Máloktorá zelenina dosiahla také rozsiahle prešľachtenie do toľkých rozmanitých druhov a odrôd ako tekvice. Medzi nimi zaujíma osobitné miesto tekvica olejná, ktorej pestovanie sa zameriava predovšetkým na zber a spracovanie jej cenných semien.
Úvod do Tekvice Olejnej (Cucurbita pepo var. oleifera)
Tekvica olejná (Cucurbita pepo var. oleifera) je špeciálny typ tekvice, ktorý sa pestuje predovšetkým pre svoje semená. Tieto semená sú veľmi chutné a zdravé a vyrába sa z nich aj vynikajúci olej. Je typická tým, že jej semienka sú bez tvrdej šupky, preto sa ľahko čistia a spracovávajú. Dužina týchto tekvíc nebýva hlavným cieľom pestovania; využíva sa skôr druhotne, napríklad ako krmivo alebo sa necháva ako organické hnojivo na poli.
Oproti bežným jedlým tekviciam má olejná tekvica často iný tvar a farbu plodov, čo závisí od konkrétnej odrody. Tekvica olejnatá sa pestuje v kríčkovej aj ťahavej forme. Plody sú guľaté, s hmotnosťou 3 až 5 kg, nejednotného zafarbenia - od oranžovej, zelenopásikavej až po škvrnitú. Pestovanie tekvíc je pomerne nenáročné a s trochou starostlivosti ho zvládne aj začiatočník. Nevyžadujú si extra veľkú starostlivosť a v podstate tekvici stačí aj ranná rosa. Najdôležitejšie je však vybrať si správne semienka a odrodu podľa toho, na čo chceme tekvicu využívať.
Zdravotné Benefity a Nutričné Hodnoty Tekvicových Semienok
Z výživového hľadiska sú tekvicové jadierka - so šupkou a bez nej - najhodnotnejšou časťou tekvice. Majú podobné zloženie ako orechy a sú bohaté na zdravé tuky, bielkoviny, vitamíny a minerály.
Zloženie a účinky na organizmus
- Obsahujú 20 % bielkovín, 15 % sacharidov, 40 % tukov a 4 % vlákniny.
- Tuková zložka obsahuje 40 % kyseliny olejovej a linolovej a tiež 1 až 5 % omega-3 mastných linolenových kyselín.
- Mimoriadne cennými ich robí cucurbitacín, ktorý zabraňuje zväčšovaniu prostaty, a cucurbitín, ktorý má protiparazitický účinok.
- Sú bohaté na vitamín E, celú skupinu vitamínov B (vrátane kyseliny listovej a B17 s protinádorovým účinkom).
- Jadrá obsahujú minerály ako horčík, vápnik, draslík, fosfor, železo, selén, mangán a najmä zinok, ktorý je dôležitý pre reprodukčné orgány a imunitný systém.
- Znižujú cholesterol a vplývajú na dobrý stav ciev.
- Využívajú sa aj proti vypadávaniu vlasov, miernia močové infekcie, pomáhajú pri klimakterických problémoch a tiež udržiavať zdravé kosti. Osožné sú aj pri únavovom syndróme.
Odrody Tekvice Olejnej
Na trhu sú dostupné rôzne odrody tekvice olejnej, vyšľachtené pre maximálny výnos semien a ich kvalitu. Medzi obľúbené patria:
Tekvica olejná 'OLGA'
Táto odroda je bez šupky, špeciálne určená na produkciu semien vhodných na priamu konzumáciu a lisovanie oleja.
Tekvica olejná 'JUNONA'
Tekvica olejná 'JUNONA' je vysoko výnosná odroda, obzvlášť cenená za svoje semienka bohaté na olej. Tieto semienka sú ideálne pre výrobu kvalitného tekvicového oleja, ale aj na priamu konzumáciu po pražení. Semená majú tenký povrch bez tvrdej šupky, takže sú ľahko stráviteľné a ideálne na priame konzumovanie. Plody sú stredne veľké až väčšie, s pevnou šupkou a oranžovou dužinou bohatou na vitamíny, minerály a betakarotén. Vďaka vysokému podielu oleja v semenách je veľmi cenená medzi pestovateľmi aj malovýrobcami domácich olejov.
Tekvica olejová štajerská
Tekvica olejová štajerská je neobvyklá odroda tekvice, pretože jej semienka nie sú umiestnené v šupke, ale len voľne v dužine. Plody tekvice majú žltozelené pruhy, semienka majú olivovo zelené sfarbenie. Plody dosahujú veľkosť 20 - 25 cm, hmotnosť 3 - 4 kg. Semienka sa používajú do šalátov alebo s chlebom. Šupka je veľmi tenká a dobre priepustná, takže sa zo semienok extrahuje cenný tekvicový olej. Najväčším pestovateľom a výrobcom tekvicového oleja je rakúske Štajersko, kde sa táto tekvica nazýva aj „štajerské čierne zlato“.
Príprava na Pestovanie
Úspešné pestovanie tekvice olejnej začína správnou prípravou stanovišťa a pôdy.
Výber stanovišťa a pôdy
Tekvica olejná je teplomilná rastlina a vyžaduje slnečné, teplé a vzdušné stanovište, pretože je citlivá na mrazy. Najlepšie sa jej darí v hlbokých, výživných a dobre priepustných pôdach s dostatkom organickej hmoty. Pôda by nemala byť ťažká a trvalo zamokrená, inak hrozí hnitie koreňov a slabší rast. Preferuje kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu a stále primerane vlhkú.
Tekvica má plytké korene, siahajúce do hĺbky asi 40 cm. Sú veľmi náročné na prísun vody aj vzduchu. Dôležitá je dobrá príprava pôdy pred výsadbou, aby jej štruktúra zaisťovala stabilnú kyprosť a prevzdušnenie.
Striedanie plodín a hnojenie
Pred výsadbou je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo maštaľný hnoj, aby rastliny mali dostatok živín počas celej sezóny. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2. Odporúča sa pestovať ju po strukovinách, zemiakoch alebo inej zelenine, ktorá nezanecháva pôdu vyčerpanú. Nesmie sa pestovať po rastlinných druhoch z čeľade Solanaceae (paprika, rajčiaky, zemiaky, baklažán, tabak), pretože ich napádajú rovnaké ochorenia. Predplodinou nemôžu byť ani rastliny z čeľade Cucurbitaceae (uhorky, dyne, melóny) a ani lucerka. Najlepšou predplodinou sú obilniny. Po tekvici môžeme úspešne pestovať takmer všetky rastlinné druhy.
Pre dosiahnutie vysokých výnosov je nevyhnutné zabezpečiť tekvici dostatok živín. Olejná tekvica má vysoké požiadavky na fosfor a draslík. Odporúčané dávky živín (N, P2O5, K2O) sa pohybujú v rozsahu desiatok až stoviek kg/ha v závislosti od pôdy a obsahu živín. Použitím preparátu na báze bóru sa zlepšuje oplodnenie tekvíc a znižuje podiel prázdnych semien.
Výsev a Predpestovanie
Kvalitné semená a správny čas výsevu sú kľúčové pre dobrú úrodu.
Termíny a metódy výsevu
S výsevom tekvice olejnej sa začína až po pominutí jarných mrazov, keď sa pôda prehreje na aspoň 12-15 °C. Najčastejšie sa vysieva priamo na záhon od konca apríla do mája, v chladnejších oblastiach skôr v máji. Pôda by mala byť teplá, nie príliš studená, aby semienka nezhnili. Pri semienkach máte istotu, na obale je vyobrazený presný druh, takže je to spoľahlivejšie.
Pre odrodu 'OLGA' sa semená vysievajú pod fóliu v apríli do hĺbky 2 - 3 cm. Pre odrodu 'JUNONA' sa semená vysievajú do hĺbky približne 3-4 cm (pre hlbšie pôdy 3-5 cm, pre ľahšie 4-6 cm) po 2-3 kusoch do jednej jamky. Po vzídení sa ponechá jedna najsilnejšia rastlina, aby mala dostatok miesta na rast. V zásobníku sejačky môže ľahko dochádzať k upchatiu otvorov semenom, preto je vhodné zaprášiť ho grafitovým práškom.
Hĺbka výsevu a spon
Odporúčaný spon pre odrodu 'OLGA' je 200 x 80 cm. Pre odrodu 'JUNONA' je spon približne 150 x 100 cm (pre veľké plochy 1,5-2 m medzi rastlinami aj riadkami). Optimálna hustota porastu pre vysoké výnosy semena je 10 000 - 11 000 rastlín po hektári, čo sa dosiahne výsevkom 13 000 až 14 000 klíčivých zŕn/ha (4,5 - 5 kg semena/ha). Na pôdach dobre zásobených živinami sa uprednostňuje medziriadková vzdialenosť 70 cm a taká istá vzdialenosť aj medzi rastlinami.
Predpestovanie priesad
Semená tekvíc je možné vysievať aj do 7,5 cm kvetináčov naplnených univerzálnym kompostom od polovice do konca apríla. Ploché semienka vysievajte na bok, 1 cm hlboko. Kvetináče udržujte pri teplote 18-21 °C. Predpestovanie priesad sa odporúča najmä v chladnejších oblastiach, približne s predstihom 4 týždňov, teda už na začiatku apríla. Priesady sa vysádzajú na stále stanovisko od apríla do mája, alebo po 15. máji, tzv. po troch zmrznutých. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. V chladnejších oblastiach pomáha použitie netkanej textílie, ktorá urýchli otepľovanie pôdy a ochráni mladé rastliny.
Starostlivosť Počas Vegetácie
Správna starostlivosť počas rastu zabezpečí zdravé rastliny a bohatú úrodu.
Zálievka a mulčovanie
Počas vegetácie je dôležitá pravidelná a dostatočná zálievka, najmä v období kvitnutia a tvorby plodov. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nie premokrená, aby korene netrpeli nedostatkom kyslíka. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Tekvici často stačí ranná rosa vďaka jej veľkým listom, ktoré vytvárajú tieň pre plody a zároveň prijímajú časť vlahy.
Mulčovanie pomáha udržať vlhkosť, znížiť rast buriny a chráni povrch pôdy. Náhradou okopávania je mulčovanie, ktoré potláča rast burín a chráni pôdnu vlahu. K tomu prispieva aj samomulčovanie pôdy, teda jej zatienenie veľkými tekvicovými listami, ktorých čepele sú dlhé až 50 cm. Po výsadbe prikryte pôdu silným mulčom zo záhradného kompostu.
Odburiňovanie a ochrana rastlín
Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie. Časté a hlbšie okopávanie korene ničí, preto je dôležitá dobrá príprava pôdy. Starostlivosť je jednoduchá do času, kým sa rastliny nerozrastú a „nezatiahnu“ riadky. Odvtedy sa už do porastu nesmie vstupovať, ak by sme rastlinku pošliapali alebo zlomili výhonok, ďalej už nerastie. Pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy.
Prihnojovanie
Počas sezóny možno podľa potreby prihnojovať organickými alebo vyváženými hnojivami, ktoré podporujú rast a tvorbu semien. Prvú polovicu vegetácie charakterizuje rýchly rast asimilačnej plochy, čo si vyžaduje dobré zásobovanie vlahou. V druhej polovici a na konci vegetácie je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie, ale pôda musí mať dostatok vlahy na príjem draslíka (pre lepšie vyzretie plodov a zvýšenú odolnosť proti bakteriálnym chorobám).
Ochrana pred škodcami a chorobami
Dôležité je tiež sledovať výskyt škodcov, najmä vošiek či slimákov na mladých rastlinách. Pred pestovaním priesad ich musíme ochrániť pred slimákmi, inak ich dokážu všetky zničiť za jednu noc. Z chorôb tekvica skôr reaguje na počasie. Potrebuje teplo, primeranú vlahu a nemá rada extrémne horúčavy. Zo škodcov sú najväčší problém myši.
Manažment rastu a priestoru
Tekvica potrebuje na dobrý rast a plnú plodnosť dostatok priestoru, pretože rastliny vytvárajú dlhé výhony a mohutné listy. Rastliny je vhodné pestovať v širšom spone, aby mali dobré prúdenie vzduchu a znížilo sa riziko múčnatky a plesní. Ak máte dostatok priestoru, môžete rastliny nechať rozprestrieť po zemi, ale ak potrebujete obmedziť ich šírenie, môžete stonky vyskladať do veľkého kruhu a vložiť krátke tyčky, ktoré ich budú držať na mieste. Veľmi kompaktné odrody kríkov môžete vysádzať aj do pestovateľských vriec alebo kvetináčov širokých aspoň 45 cm na slnečnom mieste.
ZÁHRADKÁRI POZOR! Tieto rastliny popol doslova ZNIČÍ. Nerobte túto chybu!
Zber Tekvice Olejnej
Správny zber je kľúčový pre kvalitu semienok a ich dlhodobé skladovanie.
Indikátory zrelosti
Plody dozrievajú zvyčajne na konci leta a začiatkom jesene, najmä v septembri až októbri. Zber sa vykonáva vtedy, keď sú plody plne vyfarbené, stopka zdrevnatená a semená vnútri tvrdé a vyvinuté. Zrelú tekvicu spoznáte podľa tvrdej, sfarbenej a matnej šupky, ktorá odolá tlaku nechtu, a na stopke sa tvoria praskliny.
Optimálny čas zberu
Zber treba stihnúť pred nástupom silnejších mrazov, ktoré by mohli plody poškodiť. Olejové tekvice s jadierkami bez šupky sa zbierajú až v polovici októbra. Vždy by sme mali zbierať ešte pred príchodom prvých mrazov.
Techniky zberu
Pri zbere tekvice ju nikdy nelámeme, mohli by sme poškodiť dužinu a tekvica by začala hniť. Ak ponecháme stopku, pomôže to tekvici vydržať dlhšie. Na veľkoplošných poliach sa dozreté tekvice postupne nahrnú nahrňacím ramenom do radov. V radoch sa nechajú postáť ešte 2-3 dni, aby dužina vo vnútri plodu zmäkla a semienka sa od nej začali samovoľne oddeľovať. Nahrnuté tekvice si kombajn pomocou valca s bodákmi "ježko" odvedie cez podávací stôl do drtiča.
Spracovanie a Skladovanie Semienok
Po zbere nasleduje fáza spracovania semienok, ktorá ovplyvňuje ich kvalitu a trvanlivosť.
Čistenie a sušenie semienok
Zdrvené tekvice idú do valca z perforovaného plechu, ktorý odstredivou silou oddeľuje jadierka od tekvíc. Jadierka sa odvádzajú do zásobníka. Rozdrvené tekvice zostávajú na poli ako hnojivo. Semená je potrebné dôkladne umyť, zbaviť zvyškov dužiny a dobre opláchnuť v čistej vode. Následne sa rozložia v tenkej vrstve na savý papier alebo plech a nechajú sa pomaly sušiť na teplom, vzdušnom mieste mimo priameho slnka. Prípadne možno použiť sušičku na ovocie pri nižšej teplote, aby sa zachovali cenné látky. Na veľkoplošných sušičkách sa jadierka sušia horúcim vzduchom asi 8 hodín, pričom sa niekoľkokrát premiešavajú miešadlom.
Po usušení na jadierkach zostáva jemný povlak, a preto sa musia prečistiť. Na dosiahnutie čo najvyššej kvality surových jadierok sa používajú optické triedičky, ktoré pomocou optických snímačov rozpoznajú nesprávnu farbu semena a následne ich pomocou tlaku vzduchu vystreľujú preč do zberného kontajnera. Týmto spôsobom sa jadierka vytriedia na I. a II. triedu.
Pre domácu konzumáciu sa semená odporúča nepremývať, pretože dužina, ktorá na nich zostane, dodá výbornú chuť. Môžu sa pokropiť mliekom a osoliť, a sušiť pri 100 °C s ventilátorom asi dve hodiny, kým šupka nepraská. Naopak, pre dlhodobé skladovanie je potrebné semienka premyť, aby nesplesniveli.
Uskladnenie
Semienka musia byť pred uskladnením úplne suché, inak hrozí tvorba plesní. Skladujú sa v uzatvárateľných nádobách na suchom, chladnom a tmavom mieste. Takto vydržia niekoľko mesiacov až sezónu, pričom si udržia chuť aj výživovú hodnotu. Časť úrody možno tiež zamraziť, čím sa ešte viac predĺži doba skladovania. Správne usušené a uskladnené semienka si dlho zachovajú kvalitu aj vysoký obsah cenných látok. Takto vyčistené jadierka sa skladujú počas celého roka.
Využitie Tekvicových Semienok a Oleja
Semienka z tekvice olejnej sa používajú na priamu konzumáciu aj na lisovanie oleja.
Kulinárske využitie semienok
Môžu sa jesť surové, jemne opražené alebo solené ako zdravý snack. V kuchyni sa pridávajú do šalátov, pečiva, kaší, nátierok či müsli, kde zvyšujú nutričnú hodnotu pokrmu. Často sa im pripisuje aj podpora správnej funkcie prostaty, močových ciest a kardiovaskulárneho systému.
Výroba a typy tekvicového oleja
Tekvicový olej z olejných odrôd má intenzívnu chuť a používa sa najmä za studena do šalátov a studených jedál. Semená sú bohaté na nenasýtené mastné kyseliny, rastlinné bielkoviny a antioxidanty, čo ich robí veľmi cenenými v zdravej výžive.
Existujú dva hlavné typy lisovania oleja: tlakový lis a šnekový lis (lisovanie za studena). Tradičný tlakový lis, často používaný v Rakúsku, Slovinsku či Chorvátsku, funguje tak, že sa jadierka zomelú, mierne posolia, hmota sa nahreje na určitú teplotu a rotuje do vyparenia vody, až potom sa zmes tlakom vylisuje. Tekvicový olej z tohto procesu má orieškovú chuť, pretože jadierka sa teplom akoby „upečú“.
Lisovanie za studena na princípe šneku, ako starý liatinový mlynček na mak, dokáže lisovať pri teplote do 45 °C. Táto teplota je potrebná na rozbitie semien a uvoľnenie vitamínov. Tekvicový olej z naturálnych jadierok lisovaný za studena je jemnejší, tmavo zelený, hustý a plný výživných látok. Jeho chuť je ako surové jadierka. Tmavozelenou farbou a orechovou chuťou sa pýši panenský, lisovaný za studena olej. Okrem toho, že je veľmi chutný, povzbudzuje krvný obeh a znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Môžete ho používať na pokožku aj zvonka, kde lieči ekzémy, hydratuje pleť a dodáva jej pružnosť. Obsahuje až deväťdesiat percent nenasýtených mastných kyselín, predovšetkým kyseliny olejovej, linolovej, palmitovej a stearovej. Prirodzene v ňom nájdete aj vitamíny E, A a K, síru a draslík, zinok, chróm a selén, a tiež jód, ktorý si váš organizmus nedokáže vyrobiť.
tags: #pestovanie #tekvice #olejnej