Pestovanie japonského topoľa na Slovensku: Využitie, výhody a postup

Japonský topoľ predstavuje rýchlo rastúcu drevinu s mnohostranným využitím, ktorá sa stáva čoraz populárnejšou na Slovensku. Jeho pestovanie sa oplatí najmä tým, ktorí hľadajú lacné palivové drevo, surovinu na výrobu brikiet a peliet, alebo potrebujú vytvoriť efektívny živý plot, vetrolam či protihlukovú bariéru. Okrem praktického využitia je japonský topoľ cenený aj ako okrasná drevina, ktorá dokáže skrášliť každú záhradu.

Vlastnosti a pôvod japonského topoľa

Japonský topoľ vznikol krížením európskeho topoľa čierneho a topoľa Maximowicza pôvodom z japonského ostrova Sachalin. Z Rakúska sa neskôr rozšíril do Čiech a na Slovensko. Šľachtitelia sa pri jeho vývoji zamerali na dosiahnutie vysokej rýchlosti rastu, vynikajúcej výhrevnosti dreva a dobrých adaptačných schopností. Výsledkom je nenáročná drevina, schopná rásť aj v hustých porastoch bez výrazných problémov.

Drevo japonského topoľa sa vyznačuje vyššou výhrevnosťou ako hnedé uhlie a patrí medzi dreviny s najvyššími hodnotami výhrevnosti. Táto vlastnosť ho robí atraktívnym najmä pre tých, ktorí využívajú na vykurovanie pevné palivo. Okrem toho je tento typ vykurovania šetrnejší k životnému prostrediu.

Japonský topoľ má pôvodne niekoľko označení, no najviac sa zaužívalo pomenovanie "Japonský topoľ". Táto drevina je dvojdomá rastlina samičieho pohlavia.

Výhody pestovania japonského topoľa

Pestovanie japonského topoľa prináša viacero výhod:

• Rýchly rast: Ročný prírastok dĺžky môže dosiahnuť 2,5 až 4 metre v závislosti od klimatických a pôdnych podmienok.
• Vysoká výhrevnosť dreva: Drevo je cenným palivovým materiálom, dokonca s vyššou výhrevnosťou ako hnedé uhlie.
• Nenáročnosť: Strom je odolný voči záplavám, vysokej vlhkosti aj suchu, čo umožňuje jeho pestovanie aj na menej priaznivých stanovištiach.
• Mnohostranné využitie: Okrem palivového dreva je vhodný na výrobu štiepky, brikiet a peliet, ako aj na drevárske spracovanie (napr. na schodiskové zábradlia či iné drevené výrobky).
• Obnoviteľnosť: Po zrezaní peň opäť obrastá, čo umožňuje dlhodobé využívanie plantáže. Pri pestovaní na štiepku sa vysádza na 12 až 15 rokov, pri pestovaní na drevo môže jeden peň vydržať až 25 - 30 rokov.
• Ekologické benefity: Využitie ako biomasa prispieva k znižovaniu závislosti od fosílnych palív.
• Estetická hodnota: Ako okrasná drevina sa hodí do záhrad.
• Využitie na špecifické účely: Možno ho vysádzať ako vetrolamy alebo protihlukové steny.

Podmienky pre pestovanie

Optimálne podmienky pre rast japonského topoľa sa nachádzajú v nížinách, pahorkatinových a vrchovinových oblastiach s priemernou kvalitou ornej pôdy, v nadmorskej výške 250 až 650 metrov a s ročnými zrážkami okolo 500 mm. Vyhovujú mu vlhšie pôdy, ako sú pseudoglejové a glejové typy, ale aj čiernice, smonice a fluvizeme s hlbšou hladinou podzemnej vody. Nevyhovujú mu extrémne pôdne vlastnosti, ako vysoká skeletovitosť, plytký pôdny profil, veľmi ľahké alebo ťažké pôdne druhy.

Japonský topoľ znesie zaplavenie pôdy po dobu 50 - 60 dní, preto je vhodný aj do záplavových oblastí. Zber sa v takýchto prípadoch realizuje v zime, keď je pôda zamrznutá.

Kontaminované pôdy môžu byť tiež vhodnou voľbou pre pestovanie rýchlorastúcich drevín, nakoľko tieto plochy by mali byť vyradené z pestovania plodín určených pre potravinový reťazec. Pestovanie rýchlorastúcich drevín na kontaminovaných územiach je povolené bez ohľadu na skupinu kvality pôdy.

Spôsoby výsadby a starostlivosť

Pestovanie a rozmnožovanie japonského topoľa je pomerne jednoduché. Pred samotnou výsadbou je vhodné pozemok rok vopred upraviť.

Výsadba zo zakorenených odrezkov - sadeníc

Na extrémne nepriaznivých stanovištiach je možné výsadbu vykonať zo zakorenených odrezkov. Pri manuálnej výsadbe sa odrezky ručne zapichujú do pripravenej pôdy, buď priamo, alebo mierne šikmo.

1. Najskôr sa do pôdy vytvorí diera.
2. Do nej sa zasunie odrezok tak, aby bol takmer celý v zemi.
3. Dôležité je, aby na časti, ktorá vyčnieva zo zeme (2 až 3 cm), boli 1 - 2 puky.
4. Pôda v okolí zasadeného rezňa sa zhutní prišliapnutím.
5. Odrezky je potrebné sadiť púčikom smerujúcim nahor, inak vyrastajúce lístky porastú do zeme a odrezok nemusí vyklíčiť.

Výsadba je vhodná od polovice marca do konca apríla. Pred výsadbou je možné odrezky uskladniť v tmavej a chladnej pivnici.

Údržba

Počas prvých dvoch rokov po výsadbe je nevyhnutná údržba, ktorá spočíva predovšetkým v odburiňovaní. V riadkoch sa osvedčilo ručné okopávanie.

Hnojenie a zálievka

Japonský topoľ potrebuje pri pestovaní stredne výdatnú zálievku. Dva mesiace po výsadbe je vhodné rastliny pohnojiť, ďalšie hnojenie zvyčajne nie je nutné.

Legislatívne a ekonomické aspekty

Pestovanie rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde podlieha špecifickému režimu podľa zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Osoby navrhujúce založenie porastu rýchlorastúcej dreviny na poľnohospodárskej pôde sú povinné podať žiadosť o registráciu do registra plôch rýchlorastúcich drevín na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade.

Rýchlorastúce dreviny, ako topoľ a vŕba, majú v slovenských agroekologických a ekonomických podmienkach vysoký potenciál. Pestovanie na poľnohospodárskej pôde môže byť ekonomicky výhodné. Napríklad, za výsadbový materiál s vstupnou investíciou približne 8000 eur na hektár (cca 90 000 kusov odrezkov na 10 hektárov) môžete získať až 300 - 400 m3 kvalitného dreva každých 5 rokov, alebo 100 - 150 m3 štiepky každé 3 roky.

Na Slovensku je v súčasnosti značné množstvo nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy (okolo 326-tisíc hektárov), ktorá by mohla byť využitá na pestovanie rýchlorastúcich drevín. V porovnaní s inými krajinami, ako je Švédsko (23 %), Dánsko (19 %) alebo Rakúsko (13 %), je podiel biomasy na výrobu tepla na Slovensku (0,3 %) stále nízky.

Výskum a budúcnosť pestovania

Na Slovensku prebieha výskum zameraný na overovanie vhodnosti pôdno-ekologických podmienok pre pestovanie rôznych odrôd a klonov drevín rodu Salix (vŕba) a Populus (topoľ). Výskumné bázy boli založené v Seliciach, Kolíňanoch a Brodskom s cieľom testovať produkčný potenciál rôznych odrôd vŕby a porovnať ich s inými druhmi. Okrem toho prebieha medzinárodný projekt testovania 43 nových genotypov rýchlorastúcich energetických drevín v rôznych európskych krajinách.

Budúcnosť vidia výskumníci aj v agáte bielom a miskantovi obrovskom.

Čo je dôležité vedieť

• Japonský topoľ nie je Paulownia: Paulownia je iná drevina, ktorá je v našich podmienkach považovaná za invazívnu a jej pestovanie na produkciu dreva je obmedzené. Nie je vhodná na spaľovanie pre vysokú teplotu vzplanutia a jej drevo je drahé, pričom v našich klimatických podmienkach nedozrieva optimálne.
• Cenné zdroje informácií: Praktické rady a tipy k vysádzaniu stromčekov japonského topoľa je možné získať z publikácie "Japonský topoľ v praxi", ktorú je možné kúpiť spolu s odrezkami napríklad na stránkach www.japonsketopole.eu.
• Ponuka odrezkov: Na trhu sú dostupné kvalitné odrezky japonského topoľa vhodné na výsadbu živých plotov alebo ako palivové drevo.

tags: #pestovanie #japonskeho #topola #na #slovensku