Jabloň je obec na Slovensku, ktorá sa nachádza v okrese Humenné. Leží v severovýchodnej časti východného Slovenska, konkrétne v strede okresu Humenné, na sútoku riek Laborec a Výrava.
Kataster obce Jabloň susedí s ôsmimi okolitými obcami: Koškovce, Zbudské Dlhé, Rokytov pri Humennom, Slovenské Krivé, Zubné, Adidovce, Maškovce a Dedačov. Historický stred obce, kde stojí kostol postavený v roku 1932, je určený zemepisnou šírkou 48˚ 56′ 18″ severnej šírky a zemepisnou dĺžkou 21˚ 54′ 24″ východnej dĺžky. Nadmorská výška obce sa pohybuje okolo 206 m n.m., pričom najnižšia nadmorská výška katastra obce, na sútoku riek Laborec a Výrava, je 193 m n.m.
K morfometrickej charakteristike územia katastra obce Jabloň patrí aj sklonitosť územia. Priemerná sklonitosť dosahuje 9° až 10°, hoci pri koryte riek sa nájdu miesta so sklonom 1° až 2° a nížinné oblasti s 4° až 6°. Z vodohospodárskeho hľadiska sú pre obec Jabloň kľúčovými tokmi rieka Výrava (s dĺžkou 3250 m v skúmanom území) a časť rieky Laborec (500 m). Výrava pramení v Nízkych Beskydách nad obcou rovnakého názvu.
Pamätihodnosti Obce Jabloň
Kaštieľ
V obci Jabloň sa nachádza kaštieľ, ktorý predstavuje dvojpodlažnú neoklasicistickú trojtraktovú stavbu s pôdorysom v tvare písmena U a nárožnými vežami, pochádzajúcu z konca 19. storočia. Bol postavený na mieste klasicistickej kúrie zo začiatku 19. storočia, pričom časť pôvodných murív mohla byť použitá pri jeho výstavbe. Kaštieľ nechal postaviť veľkostatkár Čihál z Budapešti. Neskôr, od roku 1937, bol jeho majiteľom barón Milan Bajč a po ňom nemecká firma Göring, ktorej bol po 2. svetovej vojne znárodnený. V roku 1958 bol adaptovaný na domov dôchodcov.
Fasády kaštieľa sú horizontálne členené kordónovou rímsou a vertikálne bosovanými lizénami. Okná zdobia profilované šambrány a podokenné rímsy. Okolo kaštieľa sa rozprestiera historický krajinársky park z počiatku 20. storočia.
Rímskokatolícky Kostol Božského Srdca Ježišovho
Ďalšou významnou stavbou je Rímskokatolícky Kostol Božského Srdca Ježišovho. Ide o jednoloďovú neogotickú stavbu s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, postavenú v rokoch 1940 - 1943. Podľa iného zdroja bol kostol dokončený už v roku 1937. Autorom návrhu bol staviteľ Juraj Byrtus z Michaloviec. Architektúra kostola spája neogotické tvaroslovie so secesiou. V roku 1949 bol interiér vyzdobený nástennými maľbami od Mikuláša Klimčáka. V roku 1999 bola k objektu realizovaná prístavba.
Loď kostola je zaklenutá jedným polom krížovej klenby a presbytérium konchou. Loď má zdôraznené rizality, pripomínajúce transept, s motívom arkády a oknami s lomeným oblúkom. V podveží sa nachádza arkádová predsieň taktiež s motívom lomeného oblúka.
Židovský Cintorín
V Jabloní sa nachádza aj židovský cintorín, ktorý bol založený v polovici 19. storočia.
Charakteristika Okresu Humenné
Okres Humenné patrí k väčším okresom Slovenska, s rozlohou 754 km². Leží na severovýchode Slovenska a vyznačuje sa členitým povrchom. Na jeho území sa rozprestierajú pohoria ako Vihorlatské vrchy, Beskydské predhorie, Ondavská vrchovina a Laborecká vrchovina. Najvyšším bodom územia je vrch Vihorlat, dosahujúci výšku 1076 m nad morom, zatiaľ čo najnižšie položeným miestom je výtok Laborca z okresu v katastri obce Brekov, vo výške 130 m nad morom.
Geografia a Príroda
Väčšina územia okresu Humenné spadá do teplej klimatickej oblasti, vyššie polohy do mierne teplej a vrcholové časti Vihorlatu do chladnej klimatickej oblasti.
Najväčšou riekou pretekajúcou okresom je Laborec, do ktorého sa vlievajú prítoky ako Výrava, Udava a Cirocha. Západnou časťou okresu preteká aj rieka Oľka a Ondavka. Vo Vihorlate sa nachádza prírodné zahradené jazero Morské oko.
V pôdnom kryte okresu dominuje hnedá lesná pôda - kambizem. V západnej časti Vihorlatských vrchov sa na karbonátových horninách vyskytuje rendzina. Pozdĺž riek sa tiahnu pásy nivnej pôdy - fluvizeme.
Územie okresu je pomerne zalesnené, pričom v porastoch prevažujú bučiny, miestami s ostrovmi smrekov. V najnižších polohách rastú duby a dubovo-hrabové lesy, nájdu sa aj borovice a iné dreviny. Vzácne druhy rastlín, ako kamzičník rakúsky, mliečivec alpínsky, vŕba sliezska, horec luskáčovitý, podbelica alpínska a kokorík praslenatý, sa vyskytujú najmä v CHKO Vihorlat.
Faunu zastupujú živočíchy typické pre Východné a Západné Karpaty, vrátane viacerých vzácnych druhov ako vlk dravý, rys ostrovid, mačka divá, jazvec lesný, vydra riečna, sova dlhochvostá, bocian čierny, krkavec čierny a z chrobákov fúzač alpský. Na území okresu ležia časti Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty.
Ekonomika a Poľnohospodárstvo
V štruktúre priemyselnej výroby okresu Humenné dominuje chemický priemysel. Najvýznamnejším závodom je Chemlon v Humennom, ktorý sa špecializuje na výrobu polyamidových a polyesterových vlákien. Medzi ďalšie dôležité závody v okresnom meste patria:
- Chemes, zameraný na výrobu dusíka, technologických vôd a pančuchových nohavíc.
- Chiradelta, dodávajúca stomatologické prístroje, prístroje pre všeobecnú medicínu a laboratórny nábytok.
- Zekon, zaoberajúci sa výrobou pracovných odevov.
Potravinárske závody v Humennom reprezentujú firma Mecom (mäsiarska výroba), Podvihorlatské pekárne a cukrárne a Humenská mliekáreň.
V poľnohospodárstve sa približne na polovici osevných plôch pestujú obilniny, najmä pšenica, jačmeň, raž a ovos. Nasledujú krmoviny ako ďatelina, ďatelinotrávy a kŕmna repa. Na severe okresu sa darí pestovaniu zemiakov a cukrovej repy. Vo všeobecnosti, v okrese prevláda živočíšna výroba nad rastlinnou.
Doprava a Cestovný Ruch
Dopravné podmienky v okrese sú hodnotené ako podpriemerné. Z tohto hľadiska je najlepšie situované okresné mesto Humenné, ktorým vedú najvýznamnejšie dopravné ťahy. Humenné je vzdialené 78 km od Prešova a 508 km od Bratislavy. Z hľadiska cestovného ruchu a turizmu je najzaujímavejšie pohorie Vihorlat.
Administratívna História a Demografia
Celé územie dnešného okresu Humenné patrilo od 13. storočia do roku 1848 do Zemplínskej stolice a následne až do roku 1922 do Zemplínskej župy. Samostatný okres Humenné vznikol pri prvom administratívnom členení Československej republiky v roku 1923. Odvtedy sa jeho hranice viackrát menili.
- Na severovýchode bol okres pôvodne menší o územia piatich dnešných obcí: Vyšná Jablonka, Nižná Jablonka, Papín, Nechválova Polianka a Zubné.
- Na juhovýchode a severozápade mu vtedy nepatrili obce Hrabovec nad Laborcom, Hrubov, Ruská Kajňa, Ruská Poruba, Závada, Prituľany a od roku 1925 ani Rohožník, Nižná Sitnica, Vyšná Sitnica a Košarovce.
Obsadenie časti východného Slovenska Maďarskom v roku 1939 spôsobilo zmenu východných hraníc okresu Humenné, keď k nemu bola pričlenená západná časť okresu Snina. V rokoch 1938-1945 bol okres Humenné súčasťou Šarišsko-zemplínskej župy. V roku 1949 sa hranice okresu vrátili do stavu z rokov 1923-1938, s výnimkou pričlenenia územia šiestich obcí na severovýchode: Vyšná Jablonka, Nižná Jablonka, Papín, Nechválova Polianka a Osadné.
V rokoch 1949-1960 patril okres do Prešovského kraja. V roku 1960 došlo k redukcii počtu okresov, pričom okresu Humenné pribudlo územie okresu Snina na východe, Medzilaboriec na severe a časti okresu Stropkov na západe. Avšak v roku 1968 okres Humenné stratil územie bývalého okresu Stropkov a tiež územie štyroch obcí bývalého okresu Medzilaborce (Závada, Ruská Poruba, Ruská Kajňa, Prituľany) v prospech novovytvoreného okresu Vranov nad Topľou.
Okres Humenné je podľa počtu obyvateľov stredne veľkým okresom v rámci Slovenska. V rokoch 1869-1950 sa počet obyvateľov mierne zvyšoval, no v rokoch 1950-1991 sa jeho počet zdvojnásobil. V okrese sa nachádza 60 obcí, z toho jedno mesto - Humenné.
tags: #jablon #okres #humenne #vzdialenost