrebujú dostatok svetla.
Vlaha je predpokladom rýchleho a rovnomerného klíčenia. Opatrne zavlažujeme postrekovačom, aby sa jemné semená nevyplavili. Nádoby umiestnime na svetlé a teplé miesto.
Výsadba
Sadenie si naplánujte buď na začiatok vegetácie, apríl-máj, alebo na obdobie august-október. Stáleplodiace odrody vysadené do polovice mája prinesú už v auguste plnohodnotnú úrodu.
Typ kvetináča zohráva tiež významnú úlohu. Ako spoľahlivé sa javia plastové samozavlažovacie kvetináče Siesta s premysleným dvojitým dnom, ktoré umožňuje nasávanie vody zo zásobníka a súčasné odvetrávanie spodnej časti koreňového systému. Na každých 15 cm dĺžky kvetináča vysaďte jednu silnú a dobre zakorenenú sadenicu. Inou alternatívou je samozavlažovací polystyrénový kvetináč, ktorý má všetky výhody predchádzajúceho a navyše chráni korene pred prehriatím v letnom období. Každý kvetináč sa dá zavesiť pomocou hákov na rôzne konštrukcie, ako zábradlie, plot, pergola.
Odporúčame použiť presádzaciu zmes s prevažným podielom organickej hmoty, napríklad kokosového vlákna, do ktorého je zamiešaný 15%-ný podiel piesku a ílu. Kokosové vlákno má významné vlastnosti, pre ktoré je najdôležitejším pestovateľským médiom v profesionálnej produkcii jahôd. Ako alternatívu môžete použiť rašelinový substrát so stredne hrubou štruktúrou, s 15%-ným podielom hrubého piesku a ílu.